DRAČIA PERLA - Rituál Crofít
Takto, keď mala Monika
rozvetvenú burinu po väčšine chodieb, sa im pohybovalo pomerne ľahko. Buď si
počkali, kým mali čistý vzduch, alebo vedeli, kedy sa má Ren správať drsnejšie,
aby nebol spochybňovaný ostatnými strážami. No celkovo boli chodby hradu o takomto
čase takmer prázdne.
Už boli blízko cieľa, keď
Monika pocítila známu pálčivú bolesť. Donútila Rena zastaviť a rýchlo si
privrela oči – uvidela boj dvoch žien. Monike okamžite došlo, že ide o Crofity,
mali podobnú výzbroj ako muži, akurát hruď im chránilo brnenie a tvár zakrývali
čierne bojové farby.
Steny okolo žien boli
rozpálené od plameňov, ktoré po sebe intenzívne vrhali. Tá väčšia z Crofít od
vyčerpania už ledva stála, pričom druhá intenzívne útočila päsťami.
„Čo vidíš?“ začula Monika
Renov hlas.
„Nejaký boj. Myslím, že sú to
dve Crofity.“
„Je jedna z nich Nina? Je v
poriadku?“ vypadlo z Rena s obavami.
„Pravdepodobne áno, ale nie
som si istá,“ hovorila Monika stále so zatvorenými očami. Hľadela na boj z
výšky, pričom päste žien obaľovali plamene, ktoré vrhali v temnej chodbe
strašidelné tiene. Zároveň boli tváre oboch žien pokryté čiernymi bojovými
farbami – bolo ich ťažké rozlíšiť.
„A vieš nás k nim zaviesť?“
opýtal sa Ren a Monika okamžite skúsila nájsť cestu v mysli.
„Áno, tadiaľto. Nie sú
ďaleko,“ zavelila a už uháňali tmavými chodbami.
Netrvalo dlho a dobehli na
koridor, kde doznievali zvuky boja. Ren naznačil Monike, nech ide za neho, a
zobral do ruky oštep. Následne vykukol spoza rohu a videl, ako sa jedna zo žien
skláňa nad tou porazenou, pričom jej reže malým nožom vlasy. Následne si
Crofita rozrezala dlaň ľavej ruky a zovrela v nej kučery svojej protivníčky.
„Hej!“ skríkol na ňu Ren a
žena sa preľaknuto otočila k mužovi vo výzbroji stráže, ktorý vystúpil spoza
rohu. Už na neho chcela Crofita zaútočiť, keď si všimla, že nie je sám.
„Monika?“ prižmúrila neisto
oči Crofita a dievčine za rohom došlo, že pred nimi stojí Nina. „Ren?“
premerala si neveriacky muža v zbroji.
„Čo tu robíš?“ uvoľnil svoj
bojový postoj Ren a chcel sa vybrať k Nine, no ona na neho skríkla.
„Ostaň kde si! Nepribližuj
sa!“
Renova tvár stemnela
neistotou, no Monika ho okamžite stiahla späť za roh, pretože videla, čo sa za
Nininým chrbtom vynáralo z tmy. Bol to jeden z kráľovniných psov – zviera so
širokou papuľou a úplne červenými očami bez bielka či šošovky. Išlo o
krátkosrstého psa s malými ušami a dlhým chvostom, ktorému bolo vidieť na
viacerých miestach po tele žily so žhavou červenou krvou, pričom mu z úst sálal
dym.
Monika úplne stuhla a prsty
vryla do Renovej paže. I on napäto sledoval, keď zviera s besným pohľadom
hľadelo na Ninu.
No Crofita sa len pokojne
otočila k psovi, vystrúc sa, akoby dávala najavo, že má navrch. Zvieraťu sa to
vôbec nepáčilo a začalo vrčať. Vtedy k nemu Nina vystrela svoju krvavú ľavú
ruku s vlasmi svojej protivníčky. Pohľad psa v tom momente zjemnel, pozrel na
mŕtve telo ženy, ktoré ležalo za Ninou, a pomaly vykročil dopredu.
Ren pevnejšie zovrel svoj
oštep – bol pripravený ho hodiť. Vtom sa stalo niečo, čo nečakal. Pes pričuchol
k Nininej ruke a následne sklonil hlavu k zemi.
„Už môžete,“ zavolala na nich
Nina dozadu a čupla si k psovi. Ten k nej zdvihol pohľad, pričom Crofita
spálila vlasy svojej protivníčky plameňmi, ktoré sa jej vytvorili v dlani. Pes
jej potom oblízol rozrezanú ruku a rana sa jej zoškvarila.
Ren s Monikou za chrbtom
opatrne podišli k Nine, ktorá sa k nim otočila s úsmevom. „Ako ste ma našli?“
opýtala sa so záujmom.
Monika ukázala na stenu so
slovami: „Spražili ste mi v boji rastlinu – cítila som to. Keď som potom
videla, čo sa tu deje, tak sme prišli.“
„No, prišli ste práve v čas,“
ukázala hlavou na psa, ktorý si vedľa nej poslušne sadol. Mal neuveriteľne
prísny pohľad na to, že to mal byť pes, ale to možno robili len tie oči. „Takto
vás aspoň s Alou nemusíme hľadať.“
Keď Nina videla, že sa Ren
naštvane nadýchol s otázkami na jazyku, Crofita mu chcela skočiť do reči, ale
oboch predbehla Monika. „Musíme zmiznúť, blížia sa stráže,“ odsekla skoro
nepríčetne.
Ren dievčine na to strčil do
ruky štít i oštepy a schmatol mŕtvu Crofitu pod pazuchami. Nina zas mŕtvolu
chytila za členky a všetkým ukázala, aby ju nasledovali do neďalekej izby.
Ako prvá vbehla do komnaty Ala
a zaujala svoje miesto vedľa postele na pelechu. Sučka s prísnym pohľadom
hľadela na to, ako Nina s Renom položili mŕtvu Crofitu na zem a Monika za nimi
opatrne zatvorila dvere. Dievčina ostala stáť s uchom pritisnutým k zdobenému
ťažkému drevu – počúvala kroky stráží, ktoré prešli pred izbou. Až keď sa
Monika otočila k svojim spoločníkom s prikývnutím, tak si všetci vydýchli.
„Kde to sme?“ opýtala sa
Monika, pričom pohľadom rýchlo prebehla po veľkolepej sviečkami vysvietenej
izbe s posteľou, pelechom pre psa, skriňou na šaty a stenou pokrytou rôznymi
zbraňami.
„Sme v jej komnate,“ kývla
hlavou Nina k mŕtvole ležiacej na zemi.
„Čo si to vonku robila?“
pozrel na ňu odmerane Ren. „Myslel som si, že si mi prišla pomôcť zachrániť
môjho brata a nie preto, aby si si vybavila svoje účty,“ povedal rázne a viac
ublížene, než by chcel.
V Nininých očiach vtedy
vzbĺkol hnev – urazil ju. V izbe nastalo ticho, ktoré prerušovalo len tiché
psie vrčanie. Crofita sa po chvíli ostro otočila k Ale a tá s kňučaním utíchla,
pričom si hlavu schovala do pelechu.
„Mala som v pláne oboje,“
priznala napokon Nina, keď pozrela do Aliných smutných očí. „Na to, aby sme v
podzemí nevzbudili pozornosť, som potrebovala ako Crofita mať svojho psa.“
„O tomto si sa ale
nezmienila,“ namietol Ren a žena pozrela jeho smerom, no jej pohľad bol
vzdialený.
„No, možno som ho úplne
nepotrebovala – teda…“ a ťažko si vzdychla. Rukou si chytila čelo a pozrela do
zeme. „Bála som sa, že zase zmrznem strachom. Že niekde v podzemí stretnem
ďalšieho zo svojich bratov a budem vám nanič,“ zašomrala Nina potichu.
Monike sa na tvári objavil
súcitný úsmev, keď Crofita pokračovala s hlavou stále sklonenou k zemi –
nevedela sa im pozrieť do očí.
„Chcela som nájsť svojho psa –
ten by mi dodal silu – s ním po boku…“ vtom jej Ren položil ruku na plece a ona
k nemu zdvihla pohľad. Napriek tomu, že im rozhádzala plány, tomu rozumel a
nechcel, aby sa trápila.
„Takže toto je tvoj pes?“
hodil očkom na Alu, pričom pustil Ninu.
„Nie tak úplne,“ vzdychla si
Crofita a pozrela tiež na sučku, ktorá pri jej pohľade začala vrtieť chvostom.
„Mala som v pláne zistiť, kde je Saur – toho som cvičila odmalička. Lenže, keď
som prechádzala okolo svojej starej komnaty, neodolala som nutkaniu nazrieť dnu
– už sa to tu vôbec nepodobá,“ trpko sa usmiala, pričom jej pohľad prebehol
izbu. Táto komnata bola pre ňu roky útočiskom. Miesto, ktoré sa stalo jej
domovom, po tom, čo ju rodina vydedila. Nikdy by jej nenapadlo, že tu už nebude
vítaná.
„Vtedy vošla táto,“ odsekla s
odporom Nina smerom k mŕtvole na zemi. „Mala so sebou i Alu, a tak som nemala
inú možnosť, než ju vyzvať na súboj. Samozrejme, ako jej majiteľka, sa chcela
predviesť, preto sučke zakázala zasahovať – presne, ako som očakávala. No jej
namyslenosť ju stála život a ja som prebrala majiteľstvo nad Alou.“
„Takže to s tými vlasmi…“
začala Monika a Nina jej prikývla.
„Presne. To bol rituál, vďaka
ktorému teraz Ala patrí mne,“ uistila ju Crofita.
Na Renovej tvári sa vtedy
objavil nebezpečný úsmev. Mali k dispozícií zbraň, o akej sa mu ani nesnívalo.
Dobré, jen pár poznámek: 1) istá místo sitá
OdpovedaťOdstrániť2) ve chvíli, kdy poprvé použiješ jméno Ala, není úplně jasné, že jde o toho psa, takže by asi bylo fajn to nějak uvést.
Ďakujem za pripomienky - "istá" som už opravila a to s Alou ešte musím pouvažovať ako zmeniť, lebo ja som si myslela, že je to jasné, ak som vetu: "Takto vás aspoň s Alou nemusíme hľadať" nechala v tom istom odseku, kde sa Nina pozrie na sučku.
OdstrániťSorry, beru zpět, tahle věta mi unikla! Takhle to dává smysl :)
OdstrániťVždy sa stane niečo zaujímavé. Mňa osobne najviac zaujala posledná veta. Ach Ren♥ Je vždy naprosto úžasný. Veľmi pekne sa všetko vyvíja, ako píšeš, v každej kapitole sa udeje niečo dôležité.^^
OdpovedaťOdstrániťIde skúškové→ Sayka drží palce!
Tak, keď už čitateľ čaká na kapitolu celý týždeň, tak sa tam musí udiať niečo dôležité 😉
OdstrániťA ďakujem, že mi držíš palce - aj ja tebe - nech sa ti skušky podaria podľa predstáv. 😇