DRAČIA PERLA - Rituál Crofít

Takto, keď mala Monika rozvetvenú burinu po väčšine chodieb, sa im pohybovalo pomerne ľahko. Buď si počkali, kým mali čistý vzduch, alebo vedeli, kedy sa má Ren správať drsnejšie, aby nebol spochybňovaný ostatnými strážami. No celkovo boli chodby hradu o takomto čase takmer prázdne.
Už boli blízko cieľa, keď Monika zase pocítila TÚ pálčivú bolesť. Donútila Rena zastaviť a rýchlo si privrela oči - uvidela boj dvoch žien. Dievčine okamžite došlo, že ide o Crofity - mali podobnú vyzbroj ako muži, akurát ony mali na hrudi brnenie a tvár im pokrývali čierne bojové farby. Steny okolo žien boli rozpálené od plameňov, ktoré po sebe intenzívne vrhali. Tá väčšia z nich od vyčerpania už ledva stála, pričom druhá vtedy zaútočila päsťami.
“Čo vidíš?” začula Renov hlas Monika.
“Nejaký boj. Myslím, že sú to dve Crofity.”
“Je jedna z nich Nina? Je v poriadku?” vypadlo z mladíka s obavami.
“Pravdepodobne ano, ale nie som si istá,” hovorila Monika stále so zatvorenými očami. Hľadela na boj z výšky, pričom päste žien obalovali plamene, ktoré vrhali v temnej chodbe strašidelné tiene. K tomu boli tváre oboch žien pokryté čiernymi bojovými farbami - bolo ich ťažké rozlíšiť.    
“A vieš nás k nej zaviesť?” opýtal sa Ren a dievča si okamžite skúsilo nájsť cestu.
“Áno, tadiaľto. Nie sú ďaleko,” zavelila a už uháňali tmavými chodbami bez života.

Netrvalo dlho a dobehli na chodbu, kde doznievali zvuky boja. Ren naznačil Monike, nech ide za neho a zobral do ruky oštep. Následne vykukol spoza rohu, kde videl, ako sa jedna zo žien skláňa nad tou druhou, pričom jej reže malým nožom vlasy. Následne si Crofita rozrezala nožom dlaň ľavej ruky a zovrela v nej vlasy svojej protivníčky.
“Hej!” skríkol na ňu Ren a žena sa preľaknuto otočila k stráži, ktorý vystúpil spoza rohu. Už na neho chcela zaútočiť, keď si všimla, že nie je sám.
“Monika?” prižmúrila neisto oči žena a dievčaťu za rohom došlo, že pred nimi stojí Nina. “Ren?” premeriavala si Crofita neveriacky muža v zbroji bojovníka Ohnivého draka.
“Čo tu robíš?” uvoľnil svoj bojový postoj mladík a chcel sa vybrať k Nine, no ona na neho skríkla.
“Ostaň kde si! Nepribližuj sa!”
Mladík to nechápal, jeho tvár stemnela neistotou, no Monika ho okamžite stiahla späť za roh, pretože videla, čo sa za Nininým chrbtom vynáralo z tmy. Bol to jeden z kráľovniných psov - zviera so širokou papuľou, úplne červenými očami bez bielka či šošovky. Išlo o krátkosrstého psa s malými ušami a dlhým chvostom, ktorému bolo vidieť na viacerých miestach po tele žily so žhavou červenou tekutinou, pričom mu z úst sálal dym.

V Monike stuhla všetka krv, pričom prsty takmer vryla do Renovej paže. I on napäto sledoval, keď zviera s besným pohľadom hľadel na Ninu. No Crofita sa len pokojne otočila k psovi, vystriac sa, akoby dávala najavo, že má navrch. Zvieraťu sa to vôbec nepáčilo a začalo vrčať, no vtedy k nemu vystrela svoju krvavú ľavú ruku s vlasmi svojej protivníčky. Pohľad psa v tom momente zjemnel, pozrel na mŕtve telo ženy, ktoré ležalo za Ninou a pomaly vykročil dopredu.
Ren sa napol ešte viac, pričom pevnejšie zovrel svoj oštep - bol pripravený ho hodiť. No vtedy sa stalo niečo, čo nečakal - pes pričuchol k Nininej ruke a následne sklonil hlavu k zemi.
“Už môžte,” zavolala Nina smerom dozadu a čupla si k psovi. Ten k nej zdvihol pohľad, pričom žena spálila vlasy svojej protivníčky plameňmi, ktoré sa jej vytvorili v dlani. Pes jej potom oblízol rozrezanú ruku a rana sa jej zoškvarila.

Mladík s dievčaťom za chrbtom opatrne podišli k Nine, ktorá sa k nim otočila s úsmevom.
“Ako ste ma našli?” opýtala sa so záujmom.
Monika vtedy ukázala na stenu: “Spražili ste mi v boji rastlinu - cítila som to, a keď som videla, čo sa tu deje, tak sme prišli.”
“No, prišli ste práve v čas,” ukázala hlavou na psa, ktorý si vedľa nej poslušne sadol. Mal neuveriteľne prísny pohľad na to, že to mal byť pes, ale to možno robili len tie oči. “Takto vás aspoň s Alou nemusíme hľadať.”
Keď Nina videla, že sa Ren naštvane nadýchol s otázkami na jazyku, žena mu chcela skočiť do reči, ale oboch predbehla Monika.  
“Musíme zmiznúť, neďaleko hliadkujú stráže,” odsekla skoro nepríčetne.
Ren dievčati na to strčil do ruky štít i oštepy a aj s Ninou zdvihli mŕtve telo Crofity zo zeme. Mladík ženskú schmatol pod pazuchami a Nina za členky, pričom všetkým ukázala, aby ju nasledovali do neďalekej miestnosti.

Ako prvá vbehla do komnaty Ala a zaujala svoje miesto vedľa postele na pelechu. Sučka s prísnym pohľadom hľadela na to, ako Nina s Renom položili mŕtve telo ženy na zem a Monika za nimi opatrne zatvorila dvere. Dievčina ostala stáť s uchom pritiskutým k zdobenému ťažkému drevu - počúvala kroky stráží, ktorí prešli pred izbou. Až keď sa Monika otočila k svojim spoločníkom s prikývnutím, tak si všetci vydýchli.
“Kde to sme?” opýtala sa dievčina, pričom pohľadom rýchlo prebehla po veľkolepej sviečkami vysvietenej izbe s posteľou, pelechom pre psa, skriňou na šaty a stenou plnou rôznych zbraní.
“Sme v jej komnate,” kývla hlavou Nina k mŕtvej žene ležiacej na zemi.
“Čo si to vonku robila?” pozrel na ňu Ren prísnym pohľadom. “Myslel som si, že si mi prišla pomôcť zachrániť môjho brata a nie preto, aby si si vybavila svoje účty,” povedal rázne a viac úblížene, než by chcel.

V Nininých očiach vtedy akoby vzbĺkli plamene hnevu - urazil ju. V izbe nastalo ticho, ktoré prerušovalo len tiché psie vrčanie. Crofita sa po chvíli otočila k Ale a tá s kňučaním utíchla, pričom si hlavu schovala do pelechu.
“Mala som v pláne oboje,” priznala napokon Nina, keď pozrela do Aliných smutných očí. “Na to, aby sme v podzemí nevzbudili pozornosť, som potrebovala ako Crofita mať svojho psa.”
“O tomto si sa ale nezmienila,” namietol Ren a žena pozrela jeho smerom, no jej pohľad bol vzdialený.
“No, možno som ho úplne nepotrebovala - teda…” a ťažko si vzdychla. Rukou si chytila čelo a pozrela do zeme. “Bála som sa, že zase zmrznem. Že niekde v podzemí stretnem ďalšieho zo svojich bratov a budem vám nanič,” zašomrala potichu.

Monike sa na tvári objavil súcitný úsmev, keď žena pokračovala s hlavou stále sklonenou do zeme - nevedela sa im pozrieť do očí.
“Chcela som nájsť svojho psa - ten by mi dodal silu, s ním po boku…” v tom jej Ren položil ruku na plece a ona k nemu zdvihla pohľad. Napriek tomu, že im rozhádzala plány, tomu rozumel a nechcel, aby sa kvôli tomu trápila.
“Takže toto je tvoj pes?” hodil očkom mladík na Alu v jej pelechu, pričom pustil Ninu.
“Nie tak úplne,” vzdychla si Crofita a pozrela tiež na sučku, ktorá pri jej pohľade začala vrtieť chvostom. “Mala som v pláne zistiť, kde je Saur - toho som cvičila odmalička. Lenže, keď som prechádzala okolo svojej starej komnaty, neodolala som nutkaniu nazrieť dnu - už sa to tu vôbec nepodobá,” a trpko sa usmiala, pričom jej pohľad ešte raz prebehol izbou. Táto komnata bola pre ňu roky útočiskom. Miesto, ktoré sa stalo jej domovom, po tom čo ju rodina vydelila. Nikdy by jej nenapadlo, že tu už nebude vítaná. “Vtedy vošla táto,” odsekla s odporom smerom k mŕtvole na zemi. “Mala zo sebou i Alu, a tak som nemala inú možnosť, než ju vyzvať na súboj. Samozrejme, ako jej majiteľka, sa chcela pred Alou predviesť, preto jej zakázala zasahovať - presne, ako som očakávala. No jej namyslenosť ju stála život a ja som prebrala majiteľstvo nad Alou.”
“Takže to s tými vlasmi…” začala Monika a Nina jej na to kývla hlavou.
“Presne. To bol rituál, vďaka ktorému teraz Ala patrí mne.”  

Na Renovej tvári sa objavil nebezpečný úsmev - mali k dispozícií zbraň, o akej sa mu ani nesnívalo.

Komentáre

  1. Dobré, jen pár poznámek: 1) istá místo sitá
    2) ve chvíli, kdy poprvé použiješ jméno Ala, není úplně jasné, že jde o toho psa, takže by asi bylo fajn to nějak uvést.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pripomienky - "istá" som už opravila a to s Alou ešte musím pouvažovať ako zmeniť, lebo ja som si myslela, že je to jasné, ak som vetu: "Takto vás aspoň s Alou nemusíme hľadať" nechala v tom istom odseku, kde sa Nina pozrie na sučku.

      Odstrániť
    2. Sorry, beru zpět, tahle věta mi unikla! Takhle to dává smysl :)

      Odstrániť
  2. Vždy sa stane niečo zaujímavé. Mňa osobne najviac zaujala posledná veta. Ach Ren♥ Je vždy naprosto úžasný. Veľmi pekne sa všetko vyvíja, ako píšeš, v každej kapitole sa udeje niečo dôležité.^^

    Ide skúškové→ Sayka drží palce!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak, keď už čitateľ čaká na kapitolu celý týždeň, tak sa tam musí udiať niečo dôležité 😉

      A ďakujem, že mi držíš palce - aj ja tebe - nech sa ti skušky podaria podľa predstáv. 😇

      Odstrániť

Zverejnenie komentára