moje-farby

Ren preto so záujmom sledoval nízku modrookú blondínu, keď sa od nich postavila. Šance na to, že ešte niekedy uvidí ďalšiu Danliu, totiž neboli vysoké.  Z myšlienok ho vytrhol až starec, ktorý si k nemu a Atesovi čupol, aby Renovi pomohol podoprieť raneného bojovníka. Zana sa následne ujala vedenia ich skupiny a vybrali sa lesnatou oblasťou smerom na juhozápad.     „Ďakujeme ti za pomoc, bojovník. Ako ťa nazývajú?” pozrel premoknutý starec s vráskavým úsmevom na Rena. „Ren,” odvetil stroho, mračiac sa na cestu kvôli neustále padajúcemu dažďu.  „Ja som Gošu, Nerelon z Juánu. A tuto náš ranený mladý bojovník je Ates.” Ren nijak obzvlášť nereagoval, hľadel hlavne dopredu a obozretne si prezeral Zanu. Keď si to všimol Gošu, usmial sa pod fúzmi. „Ešte si nevidel Danliu? Z ktorého kmeňa vlastne pochádzaš?” pokračoval ďalej v konverzácií. „Z kmeňa Zeleného draka,” odpovedal Ren bez rozmýšľania a v zápätí si uvedomil svoju chybu. „Vážne? Tak to by si nám vedel povedať, čo sa tam teraz deje,” v

Houréna zjavenie ďalšieho bojovníka neprekvapilo, len si vecne zastrčil dýky za opasok a schmatol sekeru, ktorá bola za ním zakliesnená vo voze. Netvor zavrčal, aby dal najavo svoju neohrozenosť a rozbehol sa k Renovi, mierac mu útok na hlavu. Ren vychýlil jeho úder pomocou šable a spravil šikovný výpad dopredu, čo mu umožnilo seknúť obludu do hrude. Zbroj Houréna ale dobre bránila, vedel, že má navrch, kvôli čomu so zubatým sebaistým úškrnom zase zaútočil. Ren našťastie úspešne uskočil, pričom sa mu podarilo reznúť príšeru z boku do stehna, kde ju nič nechránilo.  Netvor bolestivo zastonal a ešte rozzúrenejšie sa rozohnal svojou sekerou. Ani si to neuvedomil, ale vtedy sa ocitol chrbtom k druhému mladému bojovníkovi, ktorý mu zozadu zabodol meč do už ranenej nohy. Obluda padla priam prekvapene na koleno, na čo ju Ren s opovrhnutím kopol do tváre. Na Hourénovom ohavnom ksichte s červenými očami sa objavila čierna krv, pod ktorou sa vyrysoval zlomyseľný manipulativný úsmev. „Dvaja na je