Dračia perla 2 - Olen č.2/3

Nerelon šiel ako prvý, no akonáhle spravil prvých pár krokov po kamenných schodoch dole, v okamihu ho pohltila temnota. Jeho oči si museli chvíľu zvykať na svetlo, ktoré produkovali fakle na stenách, ale čochvíľa sa ocitol na konci schodiska na krátkej chodbe spojujúcej tri kobky. Dve z nich boli prázdne, ale z tej naľavo bolo počuť tiché chrčanie. 

Renom prebehli zimomriavky z chladu, ale aj z neznámého osudu veliteľovho chlapca - nevedel, na čo sa má pripraviť. Keď však Gošu zastavil za mrežami tretej kobky, cez jeho plece uvidel krásnu ženu s dlhými čiernymi vlasmi spletenými do voľného vrkoča s malými tmavohnedými očami, ktorej na kolenách ležal chlapec. Ren na chvíľu stratil dych, pretože mu Targanka pripomínala jeho vlastnú matku. 

Ďalšie silné chrčanie jej syna ale Rena vytrhlo z tranzu a pozrel na chudého spoteného chlapca s krátkymi čiernymi vlasmi, ktorého matka zo zlomeným pohľadom hladila po hlave. Pri dvojici čupela aj Zana, ktorá keď kútikom oka uvidela mužov, rýchlo vstala a prekĺzla pootvorenými dverami mreží.

„Ako je na tom?” opýtal sa potichu Gošu Danlie.

„Zhoršuje sa to, už je na prelome, neviem ako to zastaviť,” ledva to Zana vyslovila, chlapec začal bolestivo kričať. V momente mu z tela vystúpili matné obrysy ducha s pevnými čiernymi nechtami a chlpatým telom. Veliteľov syn vrieskal, pretože cítil, ako sa mu krútili svaly v tele, ktoré sa snažili prispôsobiť anatómií Olena, ktorý sa dral cez neho na povrch. Jeho matka ho okamžite zovrela v pevnom, ale nežnom objatí, pričom jej oči odzrkadlovali nádej, že jej počin synovi pomáha.

Zana sa rýchlo vrátila k svojmu pacientovi a násilím mu otvorila krvou podliate oči, aby ho mohla donútiť pozrieť sa do tých jej. Danlia pomocou svojej schopnosti preniesla chlapca do tranzu, čo potlačilo Olenovho ducha späť do jeho tela. Chlapcovej matke odľahlo a dovolila svojmu telu, aby sa roztriaslo, no svojim slzám nedovolila ujsť, to by sa už kompletne zosipala. Renovi lámalo srdce pohľad na ženu, obzvlášť, keď mu tak veľmi pripomínala jeho vlastnú matku.

„Čo sa s tým chlapcom deje?” opýtal sa Ren opatrne Gošuho, pričom sa obával, že odpoveď už pozná. 

„Podľa všetkého, sa mení na Olena,” šepol Nerelon.

„Ako je to možné?” stíšil viac hlas, aby na seba zbytočne nepútal pozornosť.

„Oleni majú, teda aspoň podľa našich spisov, pazúry, ktorými dokážu nielen prerezať dimenzie, kvôli čomu sa medzi nimi bez problémov pohybujú, ale sajú nimi duše svojich obetí. Ten chlapec má zozadu na krku ranu, akoby sa na ňom začal Olen sýtiť, ale niečo ho muselo prerušiť, pretože som si istý, že Mik stále svoju dušu má.

Veliteľ Koba si ma nechal zavolať do dediny, pretože chlapec nereagoval dobre na to, keď sa s ním hýbalo. Bolestivo vrieskal, ale zároveň bol pri vedomí len striedavo. Doteraz sa nám ho nepodarilo úplne prebrať, ale na svoju matku reaguje veľmi dobre. 

Keď som dorazil, zazrel som to, čoho si bol pred chvíľou svedkom - mení sa. Namiešal som mu silné lieky, ktoré ho mali kompletne otupiť, kým sa vrátim s Danliami, ale zdá sa, že už to vôbec nezaberá.”

„Moment, povedal si, s Danliami? Šlo ich sem viac?” neveril vlastným ušiam Ren.

„Áno, dve. Lenže pri útoku Hourénov to tá druhá neprežila, čo zároveň podpísalo i osud veliteľovho syna.”

„A to už prečo? Veď tu máš stále Zanu,” nechápal Ren.

„Dúfal som, že Danlie spoločnými silami dokážu veliteľovho syna vyliečiť tým, že preskúmajú energiu v jeho tele a nákazu zablokujú. Ale Mikov stav sa rýchlo zhoršil. Môj druhý plán bol, že jedna z Danliní ostane po jeho boku, aby ho udržala v tranze, pričom druhá by šla vystopovať Olena, ktorý mu toto spavil.”

„Prečo ho chceš vystopovať?”

„Mohol by tú premenu obrátiť, ale bez druhej Danlie…”

 

„Je môj syn stratený,” dokončil vetu jemný tichý hlások vedľa nich. Muži si až vtedy všimli, že neďaleko stála veliteľova žena, ktorá počula väčšinu ich rozhovoru. „Síce sme Mika presunuli do podzemia, aby nepútal pozornosť dedinčanov, ale chýry, ktoré sa naším kmeňom rozniesli sme nedokázali zastaviť. Mikova možná premena ich desí a Kobovi neostane nič iné, len nášho syna zabiť,” pokračovala žena pričom sa jej po lícach kotúľali slzy. Ovládlo ju zúfalstvo, podlomili sa jej kolená a kebyže ju v tom momente Ren nechytí, padla by na zem. Ako ju držal v náručí, srdce sa mu rozbúšilo žiaľom, nechcel vidieť ženu tak podobnú jeho vlastnej matke trpieť. Potreboval niečo urobiť a to i napriek tomu, že nechcel aby odhalili jeho identitu. 

„Pomôžem vám vystopovať toho Olena,” vypadlo z Rena nakoniec.

„Obávam sa, že hocijaký dobrý stopár si chlapče, s týmto nám nevieš pomôcť,” potľapkal ho po pleci Gošu, smutne pokrútiac hlavou.

Veliteľova žena sa v tom s desom vytrhla z Renovho náručia a ustúpila od neho. Gošu tomu najprv nerozumel, ale keď na neho Ren obrátil zrak, mal roztiahnutú šošovku a hľadel na neho dračími očami.

„Neuveriteľné! Ako je toto možné?!” zvolal priam šťastím Nerelon, ale vzápätí mu došlo, kto to pred ním stojí. Síce schopnosť dračích očí majú všetky deti z dračích linií, kým sú malé, v dospelosti ostávajú len malej hŕstke dievčat z kmeňa Targa, z ktorých sa stanú Danlie, a samotným dračím panovníkom. Gošu si v tej chvíli bol istý, že sa nepozerá na svojho vladára, ale na jeho brata, obávaného Kána Zeleného draka, čo vysvetlovalo i Renovu schopnosť bojovať len s jednou rukou. 

„Som z kmeňa Zeleného draka,” odpovedal vecne Ren, dúfajúc, že to Nerelonovi bude stačiť. 

Starec nechápal, prečo Kán tají svoju identitu, ale rozhodol sa hrať jeho hru ďalej, nechcel ho totiž od pomoci odradiť. „Esla, prosím ťa, odveď Rena za veliteľom. Okamžite zorganizujeme pátrací tým po tom Olenovi,” začal porúčať nadšený Gošu akoby nič.

Veliteľova žena sa rýchlo vytrhla zo šoku a okamžite viedla Rena von z podzemia. Nerelon vtedy podišiel ku kobke, v ktorej bola Zana so svojím pacientom. 

„Prečo sa tak mračíš?” opýtal sa jej, pretože sa tvárila neobvykle kyslo. „Veď vďaka nemu možno zachránime toho chlapca.”

„Si príliš dôverčivý Gošu, nevieš o tom mužovi nič!” vyletela na neho okamžite Danlia. „Keď si vyvolal dračie oči, pozrela som sa mu na energiu v tele a je úplne TMAVÁ. Síce tvrdí, že pochádza z dediny Zeleného draka, ale to nedáva zmysel. Niečo nám tají!”

„Hovoríš, že nepatrí do rodu Zeleného draka?” opýtal sa ostražite Gošu, pričom na moment zapochyboval o Renovej identite.

„To netvrdím,” vzdychla Zana. „Patrí k nám, ale je iný. Neviem prečo je sila Zeleného draka v ňom tak temná. Nemal by si mu tak dôverovať.”

„Zana, ten muž nás zachránil pred Hourénom, vďačíme mu za životy. K tomu sa sám ponúkol i pomôcť tomu chlapcovi, ktorý ti leží pri nohách. Ani jedno z toho nemusel robiť!” povedal karhajúco Gošu a vybral sa na odchod. Lenže Zanine slová o tom, že je Renova sila temná, začali starcovi vŕtať v hlave. 

Pri schodoch vedúcich z podzemia si preto neodpustil poznámku, ktorá mala upokojiť Danliu aj jeho samého: „Ale nič sa neboj, dohliadnem na neho...”

***            

Keď sa veliteľ Koba dozvedel o Renovej schopnosti používať dračie oči, chcel okamžite prichystať podľa Nerelonových pokynov veľký pátrací tým. Targania v okolí sa bez povelu začali organizovať a okolo vodcu sa rýchlo pozbierala skupina najobávanejších bojovníkov z kmeňa. Sila, ktorú spolu vyžarovali bola presne taká, akú si Ren vybavoval z ich návštevy v jeho dectve. Bolo z nich cítiť živočíšno, no našťastie poslúchali na slovo.

 

Takže, keď sa Ren odvážil upozorniť na fakt, že veľká skupina ľudí by mohla Olena vystrašiť a pátranie by sa mohlo natiahnuť na dlhší čas, než Mikovi ostáva, bez zbytočného odvrávania sa na veliteľov pokyn rozpŕchli. Ren chcel ísť dokonca sám, ale to mu zase nechcel dovoliť Gošu. 

Kobovi prišlo komické, že zrovna tento, boja absolútne neschopný, Nerelon ponúkol svoju asistenciu pri love. Na druhú stranu to ale vo veliteľovi vyvolávalo dôveru v cudzincovi. Preto nakoniec rozhodol, že s nimi pošle aspoň jedného zo svojich mužov. 

Na Renove prekvapenie sa k nim pridal bojovník z hlavného domu, s ktorým sa stretol pri vchode do podzemia. Targan menom Hasin, mohutný muž s vlasmi v cope a kožou tak pevnou, že slúžilo skoro ako brnenie, zaujal okamžite vedúce postavenie v čele ich skupiny.

Ren krútil hlavou nad svojím týmom, ale s veliteľom sa nemienil hádať. Len dúfal, že ich Nerelon nedostane do prúseru a Hasin dokáže brať povedly i od niekoho, kto nepochádza z jeho kmeňa.  

***            

Keď vyšli za hranice kmeňa Targa, Ren pred vstupom do hustého lesa na chvíľu privrel oči, aby sa mohol lepšie sústrediť. Pre neho používať dračie oči bolo len akoby viac zaostril zrak, no navonok nestranný pozorovateľ mohol vidieť, že sa mu rozšírila šošovka až mu úplne zmizla dúhovka. 

Tento dar, potomkovia pôvodných drakov nazývali DRAČIE OČI. Tie dávali možnosť vidieť proste VIAC. Danlie si túto schopnosť cvičili na sledovanie energií v tele svojich pacientov, aby ich dokázali vyliečiť, alebo naopak, dostať do tranzu. 

Ale za starých čias, keď bola ešte ochranná dimenzia ich sveta súvislá, dračie oči umožňovali vidieť preblesknutia do tochto chladného sveta, ktorý existoval súčasne s tým ich. Poskytovalo to ohromnú výhodu hlavne pri stopovaní, pretože tieto svety existovali súčasne a bolo to akoby sa energia osoby trela o ten druhý, kvôli čomu bolo možné vidieť žiarivú stopu, ktorú zanechal.  

Po tom, čo sa ale rody drakov rozrástli a pôvodní obyvatelia stratili svoje územia, tak bola ochranná dimenzia v podstate zničená, rozkúskovaná. Vytvorili sa viaceré samostatné malé dimenzie, slučky, ktoré sa sústreďovali hlavne v lese Niú a stopovanie, hlavne tvorov čo sa nepohybovali po zemi, sa stalo priam nemožné.

Ren bol preto veľmi zvedavý, či uspeje. V Monikinom svete bolo stopovanie cez ochrannú dimenziu hračka, ale tu? No na druhú stranu, sa sem musel ten Olen nejak dostať. 

„Viete, kde presne sa našiel ten chlapec?” opýtal sa svojich spoločníkov Ren.

„Áno, nasledujte ma,” zavelil Hasin hrubým hlasom a muži ho poslúchli. 

Kým šli, Ren skúmal pohľadom mohutného muža pred ním, ktorý sa obozretne krčil a mal svoju tyčovitú zbraň pripravenú na nečakaný útok. Hasin napäto sledoval svoje okolie svojimi malými očami, pričom sa mu tvár priam napínala sústredením. Mal pomerne vysoké čelo a kde tu mu do tváre padali pramienky vlasov, čo mu nedržali v cope. Rena najviac fascinovala jeho drsná hrubá koža, na ktorej vzadu pri krku videl nepatrné škrabance. Hasin bol v skutočnosti obrovskou horou svalov, pričom jeho zvláštnosť ho robila extrémne odolným voči útokom.

Nerelon vedľa nich si vykračoval pomerne sebaisto, v prítomnosti svojich spoločníkov sa totiž cítil bezpečne. Jednoducho mal konečne čas si užívať príjemné hrejivé počasie, ktoré vystriedalo nočný dážď, a jemný vetrík, čo mu pohadzoval dlhými šedivými vlasmi i bradou. Renovi pripadalo, že sa starec tvári ako na vychádzke, než love, kvôli čomu bol nakoniec celkom rád za Hasinovu vážnosť.

***

Targanský bojovník viedol mužov na severovýchod kopcovitým lesom, kde stromy rástli medzi kamennými útvarmi strmých svahov. Ich cesta netrvala dlho a čoskoro narazili na malú bystrinu, kde Hasin rázne zastavil. Mračiac preskúmal okolie, potom prikývol hlavou na znak, že sú na mieste, kde našli veliteľovho syna.

Gošu sa okamžite vybral k potoku, pretože mu vyschlo v krku, pričom sa mu cestou podarilo šľapať snáď po všetkých najhlučneších kameňoch v okolí. Ren si myslel, že už viac na seba nedokáže pútať pozornosť, ale to ho ešte nepočul hŕkať vodu z dlane. S takouto silou s nimi vlastne mohli ísť už všetci bojovníci z Targi. 

Pritom Nerelonovi ani len nenapadalo, že ruší lov a na vražedné pohľady svojich spoločníkov reagoval s jednoduchým zmäteným: „Čo?”

Ren pokrútil hlavou a rozhliadol sa po okolí svojimi dračími očami. „Nevidím nič zvláštne, žiadnu skrytú dimenziu,” povedal potichu, na čo k nemu Nerelon hlučne pribehol - vyzeralo to, že už to robí naschvál!

„Si si istý?” nedávalo to stracovi zmysel. 

„To, že nič nevidíš cudzinec, neznamená, že to vzdáme,” povedal drsne Hasin a prešiel vedľa neho k bystrine tak, že pri tom do neho drgol.   

„Nevšímaj si ho. Hasin sa len chce vytiahnuť pred sestrou veliteľovej ženy, Jalsun. Už si na ňu brúsi veľmi dlho zuby, no ona ho odmieta. Myslí si, že keď ale pomôže jej synovcovi, tak mu padne do náručia,” šepol rýchlo Gošu. 

Ren túto poznámku nijak nekomentoval, skôr sa divil, ako to, že o tom starec vie. Áno, bol to Nerelon, ktorého úlohou je zhromažďovať vedomosti, ale toto boli skôr klebety.

„Máš pravdu Hasin!” zvolal za ním Gošu, pričom sa k nemu vybral tak, že sa ocitol na polceste medzi mužmi. „Budeme hľadať ďalej, ten Olen musí byť niekde nablízku. Hlavné je, aby sme sa nerozdelovali a pracovali spolu.” No ledva to Gošu dopovedal, Hasin a Ren sa vybrali na opačné strany. 

Starec sa rozhodol ísť dohovoriť najprv Targanovi, pretože ten začal prejavovať nepriateľské city voči cudzincovi.

Prvá časť   Predošlá časť   Pokračovanie