DRAČIA PERLA - Ninine trápenie
V momente, keď kolesá vozu
prešli železnými valcami vnorenými do zeme, kde sa zapichovali ostré hroty
brány, väčšine jeho cestujúcim odľahlo. Monike sa vďaka adrenalínu trochu
prečistila hlava a už v duchu krútila hlavou nad tým, čo vystrájala. Oly do nej
ale jemne drgol s letmým úsmevom.
„Ďakujem, že si mi pomohla,“
šepol. Prítomnosť Nininho brata v ňom totiž vyvolala nenávisť, akú ešte nikdy
nepociťoval. Kebyže ho vtedy z myšlienok, plných spôsobov mučenia, nepreruší
dievčina vedľa neho, celý plán záchrany dediča moci Zeleného draka by
stroskotal ešte pred bránami hradu kráľovnej Iris.
Monika len kývla rukou na
znak, že to bola maličkosť, no keď si podoprela hlavu, zosmutnela, pri
predstave Nininej bolesti.
Od prehliadky voza strážami
sedela Nina vzadu na podlahe vozu s kolenami pritiahnutými k telu, pričom si
podopierala hlavu rukami. Triasla sa strachom, ktorý jej ešte stále prechádzal
telom, a nechtiac potichu mrmlala.
„Kal, Zepht, Bein... Ako ste
mi to mohli urobiť? Ako vás mohla závisť zmeniť na netvorov, ktorí si želajú
smrť vlastnej sestry? Už nenesiem meno našej rodiny, ale stále sme súrodenci…“
Vtedy si Nina spomenula na
Priota, o ktorého sa odmalička starala. Tešila sa, že keď vyrastie, tak sa na
ňom naučí jazdiť a precestuje na jeho chrbte celé územie Ohnivého draka.
Snívala o dobrodružstvách, ktoré spolu zažijú, no matka jej túžbu zavrhla, lebo
nebola vhodná pre dámu v jej postavení. Keď sa jej dcéra odmietala vzdať tohto
detinského sna, dala rozkaz sluhom, aby Ninu nepúšťali do stajní. Ak by
sluhovia podľahli jej prosbám, čakal by ich krutý trest. No jej najstarší brat
Kal nechcel vidieť smútok na sestrinej tvári a jej miláčika si preto často
brával zo stajní, aby na ňom mohol Ninu potajme učiť jazdiť.
Bola to milá spomienka, lenže
teraz, keď si Nina chcela vybaviť Kalovu tvár, videla len výsmešný, povýšenecký
pohľad, ktorým jej hovoril, že naletela kráľovnej.
Pri pomyslení na svojho
druhého brata, sa v Nine stupňovala bolesť. Zepth bol totiž vždy jej oporou,
keď jej matka vynadala za nedodržanie etiky. Bol tam pre ňu, keď ho
potrebovala, a vypočul si o jej trápeniach, pričom jej dokázal aj v tých
najtemnejších chvíľach vyčarovať na tvári úsmev.
Zepth mal vždy pre svoju
sestričku pripravený vrúcny pohľad plný pochopenia, ale teraz sa pred Nininými
očami zračila jeho tvár plná nenávisti, ktorá ju pražila ako plamene, s ktorými
na ňu VTEDY útočil.
Najmladší zo súrodencov bol
Bein. Nina ho všade so sebou ťahala, lebo svojho malého roztomilého kučeravého
bračeka milovala nadovšetko. Vyrastal priamo pred jej očami a mala s ním hlbší
vzťah, než so svojimi staršími bratmi, pretože boli vždy spolu.
No teraz, pri snahe vybaviť si
modrookého chlapčeka, sa pred jej očami zjavila démonická tvár muža, ktorý jej
zasadil takmer smrteľnú ranu vedľa srdca.
Od ich pokusu zabiť sestru
ubehli už dva cykly mesiaca a neuplynul ani jeden deň, kedy by Nina nemyslela
na udalosti zrady svojich bratov. Pôvodne sa ani nechcela uzdraviť zo svojich
zranení, lebo si nevedela predstaviť život s bolesťou, ktorú jej spôsobili
súrodenci.
Svoju zlosť a zúfalstvo si
vtedy vybíjala na Olym, ktorý sa o ňu poctivo staral. Často na neho kričala a
nejedenkrát ho spálila svojím ohňom, keď sa jej snažil pomôcť, no vždy sa k nej
vrátil dobre naladený.
Ninu vtedy štval každý jeho
vrúcny chápavý úsmev, lebo si myslela, že jej bolesť nemôže pochopiť. Pretrpela
veľa dní plných sĺz, pričom jej duša sa postupne lámala pod ťarchou zrady.
V deň, keď sa vedela konečne
postaviť z postele bez Olyho pomoci, sa rozhodla svoje utrpenie ukončiť, ale
Rinku ju zastavil. Prvýkrát na ňu skríkol a v jeho očiach uvidela rovnakú
bolesť, akú cítila ona. Porozprával jej svoj príbeh o druhej šanci, ktorú mu
poskytol Ren. O pomocnej ruke, ktorú sa rozhodol prijať. O novom živote, ktorý
ho aj napriek pretvárke na území Ohnivého draka, viedol k pomoci iným a pocitu
naplnenia.
Týmto Rinku poskytol Nine
nádej, že sa to ešte môže zmeniť k lepšiemu, a Crofita začala postupne skladať
dokopy kúsky svojej duše. Od tej chvíle už neodmietala Olyho pomoc a jej srdce
zachvelo láskou. Úsmev, ktorý ju predtým tak vytáčal, sa stal dôležitou
súčasťou jej života. Preto, keď jej Oly povedal, že pôjde na hrad kráľovnej
Iris pomôcť zachrániť Renovho brata, rozhodla sa ísť s ním. Cítila totiž nielen
ťarchu priateľovho dlhu, ale hlavne ho chcela ochrániť.
Nina vedela, že sa môže
stretnúť s bratmi a myslela si, že je na boj proti nim pripravená, ale len do
momentu, kým pri hlavnej bráne neuvidela Beina. Spod prilby mu vykúkali jeho
odrastené kučeravé vlasy a na tvári sa mu zračil nevinný úsmev ako v detstve.
Len jediný pohľad na brata v nej vyvolal všetky krásne spomienky so svojimi
súrodencami, ktoré ju boleli viac, než predtým.
„Nina?“ začula zrazu hlas a na
pleci pocítila niečiu ruku. Zdvihla prestrašený pohľad a pred sebou uvidela
Rena. Ten počul jej tiché mrmlanie a vedel, že sa trápi kvôli svojim bratom.
Práve preto ani nešiel vyhrešiť Moniku za to, čo predvádzala strážam, a radšej
zostal vzadu s Crofitou.
„Nemôžem bojovať proti
bratom,“ vyslovila zlomeným hlasom Nina a do očí sa jej nahrnuli slzy.
Ren ju na to vtiahol do
pevného objatia a pohladil ju po vlasoch. „Ani nebudeš musieť. Nedovolím, aby
sa k tebe priblížili. Už patríš k Olymu, do mojej rodiny. A ja nikomu
nedovolím, aby ubližoval mojej rodine.“
Ninu jeho objatie i slová
veľmi prekvapili, ale zahriali ju pri srdci a po líci sa jej skotúľali slzy.
Voz po chvíli zastavil a Ren
Crofitu pustil. Pohľadom sa jej spýtal, či je v poriadku, a keď Nina prikývla,
tak sa postavil a podal jej ruku. Crofita ju prijala a plachta vozu sa vtom
roztiahla.
„Ste pripravení?“ opýtala sa
ich Monika s Olym po boku.
Keď dievčinu uvidel Ren, v
očiach mu zablysla zlosť a okamžite sa jej vybral vynadať. Nina sa zasmiala a
začala si utierať slzy.
Oly za ňou vliezol do vozu a
pohladil ju po paži. „Si v poriadku?“ opýtal sa s obavami.
„Áno,“ odpovedala s
polosmiechom, keď videla, ako Ren hustí do Moniky, ktorá len krúti očami.
„On je ako ustarostený starší
brat,“ šepla priateľovi a ten k dvojici tiež otočil pohľad.
„To teda je,“ uškrnul sa Oly a
podišiel k tým dvom. „Môžeme?“ ukázal dozadu na krabice.
Monika to brala ako rýchlu
záchranu a vyskočila na voz, úplne ignorujúc peniaceho Rena.
„Ja som ešte neskončil,“
zamrmlal za ňou Ren.
„Vzdaj to, vôbec ťa
nepočúvala,“ potľapkal ho Oly súcitne po pleci.
Ještě tu chybí možnost reakcie: "dojemné" ;)
OdpovedaťOdstrániťDíky 😄
OdstrániťNo môžem tam mať len 3 "položky" reakcie, takže to neviem pridať 😮