Dračia perla 2 - Targanský rituál č.1/3

Chýry o tom, čo sa podarilo cudzincovi nájsť v lesoch, presvišťali kmeňom Targa neuveriteľnou rýchlosťou. Mnohí o jeho objave pochybovali, pretože ich pocity sýtil strach, že budú oklamaní. Báli sa, že veliteľovho syna obíde rozsudok smrti, len kvôli jeho postaveniu, čo prinesie zrod obludy, ktorá v ich svete už nemá čo hľadať.


Gošuove výnimočné pozorovacie schopnosti prišli v túto chvíľu vhod. On ako jediný videl za pochybovačnými hláškami dedinčanov, ich pravý zmysel. Preto pred Targanov predstúpil s najvážnejším výrazom, akého bol starý muž schopný a uistil ich, že budú svedkom zázraku - očistného rituálu. Koba s verejným prevedením obradu súhlasil a jeho muži na jeho povely začali okamžite pripravovať všetko potrebné. 


Jedine Ren s divadlom pre Targanov nesúhlasil, obával sa totiž, že chlapcovi neostáva veľa času. Lenže Gošu nevidel inú cestu ako upokojiť dav, nechcel aby vypukla vzbura, ktorá by ohrozila Kobovo postavenie. Starec na Rena apeloval, nech mu verí a nech sa i on sám poddá tomuto jedinečnému zážitku.


***


Kým veliteľovi muži prichystali všetko čo mali, už zašli posledné lúče slnka. Renom pulzoval nepokoj, ale i očakávanie. Nevel, čo sa bude odohrávať, ani to, či má Mik stále dosť času, preto len dúfal, že Nerelonov úsudok nebol zbytočne zatienený strachom z dedinčanov.


Ren vyčkával pred veliteľovým domom, hypnotizujúc jeho vchodové dvere. Bol tak sústredený, že si ani nevšímal na neho mierené zvedavé pohľady Targanov, ktorí v skupinách prechádzali za hlavný dom. Všetci, čo ho míňali, sa vyznačovali svojimi zvláštnosťami, ale pre nich, on bol ten nezvyčajný.


***


Keď sa dvere hlavného domu otvorili, Ren v nich uvidel mužskú postavu, ktorá mala na hlave vrchnú pancierovitú kožu tvora nazývaného Marách. Tieto príšery, jašterovitého typu, obývali pohoria, ktoré delili územia Zeleného a Svetelného draka. Dosahovali extrémnych veľkostí, výzorom priam pripomínajúcim drakov. Pôvodní obyvatelia tohto sveta sa preto domnievali, že práve z týchto tvorov sa nejak vyvinuli prví dračí vládcovia. Samozrejme to boli len rozprávky, ale obzvlášť Targania cítili k týmto tvorom zvláštne prepojenie. 


Preto ich vyzvlečnú kožu mal teraz Gošu natiahnutú cez hlavu, pričom musel mať v hlave panciera vyrezané diery pre svoje oči, pretože Marách boli ináč tvory bez zraku. Zároveň v jednej ruke, vyzdvihnutej do výšky hrude, zvieral akýsi zväzok prútov a v druhej niesol malý kovový kýblik s tenkou rukoväťou.


Za Nerelonom vyšiel Koba, ktorého tvár pokrývala čierna farba, pričom mu hlavu zdobili pripevnené Radosove rohy. Ren bol priam ohromený pri pohľade na veliteľa, ktorému cez ramená prehodili kožuch s mohutnými ostrými kosťami. Koba vyžaroval živočíšny rešpekt napriek tomu, že v náručí opatrne niesol svojho syna. Na Mika nebol ľahký pohľad, bol na hrane premeny, o čom vypovedalo jeho bolestivé zvíjanie sa.  


Ako ďalšia vyšla z hlavného domu Mikova matka, ktorá sa snažila zakrytím úst udusiť v sebe plač. Myslela na to isté, čo Ren, že pre jej syna je už neskoro. Zmocnil sa jej pocit, že čakali pridlho. Jediné čo chcela, je byť pri synovi v jeho posledných chvíľach a kebyže ju Hasin neodtiahne na bok, asi by urobila scénu. 


Ich odstúpením z cesty sa uvolnil priestor pre Zanu, ktorá v rukách niesla veľký krčah. Napriek tomu, že ju Ren prvýkrát videl v odhaľujúcom ženskom oblečení, jej krása pôsobila skôr dojmom bojovníka. Dlhé čierne upnuté šaty, zdobené opaskom zo zubov Marách, jej vykreslovali chudú postavu, pričom odhalovali ruky. Až teraz bolo jasne vidieť Danliinu zvláštnosť, mala nielen dlhé čierne pazúry, ale čím vyššie na jej paži padol Renov zrak, tým výraznejšie a tmavšie šupiny ich pokrývali. Zuby Marách tvorili i Zaninu čelenku na hlave, pričom jej polodlhé riedke blond vlasy padali na ramená. 


***


Hneď ako sa Nerelon stratil za rohom domu, kmeňom Targa zazneli bubny do rytmu srdca. Ren okamžite obišiel hlavný dom z druhej strany, kde na zadnom priestranstve obyvateľa Targy netrpezlivo čakali zahájenie rituálu. Všetci stáli za drevenými kôlmi, rozmiestnenými do veľkého polkruhu, na ktorých boli železné nástavce s divoko tancujúcimi plameňmi. Koly obklopoval kruh, ktorého kraj bol vykopaný, čím sa oddeľoval od okolia. Ren ešte rýchlo zaregistroval chlapa bubnujúceho pri stene hlavného domu, čo mal cez seba prehodenú veľkými stehmi zošitú kožu nejakej zvery, ale potom sa pretlačil medzi dav dopredu. 


Každý dedinčan uprene sledoval Gošuho, ktorého takmer celú tvár zakrýval pancier Marách. Nerelon zastavil pred rituálnym kruhom, položil kýblik veľa nohy a podišiel k najbližšiemu kôlu, aby zapálil koniec jedného z prútov v druhej ruke. Hneď ako jeho koniec vzplanul, starec ho rýchlym pohybom zápästia zase uhasil. Prút ostal mierne dymiť a pomaly ďalej horel. 


Gošu tento proces zopakoval ešte štyrikrát, pri všetkých kôloch, pričom svoje dymiace prútiky vždy zastrčil do tenkého bočného otvoru v železnom nástavci. Renovi udrela do nosu ostrá pálčivá, pritom sladká vôňa z prútov, ktorá mu úplne vyradila čuch a vyschlo mu v ústach. Ako na zavolanie, mu muž vedľa neho podal krčach, pričom mu naznačil, nech ho potom pošle ďalej. Ren celú situáciu zaregistroval len veľmi okrajovo, rýchlo si odpil a okamžite posunul nádobu ďalej, pretože nechcel prísť ani o jeden Gošuho pohyb.


***


Nerelon sa medzitým vrátil do stredu, k rituálnemu kruhu a zdvihol obe ruky do vzduchu. „Radosovi potomkovia, minulosť našich predkov nás teraz dohnala, keď sa jedno z našich detí zatúľalo do schovanej dimenzie v tunajších lesoch,” pri tých slovách sa medzi dedinčanmi rozľahol šepot - o existencií smyčky počuli prvý krát. 


„Mŕtve telá oblúd minulosti v sebe prechovávali silu predania moci, ktorá sa pýta na povrch.” Starec s pancierom Marchá vtedy ukázal za seba, na veliteľa Kobu, ktorý niesol v náručí svojho syna. 


„Deti Radosove, vzdajte hold svojmu otcovi!” zvolal Nerelon, na čo všetci, okrem Rena, zvolali rázne - HA - pričom naraz dupli pravou nohou. 


Veliteľ následne zobral Mika do stredu ritualneho kruhu, kde ho položil na zem. Pri chlapcovi ho potom vystriedala Zana, ktorá sa nehla z miesta ani keď Gošu začal sypať prach zo svojho kýblu do priehlbiny tvoriacej rituálny kruh, čím ju v podstate uväznil s Mikom. 


Renovi vtedy došlo, že Danlia už nemá v kruke krčah, naopak práve ten koluje medzi dedinčanmi. Zdesenie, ktoré sa vtedy Rena zmocnilo, mu rozpumpovalo krv a účinky obsahu tekutiny, ktorou len chcel uhasiť svoj smäd, sa začali umocňovať.


„Targania, cíťte a viďte skrz skutočnú silu, ktorá sa vo vás schováva!” zvolal Nerelon po tom, čo dokončil sypanie prášku. Ten sa akoby na povel zapálil a mnohí v dave zhíkli prekvapením. 


Prvá časť   Predošlá časť   Pokračovanie



Komentáre