moje-farby

Ren stál pri studni za domami, ktoré obklopovali hlavný dom, tam kde sa už začal lemovať les. Práve sa umýval studenou vodou, ktorú si nabral do vedra, pričom sa snažil spamätať zo včerajšku. Síce sa ráno zobudil v posteli sám a ženu z večera považoval len za prelud, i tak mu dalo prácu spracovať čo všetko videl.  „Tak čo povieš na rituál?” opýtal sa ho Gošu so širokým úsmevom. Ren bol tak ponorený do svojich matných spomienok, že si ani nevšimol, odkiaľ prišiel. „Nikdy nič podobné som nevidel. Ani si nie som istý, či som všetko naozaj videl, alebo ma len klamal zrak,” odpovedal úprimne Ren. Nerelon sa schuti zasmial, podišiel k cudzincovi, ktorého si tak veľmi obľúbil a potľapkal ho po pleci. „Lepšie som to nemohol povedať ani ja. Toto je tvoje,” odvetil podávajúc mu pazúr Olena, ktorý bol použitý pri rituály.  „Prečo mi to dávaš?” nechápal Ren, no zobral si to.  „Napriek tomu, že sa pazúr zdá byť neškodný, stále v sebe skrýva neskutočnú silu,” odpovedal s neskrývaným obdivom v očiach