moje-farby

Ostatné tými hrali beer-pong ešte čosi vyše hodiny, a tak keď došlo na následky mojej stávky, tak sa už celkom pekne zotmelo. Ale baby nenechali, aby im ušlo moje vyzliekanie a preto si na mňa posvietili mobilmi. Bol som ako nová atrakcia v ZOO, pričom moje publikum bolo už riadne sťaté. Našťastie sa k potoku nevybralo veľa ľudí, väčšina tú stávku ignorovala. Bolo tam len pár báb s mobilmi, ktoré stáli priamo pri mne, a nejakí zvedavci trochu obďalej, čo sa bavili na mojich umučených ksichtoch. Bola tam i Lucia s priateľom, ktorá sa ale viac šúlala na tom, ako Jano krútil hlavou nad celou touto situáciou - vyzeral, že trpí viac ako ja! Predtým, než by som sa zbavil posledného kusu oblečenia, tak som sa otočil k Verče. „Takže stačí, ak dobehnem po tamtú tabuľu?” ukázal som do diaľky na žltý obdĺžnik vyčnievajúci zo zeme pri potoku. „Stačí, ale predpokladám, že budeš chcieť svoje šaty naspäť. Takže sa budeš musieť aj vrátiť,” kývla hlavou smerom k môjmu oblečeniu na zemi. Prekrú