moje-farby

Neostávalo mi nič iné, než si zhlboka vzdychnúť a odložiť mobil späť do vačku. Moje oči zablúdili späť k obrazovke televízora, ale vôbec som ho nevnímala. Spomenula som si na deň, keď som sa prvýkrát pustila s Emou do reči. Bolo to dva týždne po tom, čo sme nastúpili do štvorročného gymnázia - na hereckom krúžku. Keď som medzi prichádzajúcimi deckami zazrela Emu, vôbec som sa nepotešila. Síce to bola moja nová spolužiačka a takáto poškolná aktivita mi mohla poskytnúť skvelé miesto na to, aby sme sa skamarátili, ale z tej predstavy som nebola nadšená. Hneď druhý deň školy ju totiž vybrala triedna učiteľka za predsedkyňu, lebo k svojej prihláške na školu priložila veľa diplomov z recitačných súťaží, čo jej o Eme hovorilo, že by sa nebála postaviť sa za našu triedu. Eme jej nové postavenie prinieslo rýchlu, podľa mňa nezaslúženú, popularitu. A práve preto som sa na hereckom krúžku, po tom čo som ju uvidela, tvárila kompletne zaujato divadelnou sálou, v ktorej sme boli. Síce som sa v