DRAČIA PERLA - Ninine trápenie

V momente, keď kolesá vozu prešli železnými valcami vnorenými do zeme, kde sa zapichovali ostré hroty brány, väčšine jeho cestujúcim odľahlo. Monike sa vďaka adrenalínu trochu prečistila hlava a už v duchu krútila hlavou nad tým, čo vystrájala. Oly do nej ale jemne drgol s letmým úsmevom.

„Ďakujem, že si mi pomohla,“ šepol. Prítomnosť Nininho brata v ňom totiž vyvolala nenávisť, akú ešte nikdy nepociťoval. Kebyže ho vtedy z myšlienok, plných spôsobov mučenia, nepreruší dievčina vedľa neho, celý plán záchrany dediča moci Zeleného draka by stroskotal ešte pred bránami hradu kráľovnej Iris. 

Monika len kývla rukou na znak, že to bola maličkosť, no keď si podoprela hlavu, zosmutnela, pri predstave Nininej bolesti. 

Od prehliadky voza strážami sedela Nina vzadu na podlahe vozu s kolenami pritiahnutými k telu, pričom si podopierala hlavu rukami. Triasla sa strachom, ktorý jej ešte stále prechádzal telom, a nechtiac potichu mrmlala.

„Kal, Zepht, Bein... Ako ste mi to mohli urobiť? Ako vás mohla závisť zmeniť na netvorov, ktorí si želajú smrť vlastnej sestry? Už nenesiem meno našej rodiny, ale stále sme súrodenci…“

Vtedy si Nina spomenula na Priota, o ktorého sa odmalička starala. Tešila sa, že keď vyrastie, tak sa na ňom naučí jazdiť a precestuje na jeho chrbte celé územie Ohnivého draka. Snívala o dobrodružstvách, ktoré spolu zažijú, no matka jej túžbu zavrhla, lebo nebola vhodná pre dámu v jej postavení. Keď sa jej dcéra odmietala vzdať tohto detinského sna, dala rozkaz sluhom, aby Ninu nepúšťali do stajní. Ak by sluhovia podľahli jej prosbám, čakal by ich krutý trest. No jej najstarší brat Kal nechcel vidieť smútok na sestrinej tvári a jej miláčika si preto často brával zo stajní, aby na ňom mohol Ninu potajme učiť jazdiť.

Bola to milá spomienka, lenže teraz, keď si Nina chcela vybaviť Kalovu tvár, videla len výsmešný, povýšenecký pohľad, ktorým jej hovoril, že naletela kráľovnej.

Pri pomyslení na svojho druhého brata, sa v Nine stupňovala bolesť. Zepth bol totiž vždy jej oporou, keď jej matka vynadala za nedodržanie etiky. Bol tam pre ňu, keď ho potrebovala, a vypočul si o jej trápeniach, pričom jej dokázal aj v tých najtemnejších chvíľach vyčarovať na tvári úsmev.

Zepth mal vždy pre svoju sestričku pripravený vrúcny pohľad plný pochopenia, ale teraz sa pred Nininými očami zračila jeho tvár plná nenávisti, ktorá ju pražila ako plamene, s ktorými na ňu VTEDY útočil.

Najmladší zo súrodencov bol Bein. Nina ho všade so sebou ťahala, lebo svojho malého roztomilého kučeravého bračeka milovala nadovšetko. Vyrastal priamo pred jej očami a mala s ním hlbší vzťah, než so svojimi staršími bratmi, pretože boli vždy spolu.

No teraz, pri snahe vybaviť si modrookého chlapčeka, sa pred jej očami zjavila démonická tvár muža, ktorý jej zasadil takmer smrteľnú ranu vedľa srdca.

Od ich pokusu zabiť sestru ubehli už dva cykly mesiaca a neuplynul ani jeden deň, kedy by Nina nemyslela na udalosti zrady svojich bratov. Pôvodne sa ani nechcela uzdraviť zo svojich zranení, lebo si nevedela predstaviť život s bolesťou, ktorú jej spôsobili súrodenci.

Svoju zlosť a zúfalstvo si vtedy vybíjala na Olym, ktorý sa o ňu poctivo staral. Často na neho kričala a nejedenkrát ho spálila svojím ohňom, keď sa jej snažil pomôcť, no vždy sa k nej vrátil dobre naladený.

Ninu vtedy štval každý jeho vrúcny chápavý úsmev, lebo si myslela, že jej bolesť nemôže pochopiť. Pretrpela veľa dní plných sĺz, pričom jej duša sa postupne lámala pod ťarchou zrady.

V deň, keď sa vedela konečne postaviť z postele bez Olyho pomoci, sa rozhodla svoje utrpenie ukončiť, ale Rinku ju zastavil. Prvýkrát na ňu skríkol a v jeho očiach uvidela rovnakú bolesť, akú cítila ona. Porozprával jej svoj príbeh o druhej šanci, ktorú mu poskytol Ren. O pomocnej ruke, ktorú sa rozhodol prijať. O novom živote, ktorý ho aj napriek pretvárke na území Ohnivého draka, viedol k pomoci iným a pocitu naplnenia.

Týmto Rinku poskytol Nine nádej, že sa to ešte môže zmeniť k lepšiemu, a Crofita začala postupne skladať dokopy kúsky svojej duše. Od tej chvíle už neodmietala Olyho pomoc a jej srdce zachvelo láskou. Úsmev, ktorý ju predtým tak vytáčal, sa stal dôležitou súčasťou jej života. Preto, keď jej Oly povedal, že pôjde na hrad kráľovnej Iris pomôcť zachrániť Renovho brata, rozhodla sa ísť s ním. Cítila totiž nielen ťarchu priateľovho dlhu, ale hlavne ho chcela ochrániť.

Nina vedela, že sa môže stretnúť s bratmi a myslela si, že je na boj proti nim pripravená, ale len do momentu, kým pri hlavnej bráne neuvidela Beina. Spod prilby mu vykúkali jeho odrastené kučeravé vlasy a na tvári sa mu zračil nevinný úsmev ako v detstve. Len jediný pohľad na brata v nej vyvolal všetky krásne spomienky so svojimi súrodencami, ktoré ju boleli viac, než predtým.

„Nina?“ začula zrazu hlas a na pleci pocítila niečiu ruku. Zdvihla prestrašený pohľad a pred sebou uvidela Rena. Ten počul jej tiché mrmlanie a vedel, že sa trápi kvôli svojim bratom. Práve preto ani nešiel vyhrešiť Moniku za to, čo predvádzala strážam, a radšej zostal vzadu s Crofitou.

„Nemôžem bojovať proti bratom,“ vyslovila zlomeným hlasom Nina a do očí sa jej nahrnuli slzy.

Ren ju na to vtiahol do pevného objatia a pohladil ju po vlasoch. „Ani nebudeš musieť. Nedovolím, aby sa k tebe priblížili. Už patríš k Olymu, do mojej rodiny. A ja nikomu nedovolím, aby ubližoval mojej rodine.“

Ninu jeho objatie i slová veľmi prekvapili, ale zahriali ju pri srdci a po líci sa jej skotúľali slzy.

Voz po chvíli zastavil a Ren Crofitu pustil. Pohľadom sa jej spýtal, či je v poriadku, a keď Nina prikývla, tak sa postavil a podal jej ruku. Crofita ju prijala a plachta vozu sa vtom roztiahla.

„Ste pripravení?“ opýtala sa ich Monika s Olym po boku.

Keď dievčinu uvidel Ren, v očiach mu zablysla zlosť a okamžite sa jej vybral vynadať. Nina sa zasmiala a začala si utierať slzy.

Oly za ňou vliezol do vozu a pohladil ju po paži. „Si v poriadku?“ opýtal sa s obavami.

„Áno,“ odpovedala s polosmiechom, keď videla, ako Ren hustí do Moniky, ktorá len krúti očami.

„On je ako ustarostený starší brat,“ šepla priateľovi a ten k dvojici tiež otočil pohľad.

„To teda je,“ uškrnul sa Oly a podišiel k tým dvom. „Môžeme?“ ukázal dozadu na krabice.

Monika to brala ako rýchlu záchranu a vyskočila na voz, úplne ignorujúc peniaceho Rena.

„Ja som ešte neskončil,“ zamrmlal za ňou Ren.

„Vzdaj to, vôbec ťa nepočúvala,“ potľapkal ho Oly súcitne po pleci.

 Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie