moje-farby

Ren stál pri studni za domami, ktoré obklopovali hlavný dom, tam kde sa už začal lemovať les. Práve sa umýval studenou vodou, ktorú si nabral do vedra, pričom sa snažil spamätať zo včerajšku. Síce sa ráno zobudil v posteli sám a ženu z večera považoval len za prelud, i tak mu dalo prácu spracovať čo všetko videl.  „Tak čo povieš na rituál?” opýtal sa ho Gošu so širokým úsmevom. Ren bol tak ponorený do svojich matných spomienok, že si ani nevšimol, odkiaľ prišiel. „Nikdy nič podobné som nevidel. Ani si nie som istý, či som všetko naozaj videl, alebo ma len klamal zrak,” odpovedal úprimne Ren. Nerelon sa schuti zasmial, podišiel k cudzincovi, ktorého si tak veľmi obľúbil a potľapkal ho po pleci. „Lepšie som to nemohol povedať ani ja. Toto je tvoje,” odvetil podávajúc mu pazúr Olena, ktorý bol použitý pri rituály.  „Prečo mi to dávaš?” nechápal Ren, no zobral si to.  „Napriek tomu, že sa pazúr zdá byť neškodný, stále v sebe skrýva neskutočnú silu,” odpovedal s neskrývaným obdivom v očiach

Pri pohľade do plameňov Ren cítil zaliatie horúčavou, pričom sa mu zahmlelo pred očami. Jeho srdce už bilo do rytmu bubnov a s údivom hľadel na to, ako Zana mávala rukami nad Mikom. Renovi dávalo zabrať udržať sa na nohách, ale oči nestrhával z rituálu, aj keď pohyby Danlie videl rozmazane. Obraz sa mu vyjasnil, až keď žena zastavila, vyzdvihnúc Olenov pazúr nad hlavu.  Nerelon sa vtom premenil pred Renovými očami na Marách. Videl za Danliou obrovského zvýjajúceho hada, ktorý vydal z hrdla ohlušujúci zvuk, akoby sa chystal zaútočiť. Ale predtým, než by stihol tvor odhryznúť Zane ruku, predstúpil veliteľ. Z davu sa ozvali zvuky bojovných pokrikov, pričom Ren na vlastné oči videl, že keď veliteľ pristúpil k Marách bližšie, jeho telo zmohutnelo. Už tam nestál Koba, ale samotný Rados - obrovský chlap, výškou i stavbou tela. Mužove črty tváre sa nedali rozoznať, ale z postavy nepochybne sálala praveká sila drakov.  Boj Marách a Radosa bol ako spomalený film, pri ktorom sa jednotlivé pohyby

Chýry o tom, čo sa podarilo cudzincovi nájsť v lesoch, presvišťali kmeňom Targa neuveriteľnou rýchlosťou. Mnohí o jeho objave pochybovali, pretože ich pocity sýtil strach, že budú oklamaní. Báli sa, že veliteľovho syna obíde rozsudok smrti, len kvôli jeho postaveniu, čo prinesie zrod obludy, ktorá v ich svete už nemá čo hľadať. Gošuove výnimočné pozorovacie schopnosti prišli v túto chvíľu vhod. On ako jediný videl za pochybovačnými hláškami dedinčanov, ich pravý zmysel. Preto pred Targanov predstúpil s najvážnejším výrazom, akého bol starý muž schopný a uistil ich, že budú svedkom zázraku - očistného rituálu. Koba s verejným prevedením obradu súhlasil a jeho muži na jeho povely začali okamžite pripravovať všetko potrebné.  Jedine Ren s divadlom pre Targanov nesúhlasil, obával sa totiž, že chlapcovi neostáva veľa času. Lenže Gošu nevidel inú cestu ako upokojiť dav, nechcel aby vypukla vzbura, ktorá by ohrozila Kobovo postavenie. Starec na Rena apeloval, nech mu verí a nech sa i on sám p

  Ren sa zatiaľ vybral po brehu bystriny hľadajúc stopy. Prešiel riadny kus, kým narazil na kamienky so zaschnutou krvou. Čupol si k objavu pri svojich nohách a obzrel sa po okolí, či neuvidí ešte niečo iné. Viac krvi v okolí neočakával, Gošu mu hovoril, že veliteľov syn mal na krku len malú ranu, ale netrvalo mu dlho zahliadnuť miestami rozrytý breh rieky. Vyzeralo to, akoby niekto malý vláčil čosi ťažké. Ale nedávalo to zmysel, prečo by Olen ťahal toho chlapca k rieke, ak ho už niekde inde ulovil? Mohol mu predsa vysať dušu tam. Ren sa na moment otočil k svojim spoločníkom, v diaľke uvidel Hasinovu kamennú tvár a Gošuho priam počul. Preto rozhodol, že ak bude sám, má väčšiu šancu stopy nenápadne sledovať a namieril si to do lesa, odkiaľ viedli stopy.  Čoskoro na jednom zo stromov, vo výške kolien, zahliadol škrabance od pazúrov - tam sa Olen zastavil s veliteľovým chlapcom na chrbte - svedčili o tom i väčšie kvapky krvi na vystúplych koreňoch. Stopy šli z hĺbky lesa, čo vyzeralo veľm

Nerelon šiel ako prvý, no akonáhle spravil prvých pár krokov po kamenných schodoch dole, v okamihu ho pohltila temnota. Jeho oči si museli chvíľu zvykať na svetlo, ktoré produkovali fakle na stenách, ale čochvíľa sa ocitol na konci schodiska na krátkej chodbe spojujúcej tri kobky. Dve z nich boli prázdne, ale z tej naľavo bolo počuť tiché chrčanie.  Renom prebehli zimomriavky z chladu, ale aj z neznámého osudu veliteľovho chlapca - nevedel, na čo sa má pripraviť. Keď však Gošu zastavil za mrežami tretej kobky, cez jeho plece uvidel krásnu ženu s dlhými čiernymi vlasmi spletenými do voľného vrkoča s malými tmavohnedými očami, ktorej na kolenách ležal chlapec. Ren na chvíľu stratil dych, pretože mu Targanka pripomínala jeho vlastnú matku.  Ďalšie silné chrčanie jej syna ale Rena vytrhlo z tranzu a pozrel na chudého spoteného chlapca s krátkymi čiernymi vlasmi, ktorého matka zo zlomeným pohľadom hladila po hlave. Pri dvojici čupela aj Zana, ktorá keď kútikom oka uvidela mužov, rýchlo vsta