Dračia perla 2 - Olen č.1/3

 Keď plťka nabehla na druhý breh rieky pokrytého malými kamienkami, muži opatrne zliezli. Ren ešte venoval letmý pohľad na druhú stranu vody s myšlienkou, či sa rozhodol správne, ale Gošu ho nenechal dlho lamentovať a naznačil mu, nech ho nasleduje. Prevozník im totiž dal jasne najavo, že už nie sú jeho starosť, keď sa uvelebil na svojom strážnom mieste, na strome s nízkym kmeňom, o ktorého silné vetve sa mohol pohodlne oprieť.   

***

Ren s Nerelonom sa preto bez ďalšieho otáľania vybrali po vyšľapanej cestičke do srdca Targi. Ako prechádzali vedľa domov, ktoré vyzerali akoby ich okolitá príroda priam napadla zeleňou, Ren zahliadol viacerých dedinčanov, čo vstávali s prvými rannými lúčmi slnka. Každý z nich mal nejakú zvláštnosť - alebo ako by to nazval Gošu - znamenie sily.

Ren si napríklad všimol muža, ktorý priam pohupkával do kroku, pretože mal deformované dolné končatiny tak, že došľapoval na špičky tvorené mohutnými pazúrmi. Videl i chlapa, ktorému zozadu z čeľustnej kosti smerom ku krku vyrastali ostré kosti, či ženu s dlhými svetlými vlasmi, ktorá mala úzku dopredu vysunutú tvár pripomínajúcu tlamu. Výzor prevozníka sa Renovi zrazu zdal - normálny.

***

Gošu Rena doviedol k domu, ktorý ako jediný nebol obrastený prírodou, keďže sa nachádzal v strede dediny v akomsi údolí. Svojou veľkosťou sa veľmi od ostatných domov nelíšil, všetky boli priestranné, ale jeho poloha Renovi jednoznačne prezrádzala, že ide o obydlie veliteľa Targy. 

Vzduch okolo domu bol citeľne napätý, ale až keď začul bolestivé stony, ktoré vychádzali z vnútra, tak Ren pochopil, prečo. Hlas, ktorý k nim doliehal, totiž patril dieťaťu. Renovi rýchlo došlo, že asi práve kvôli nemu cestovala Danlia s Nerelonom späť do svojho rodného kmeňa. Tušil, že muselo ísť o niekoho vysoko postaveného, aby takýto dôležití liečiteľa prišli za pacientom a nie naopak.

Chvíľu po ich príchode vyšiel z hlavného domu vysoký hnedovlasý muž, ktorého zvláštnosťou bol jeho široký šupinatý nos s nozdrami na boku. Jeho utrápený výraz mu pridával na veku, pričom v skutočnosti bol od Rena o šesť splnov mladší.

„Veliteľ Koba,” uklonil sa jemne hlavou Gošu.

„Nerelon,” venoval mu späť úctivé gesto veliteľ. „Zana mi povedala o útoku Hourénov. Nechám prečesať okolie a moji muži budú v strehu. Ak sa objavia ďalší, bude to to posledné, čo urobia,” oznámil rázne Koba s pomstichtivosťou v očiach, pričom sa okamžite vybral podniknúť potrebné kroky. 

„Ten útok berie nejak osobne,” poznamenal Ren, keď vedľa neho veliteľ bez záujmu prefrčal.

„Poslal pre nás svojich troch najlepších mužov, kamarátov z dectva, z ktorých prežil len Ates a ani ten nie je v najlepšom stave. K tomu to, čo sa stalo jeho synovi… ospravedlň mu to.”

„Čo sa stalo jeho synovi?” zaujalo Rena.

Gošu ustarostene vzdychol. „Vieš, čo je Olen?”

Ren prekvapene zažmurkal očami, myslel si, že to najzriedkavejšie stvorenie, ktoré sa v okolí nachádza, je Danlia. 

„Chceš mi povedať, že veliteľovho syna napadol Olen?” Ren nevedel, či má nechať prekvapením otvorené ústa, alebo prehltnúť svoj šok. 

***

Oleni boli stvorenia, o ktorých Renov starý otec, bývalý Zelený drak, rozprával jeho bratovi ešte keď bol malý. Kaia totiž ich dedo pravidelne učil svojim znalostiam vo svätyni pri jazere, aby keď od neho prevezme silu draka, tak nech ho to množstvo informácií minulých životov hneď nezloží a dokáže sa medzi nimi orientovať.  

Ren často so svojimi dvomi najlepšími kamarátmi počúval tieto historky cez škáru v stene drevenej svätyni, nielen preto, lebo to boli vzrušujúce tajné schôdzky, ale išlo o príbehy niekoľkých fascinujúcich životov. Síce príbeh o Olenoch bývalý Zelený drak odflákol, pretože tieto stoveria už podľa jeho vedomia boli vyhubení, ale to najdôležitejšie Kaiovi povedal.

Podľa všetkého boli Oleni tvory, ktoré ako jediné žili v neobývateľnej ochrannej dimenzii ich sveta, za čias, keď ešte bola kompletná. Išlo teda o stvorenia, ktoré fungovali úplne ináč ako hocičo iné v ich svete. Napriek tomu, že mali ústa, nejedli ani nepili. Napriek tomu, že mali tri oči, otvorené mávali len jedno v strede čela. Ich telo pripomínajúce, veľkosťou aj tvarom, malé dieťa, bolo pokryté chlpami, ktoré ich chránilo pred chladom v druhej dimenzií.

Boli to veľmi nebezpečné stvorenia, ktoré po nociach prekračovali do ich sveta a napodobovaním deckého plaču lákali nič netušiacich dedinčanov zo svojich domovov. Ich obeťami boli hlavne ženy, ktoré okamžite bežali k siluete dieťaťa, aby mu pomohli, no keď sa Olen k svojej obeti otočil, už bolo neskoro na útek.

Pôvodní dračí vládcovia boli tí, ktorí tieto tvory vystopovali a vyhubili. Podľa Renovho starého otca už skoro nestáli ani za zmienku, len chcel, aby ich dokázal Kai vo svojich spomienkach rozoznať.

***

„Podľa tvojho výrazu tváre sa zdá, že vieš o čo ide. Zaujímavé, dedinčania v kmeni Zeleného draka sú lepšie informovaní, než som si myslel,” rypnul si Gošu, pričom tušil, že Ren nie je obyčajný dedinčan, len si ešte nebol istý, kam si ho má zaradiť.

„Priznám sa, o Olenoch viem len to, ako vyzerali a že sa pohybovali cez ochrannú dimenziu nášho sveta.”

„Stále vieš viac, než niektorí z tunajších dedinčanov,” dobiedzal ďalej Gošu.

Ren si vzdychol, zamračil sa, no nakoniec vyklopil pravdu. Mal totiž taký zvláštny pocit, že Nerelonovi môže veriť. „S kamarátmi som si vypočul nejedno posedenie Zeleného draka s následníkom.”

„Á, decká zvedavosť,” usmial sa Gošu, kvôli čomu Renovi trochu odľahlo. Starcovi ale dlho úsmev nevydržal, pretože si spomenul na to, čo sa nachádza za dverami hlavného domu. Bol do kmeňa Targa povovalý pred troma dňami ako prvý, aby vyšetril veliteľovho syna a tušil, že chlapcov stav sa zatiaľ mohol len zhoršiť.

„Nerelon?” oslovil ho opatrne Ren.

„Áno,” vytrhol sa zo svojich myšlienok Gošu, „nasleduj ma.” 

***

Keď muži vstúpili do hlavného domu, ocitli sa v priestrannej jedálni s masívnym stolom, ktorý obklopovalo šesť stoličiek. Renov zrak však okamžite spočinul na stene oproti vchodovým dverám, kde sa nad poličkami s riadom majestátne týčili Radosove dračie rohy. Boli veľké asi ako mužská paža a Ren si okamžite dokázal predstaviť dravého bojovníka, čo založil kmeň Targa. V miestnosti bola priam citeľná jeho prítomnosť, preto velitelia Targy, ktorí nastúpili po ňom, usporadúvali svoje dôležité jednania práve tu - rohy im dodávali silu.

Gošu ale viedol svojho spoločníka ďalej, doľava od vstupu, pričom úzkou kuchyňou len prefrčali. Muži následne vstúpili do priestrannej chladnej chodby s kamennou podlahou, kde na stenách viseli okovy a zem miestami pokrývala zaschnutá krv. Ren si okamžite všimol mohutného chlapa s jeden a pól metrovou tyčovitou zbraňou s obrovským listom čepele, ktorý stál v stráži pri otvorených dverách do podzemia. Zvláštnosťou Targana s dlhými hnedými vlasmi, ktoré mal zopnuté v culíku, bola jeho koža, nebola šupinatá ale pôsobila podobným drsným pevným dojmom. 

Targan pri pohľade na Rena tasil zbraň, ale Nerelon mu rukou naznačil nech sa upokojí. Rena prekvapilo, že stráž poslúchla bez akýchkoľvek ďalších otázok, pričom zaujala svoju pôvodnú pozíciu. Síce ho Targan v stráži ostro sledoval, no nemihol ani svalom, keď vedľa neho prechádzal a nechal ho nasledovať Gošuho do podzemia.

Prvá časť   Predošlá časť   Pokračovanie