moje-farby

Nerelon šiel ako prvý, no akonáhle spravil prvých pár krokov po kamenných schodoch dole, v okamihu ho pohltila temnota. Jeho oči si museli chvíľu zvykať na svetlo, ktoré produkovali fakle na stenách, ale čochvíľa sa ocitol na konci schodiska na krátkej chodbe spojujúcej tri kobky. Dve z nich boli prázdne, ale z tej naľavo bolo počuť tiché chrčanie.  Renom prebehli zimomriavky z chladu, ale aj z neznámého osudu veliteľovho chlapca - nevedel, na čo sa má pripraviť. Keď však Gošu zastavil za mrežami tretej kobky, cez jeho plece uvidel krásnu ženu s dlhými čiernymi vlasmi spletenými do voľného vrkoča s malými tmavohnedými očami, ktorej na kolenách ležal chlapec. Ren na chvíľu stratil dych, pretože mu Targanka pripomínala jeho vlastnú matku.  Ďalšie silné chrčanie jej syna ale Rena vytrhlo z tranzu a pozrel na chudého spoteného chlapca s krátkymi čiernymi vlasmi, ktorého matka zo zlomeným pohľadom hladila po hlave. Pri dvojici čupela aj Zana, ktorá keď kútikom oka uvidela mužov, rýchlo vsta

  Keď plťka nabehla na druhý breh rieky pokrytého malými kamienkami, muži opatrne zliezli. Ren ešte venoval letmý pohľad na druhú stranu vody s myšlienkou, či sa rozhodol správne, ale Gošu ho nenechal dlho lamentovať a naznačil mu, nech ho nasleduje. Prevozník im totiž dal jasne najavo, že už nie sú jeho starosť, keď sa uvelebil na svojom strážnom mieste, na strome s nízkym kmeňom, o ktorého silné vetve sa mohol pohodlne oprieť.    *** Ren s Nerelonom sa preto bez ďalšieho otáľania vybrali po vyšľapanej cestičke do srdca Targi. Ako prechádzali vedľa domov, ktoré vyzerali akoby ich okolitá príroda priam napadla zeleňou, Ren zahliadol viacerých dedinčanov, čo vstávali s prvými rannými lúčmi slnka. Každý z nich mal nejakú zvláštnosť - alebo ako by to nazval Gošu - znamenie sily. Ren si napríklad všimol muža, ktorý priam pohupkával do kroku, pretože mal deformované dolné končatiny tak, že došľapoval na špičky tvorené mohutnými pazúrmi. Videl i chlapa, ktorému zozadu z čeľustnej kosti smero