Dračia perla 2 - Targanský rituál č.2/3

Pri pohľade do plameňov Ren cítil zaliatie horúčavou, pričom sa mu zahmlelo pred očami. Jeho srdce už bilo do rytmu bubnov a s údivom hľadel na to, ako Zana mávala rukami nad Mikom. Renovi dávalo zabrať udržať sa na nohách, ale oči nestrhával z rituálu, aj keď pohyby Danlie videl rozmazane. Obraz sa mu vyjasnil, až keď žena zastavila, vyzdvihnúc Olenov pazúr nad hlavu. 

Nerelon sa vtom premenil pred Renovými očami na Marách. Videl za Danliou obrovského zvýjajúceho hada, ktorý vydal z hrdla ohlušujúci zvuk, akoby sa chystal zaútočiť. Ale predtým, než by stihol tvor odhryznúť Zane ruku, predstúpil veliteľ. Z davu sa ozvali zvuky bojovných pokrikov, pričom Ren na vlastné oči videl, že keď veliteľ pristúpil k Marách bližšie, jeho telo zmohutnelo. Už tam nestál Koba, ale samotný Rados - obrovský chlap, výškou i stavbou tela. Mužove črty tváre sa nedali rozoznať, ale z postavy nepochybne sálala praveká sila drakov. 

Boj Marách a Radosa bol ako spomalený film, pri ktorom sa jednotlivé pohyby končatín Renovi rozmazávali pred očami. Bolo preto ťažké rozoznať, kto vyhráva, ale očakávanie vo vzduchu, ktoré sálo z dedinčanov, znásobovalo napätie. V tom veliteľ padol na zem, na čo všetci hrôzou stíchli, pretože Marách stočil svoj útok na Zanu. Danlie sa zaryli do hlavy zuby obludy, na čo bolestivo zvreskla a tenké prúdy krvi jej začali tiecť z čela. Rados vtedy zahájil protiútok, preskočil plamene, odsotil Marách a ochranársky si privinul Zanu k telu. Dedinčankám sa pri tom podlamovali kolená, vzdychali dojatím nad tým nežným gestom. Plamene pritom vnášali do toho okamihu pocit nebezpečenstva.

***

Rados následne zase preskočil plamene, späť k Marách, aby mohol pokračovať v boji. Zana medzitým vytiahla spoza opasku kliešte, prichytila si s nimi nechet prostredníčka a sťažka vydýchla, akoby sa ešte sama seba pýtala, či je to dobrý nápad. Následne pozrela na dedinčanov a napriek tomu, že hľadela niekde úplne inde, než stál Ren, on vo svojej mysli jasne videl jej prenikavý odhodlaný pohľad. Bolo to kúzlo, všetci dedinčania videli toto isté.

Keď sa Dalia pustila do strhávania vlastného nechtu z ruky, videli jej bolesťou presýtenú tvár. Strhnutie však nebolo tak jednoduché, jej vlastný čierny nechet sa len ohýbal a musela riadne. Zanin bolestivý výkrik zaznel každému priam v duši, preto sa pri tom mnoho dedinčanov radšej odvrátilo.

Danlia ostala kľačať s krvavou rukou v lone, dusiac v sebe vzlyky. Celá sa chvela a namiesto skutočných sĺz po jej tvári tiekli pramienky krvi z čela. Dedinčania ju sledovali bez dychu, mnohí si pritom zakrývali šokovane ústa. Zana následne priložila Olenov pazúr na svoj prostredníček a držala, kým neostal na mieste jej pôvodného nechtu.

***

Hlas bubnov v tom ustál, nahradilo ho hrobové ticho, pričom nikto nemihol ani svalom. Zana sa sklonila k Mikovi a opatrhne si ho zobrala do náručia. Chlapec zakňučal, jeho dych sa zrýchlil - vyzeralo to, akoby duch Olena v ňom tušil, na čo sa Danlia chystá. Dokonca jeho duch začal z Mikovho tela vystupovať, akoby sa snažil odtrhnúť. Tváre dedinčanov pokryl des, do tejto chvíle šlo totiž len o povídačky, no to čo práve videli, potvrdilo klebety.

Lenže Danlia sa vystrašeným duchom nenechala rozhodiť, dokonca to vyzeralo, akoby ho ani nevidela. Pazúr, ktorý si nasadila, v tom zablisol vo svetle faklí a rýchlym rozhodným pohybom ho vrazila Mikovi do krku. Telo chlapca sa v momente rozžiarilo, pričom Olenova snehobiela duša sa okolo jeho končatín začala rýchlo víriť, kým celá nevošla do pazúru. 

Mike si prestrašene otvoril oči a nechápavo sa rozhliadol po okolí. „Čo sa tu deje?” šepol do okolia, na čo sa ozvali oslavné výkriky. 

***

Z tieňov vystúpil Gošu, stále s pancierom Marách na sebe a jednoduchým zdvihnutím ruky utíšil dav. „Síce sa nám podarilo Mika oslobodiť, duch, ktorý ho väznil, je ešte stále tu a kým je pazúr pripojený k telu, predstavuje hrozbu.” 

Zana sa preto pokúsila Olenov pazúr zo svojej ruky strhnúť, ale nešlo to, viditeľne totiž začal púšťať korene do jej prstu. 

„Vieš, čo musíš spraviť,” povedal výstražne Gošu. Na tvári Danlie sa ale neobjavil žiadny cit, len prikývla. 

„Doneste stolík!” zvolal Nerelon dozadu, odkiaľ rýchlo vybehol chudý mladík s kusom dreva, ktorý mal veľmi krátke nožičky. Ako rýchlo sa tento pomocník objavil a predal Zane, cez stále zapálený kruh stolík, tak rýchlo zase zmizol.

***

Priestorom zadunel úder bubnov, ktorý sa opakoval po dlhých dramatických odmlkách. Ren si vtedy všimol na stolíku ostrý široký nástroj, zvyčajne používaný tesárom pri výrobe nábytku, a vedľa neho ležalo kladivo. Nie všetkým na prvý okamih došlo, čo sa ide odohrávať, ale keď nechápaví videli okolité zdesené výrazy, ich tváre zasýtila taktiež hrôza. 

Údery bubnov zosilneli v momente, čo Danlia vystrela prsty ľavej ruky na stolček a do pravej si zobrala kladivo. Gošu prestúpil rituálny kruh, pričom pancier Marách zavial nad plameňmi tak búrlivo, že tie takmer vyhasli. Nerelon si čupol k žene, pozrel jej do tváre, pridržiac tesársky nástroj k jej koncovému článku na prste. Zane sa roztriasla pravá ruka s kladivom, ale akonáhle začula z davu pobádajúce zvolania, udrela najsilnejšie ako mohla. Lenže jedna rana nestačila a napriek bolesti, ktorá Danlii naplnila celé telo, udrela ešte raz. 

Ren s údivom hľadel na tú scénu, keď Gošu zdvihol ženin oddelený kus prstu a zvýskol. Plamene rituálneho kruhu vtedy pomaly utíchli, až úplne vyhasli. Následne z tieňov vystúpil veliteľ Koba, stále s Radosovými rohmi na hlave, ktorý sa starostlivo ujal Danlie. Targania už Zane, ktorá odchádzala z kruhu so zakrvavenou rukou, nevenovali pozornosť. Všetci sa totiž pozerali na Nerelona, ktorý poburcovával Targanov. Hlásal čosi o ich víťazstve nad starým zlom, pričom pomohol šokovanému Mikovi vstať zo zeme a pobúchal ho po chrbte. Volal pre jeho slávu, nech spolu oslávia život, ktorý mu bol vrátený.  

***

Kým sa dedinčania pustili do osláv, Ren sa celý zmätený oddialil od Targanov. Myslel si, že týmto jeho zvláštny zážitok skončil, ale to ešte netušil, ako veľmi sa mýli. Chudákovi sa krútila hlava, kvôli čomu ho jeho nohy zaviedli k najbližšiemu stĺpu s fakľou. Najprv si to vôbec neuvedomil, ale dym, ktorý sa uvoľňoval zo zapáleného prútu nad ním, stmavol. Ren sa oprel o stĺp a zhlboka pomaly vdychoval najväčšiu dávku Nerelonovho rituálneho prípravku akú mohol. 

To, že niečo nie je v poriadku, si všimol až keď sa mu začala vlniť zem pod nohami. Oprel sa o stĺp, obzrúc sa po okolí, keď uvidel tmavý dym z prútu hneď vedľa. Na tento úkaz hľadel s ešte väčším desom, keď ho zaznamenal aj nad svojou hlavou.  

***

Dramatický sprievod bubnov nahradila živšia hra, ku ktorej sa pridali flauty a spev tancujúcich Targanov. Postavy sa pred Renovým zrakom rozmazávali, kvôli čomu sa radšej pozrel do plameňov faklí, hľadajúc v nich útočisko. Jeho mysel nedokázala spracovať realitu, zvláštnosti Targanov ich totiž jeho oči menili na zvieratá. Nebál sa ich, ale jeho nohy ho neboli schopné odtiaľ odviesť. V Renovi sa miešal pocit údivu, rešpektu a hnevu, keď zaregistroval, že k nemu niekto z boku mieri. 

Snažil sa zaostriť, ale ako pozrel zo svetla faklieľ, dokázal rozoznať akurát ženské obrysy. Najprv mu napadlo, že k nemu ide Zana, ale v momente, čo bola dedinčanka dostatočne blízko, uvidel prekrásnu ženu s podlhovastou tvárou a jantárovo zelenými očami, ktoré vynikali pod jej tmavým obočím. Dlhé zlaté vlasy, s jemnými kaderami na konci, jej priam žiarili i napriek tomu, že už dávno sadla tma. Bola ako nádherné zjavenie v priliehavých bledomodrých šatách, ktoré boli zdobené bielym šitím.

V tom momente si Ren nebol istý, či sa mu len sníva alebo čo vidí, je skutočnosť. Krása ženy sa vynímala nad všetko, čo za svoj život videl a jeho samotného pohltil hrejivý pocit. Úzkosť, ktorú pociťoval, zmizla v momente, čo sa na neho usmiala. Renovi sa zdalo, že mu niečo povedala, no on bol tak omámený - jak z rituálnu, tak z nej - že netušil, čo to bolo. Žena sa však neurazila, chytila ho nežne za ruku a vtiahla do tancujúceho davu. 

Ren sa cítil, akoby sa točil v nočnej more, kde jeho jediným svetlým bodom je neznáma žena. Sústredil sa preto na jej jantárové oči, ktorými sa nechal pohltiť. Svet sa mu mohol akokoľvek točiť, on pred sebou videl len tie oči.   

***

Ren cítil chlad na nahom chrbte z ešte studených pokrývok, ktorými bola ustlaná posteľ. Napriek tomu, že ležal, cítil sa vo zvláštnej slučke, kde sa akoby snažil furt posadiť, pričom mu niekto dokola stláča hlavu späť do periny - pritom sa v skutočnosti ani nepohol. Jeho vnímanie bolo stále skreslené, netušil kde je, no bol rád za ticho a privrel si oči. 

Vtedy mu do nosu udrela príjemná ženská vôňa, pričom sa jeho posteľ vedľa jeho uší a boku ohla. V izbe nebol sám a jeho spoločníčka sa práve nad neho sklonila. Ren zareagoval trochu zhurta, pretože si nevybavoval, ako sa vôbec dostal do izby, ktorú mu nechal prichystať veliteľ Koba na prízemí hlavného domu. Nebol na ženu hrubý, no jednoduchým rýchlym chmatom ju prevalil tak, že sa ocitla pod ním.  

Kráska z rituálu na neho prekvapene pozrela a vzrušene vydýchla. Ren si v tom okamihu uvedomil, že všetky jeho zmysli vnímajú zosilnene, akoby sa snažili dohnať svoj predošlý útlm počas rituálu. Keď počul vzdych ženy, zarezonoval mu telom. Bolo ťažké sa ovládať, obzvlášť, keď kráskina ruka pomaly prešla po jeho nahej hrudi. Ren bol tak presýtený svojimi základnými živočíšnymi pudmi, že mu to úplne vyradilo mozog, ktorý aj tak vnímal len skreslené útržky.  

***

Videl, ako si kráska vyzliekla šaty po pás, no zrazu stál pri nej, pretože ju z nejakého popudu mozgu chcel zastaviť. Dlhé zlaté vlasy jej zakrývali bradavky, ale videl dosť na to, aby sa mu rozžhavila krv. Nasledovali horúce bozky, kým sa Renovi nenaskytol pohľad na ženin chrbát, kde uvidel jej znamenie sily. Priamo zo stavcov jej rástli ostré tvrdé šupiny, ktoré chránili jej chrbticu. 

Pocit chtíču sa v Renovi striedal s desom, keď mu žena svojou zvláštnosťou pripomínala hada, na ktorého sa mu menila pri slastnom zvíjaní sa v perinách. Zdravý rozum by bol Rena pobádal aby ušiel, ale pocit žhavých výdychov, ženine hrejivé telo pod tým jeho a pocit extázy, ho udržali v posteli. 

Prvá časť   Predošlá časť   Pokračovanie