DRAČIA PERLA - Boh Hourénov
Ren cítil zvláštne teplo,
ktoré mu prechádzalo telom. Ešte nikdy sa takto necítil v niekoho prítomnosti.
Pohľadom zablúdil medzi húšťavu stromov temného lesa a jeho úsmev pohasol, lebo
si uvedomil, že ich ešte čaká dlhá cesta.
Houréni, ktorí zajali jeho
brata, mali pred nimi takmer dvojdňový náskok. Ren dúfal, že vďaka labyrintu
vedúcemu do Severného kmeňa ich rýchlejšie doženú, ale spôsobilo im to viac
problémov ako úžitku. Bolo toto to, čo videl Tomen? Kvôli tomuto nestihnú doraziť
ku Kaiovi včas?
Ren si to ani neuvedomil, ale
zrazu začal kráčať rýchlejšie, akoby chcel ich meškanie dohnať. No s Monikou na
chrbte sa jeho krky po chvíli zase ustálili.
Kútikom oka pozrel na dievčinu
na svojom chrbte, zase driemala. To znamenalo, že jeho liečivý odvar zaberal.
Myšlienkami sa vrátil k ich
ceste a začal sa preklínať. Kebyže sa nerozhodne pre ten prekliaty labyrint,
nestratili by toľko času! Áno, bola to skratka do severného kmeňa, ale len kým
ich nechytil ten muž so svojou obludou… Nemal sa nechať prekvapiť! Kebyže
neženie seba i Moniku za hranice ich síl niekoľko hodinovým blúdením v temnote,
možno by ho to psisko nevyviedlo z miery a ubránil by sa.
Uvedomil si, že v poslednej
dobe prestal racionálne uvažovať. Odkedy prekročil prah svojho sveta, hnali ho
emócie. Strach o bratovo bezpečie, ťarcha osudu východných kmeňov… doliehalo to
na neho a až teraz si to pripustil, keď sa pre neho Monika bola ochotná
obetovať. Vedela veľmi dobre, že vykrváca, ak použije moc Zeleného draka v lese
Niú, no i napriek tomu to urobila. Nemal vôbec dopustiť situáciu, ktorá ju k
tomu donútila! Ako plní svoje povinnosti Kána, ak nechá Zeleného draka obetovať
sa za jeho mizerný život?!
Renove úvahy prerušil divný
šuchot a zanadával si. Zase dumal nad vecami, ktoré vôbec nepatrili do lesa
Niú! Tvár mu zvážnela a očami premeral každý kúsoček svojho okolia. Nič
nevidel, ani nepočul. Ešte chvíľu počkal, ale potom sa znovu vybral svojou
cestou.
„Ren?“ oslovila ho potichu
Monika.
„Hmm?“ zareagoval prekvapene a
kútikom oka na ňu pozrel.
„Keď si hovoril o Hourénoch,
že sú to zvieratá, ktoré obetúvajú svoje dcéry ich bohu – ako si to myslel? Oni
majú nejakého boha?“
Muž si ťažko vzdychol a po
tom, čo očami znovu prečesal pre istou okolie, odpovedal: „Áno, majú. Ale nie v
takom zmysle, ako je to vo vašom svete. Boh Hourénov bol tvor schopný
predpovedať budúcnosť, vďaka čomu ich zachránil pred vyhubením. Dokonca sa
hovorí, že ON im dal schopnosť absorbovať energiu z kostí zvierat, ktoré
skolili.
Emnol, boh, ktorého uctievajú
niekoľko tisíc splnov, žil istú dobu po boku prvého kráľa Hourénov. Radil mu z
temnoty a celá ich špinavá rasa sa vďaka tomu vyzdvihla medzi štyri rody
dračích potomkov.“
„Takže Emnolovi vďačia za
svoju existenciu,“ opakovala nahlas Monika, „preto ho uctievajú ako boha. Ale
prečo obetúvajú svoje dcéry?“
„Predtým, než ich Emnol
opustil, povedal vtedajšiemu kráľovi, že jedna zo žien ich rodu zrazí rasu
Hourénov na kolená. Kráľ, vyžívajúci sa vo svojej novo nadobudnutej moci, usúdil,
že to sa nemôže nikdy stať.
Preto ešte tej noci, keď Emnol
zmizol, kráľ zabil svoju ženu i dcéru. Šiel ako príklad pre ostatných, od
ktorých očakával to isté. Tí Houréni, čo neboli schopní spraviť to isté, boli
popravení s celými svojimi rodinami. Kráľ nechcel dovoliť, aby sa ich slabosť
šírila a zničila jeho vládu.“
„Takže Houréni boli najprv
NORMÁLNI? Akože mali rodiny a tak?“ spýtala sa vydesene Monika.
„V podstate áno. Ale odvtedy
už ubehlo tisíce splnov. Z Hourénov sa stali obyčajné zvieratá, ktoré nepoznajú
nič okrem násilia.“
Monike hrôza úplne zobrala
slová. Oni vyvraždili svoje rodiny, aby im ostala moc? Zabili vlastné ženy a
dcéry?
„Preto napádajú vaše dediny?
Lebo potrebujú ženy? Rodičky?“ opýtala sa celá nesvoja.
„Áno,“ odvetil smutne Ren. „A
teraz, keď východné kmene nemajú moc Zeleného draka, tak si dovoľujú oveľa viac
a útočia na naše územia. Niektoré z južnejších kmeňov už i obsadili.“
Monika si vtedy vybavila
dievčatá z dedín, v ktorých už bola, a s desom si predstavila, čo sa môže stať
im podobným ženám v zajatí Hourénov. K tomu si predstavila i tvár tých oblúd,
ktorá oproti ich krutosti, bola ničím.
„Daj ma dole prosím,“ šepla
Monika.
„Si si istá?“ spýtal sa
prekvapene Ren a dievčina len zamrmlala na potvrdenie.
Keď ju Ren opatrne položil,
otočil sa k nej a vyvalil na ňu oči. Bola oveľa bledšia než predtým. „Si v
poriadku?“ vypadlo z neho, pričom nevedel, či ju má chytať, či sa jej krúti
hlava, alebo čo sa to deje.
„JA som v poriadku, ale tie
ženy nie sú,“ povedala Monika a pozrela do boku. Ren už pochopil o čo jej ide.
„Myslím, že zvládnem ísť po
vlastných,“ odvetila stroho dievčina a chcela sa vybrať smerom, ktorým si to
Ren mieril, ale muž ju schmatol za pažu. „Hovorím, že pôjdem po vlastných,“
vybafla na neho, pričom mu pozrela odhodlane do tváre.
„Dobre, ale záťaž na chrbte
nepotrebuješ. Zbrane si zoberiem sám,“ pozrel na ňu milo a Moniku jeho jemný
úsmev prekvapil. Po chvíli, čo sa spamätala, si dala dole zbrane a podala ich
Renovi. Keď si jej spoločník nasadil zbrane na chrbát, vybrali sa ďalej hustým
lesom.
Šli bez slova, pričom Ren
neustále kontroloval okolie a Moniku, či zvláda tempo. Dievčinu ale poháňali
hrôzostrašné scenáre, ktoré sa jej prehrávali pred očami ohľadom zajatých žien.
Chcela im pomôcť a to čo najskôr!
***
Išli dosť dlho bez jediného
slova, obaja zajatí prúdom vlastných myšlienok, keď sa lesom ozvalo vytie.
Monika sa prestrašene zastavila a Ren vytiahol jeden zo svojich mečov. Očami
panicky hľadali zviera, ktoré vydalo ten zvuk, ale len Ren zareagoval na pohyb
neďaleko nich. Okamžite schmatol Moniku za ruku a stiahol ju k zemi za jeden
širší strom.
„Vidíš niečo?“ spýtala sa
takmer bez hlasu, na čo jej Ren ukázal nech je ticho. Dievčina cítila srdce
niekde v hrdle, keď vykukla spoza stromu. Vôbec nevedela, čo má očakávať.
V diaľke uvidela vysokú bielu
postavu, ktorá ladne ako srnka uháňala pred obrovským chlpatým krvilačným
tvorom. Vtom zviera hodilo niečo pred bielu postavu, ktorá sa potkla a s
kotrmelcom narazila do stromu. Zviera zastavilo pred svojou korisťou a pomaly
sa zdvihlo na zadné nohy.
„Vlkolak,“ šepla tíško Monika,
keď si uvedomila, že sa to zviera podobá na obludy z filmov.
Dievčina pozrela vedľa seba,
tam kde mal byť Ren, ale jej spoločník nikde! Rýchlo otočila hlavu späť k
bielej postave a zvierati, ale Rena stále nevidela. Zrazu, v momente, keď
chcelo zviera pazúrmi roztrhať svoju korisť, pred neho vyskočil Ren spoza
stromu, o ktorý sa opierala biela postava.
Pazúry príšery mladík
vyblokoval jedným mečom, pričom smerom k oblude sekol druhým. Netvor sa jeho
útoku vyhol jednoduchým krokom dozadu, no nemienil sa nechať zahnať a rozohnal
sa zubami po svojej novej koristi. Ren sa príšere ladne uhol a znovu švihol
mečom – tentokrát jeho útok zasiahol! Na boku netvora sa objavila dlhá rezná
rana, z ktorej krv začala sfarbovať jeho hustú srsť.
Obluda sa naštvala a desivo
zavrčala ukazujúc svoje tesáky. Znovu sa rozohnala pazúrmi po Renovi, no ten sa
mihnutím oka objavil na druhej strane a pozdĺž preťal pravú ruku zvieraťa. To
ublížene zakňučalo a zobralo nohy na plecia.
Monika len s otvorenými ústami
hľadela na Rena, ktorý víťazne sledoval utekajúcu obludu. Pomaly sa zdvihla zo
zeme a podišla k nemu. Cestou si ho premeriavala očami, ani sa nezadýchal, bol
naozaj dobrý.
Keď k nemu dievčina podišla,
Ren odložil svoje zbrane a obaja sa pozreli na bielu postavu na zemi.
„Čo to je?“ vyvalila oči
Monika a nespúšťala oči z tvora. Jednoznačne mal ľudské rysy, ale človek to
nebol. Išlo o snehobielu postavu s dlhými končatinami, úzkym trupom a
podlhovastou tvárou s veľkými čiernymi očami bez viečok. Jeho nos, ak sa to tak
dá nazvať, bol úplne plochý a tak široký, že zabral takmer väčšinu jeho tváre.
Pod ním sa rysoval malý otvor, ktorý mal slúžiť ako ústa. Vlasy to vôbec
nemalo, dokonca skoro ani čelo.
„Netuším, takéhoto tvora som
ešte nevidel,“ odvetil rovnako zarazene Ren.
Biela postava sa vtedy zdvihla
zo zeme a obaja urobili krok dozadu, pričom z neho nespúšťali oči. Bol od nich
oboch o dobrý kus vyšší a vyzeral chudšie, než predtým.
„Ďakujem za záchranu,“ povedal
tvor a obaja na neho prekvapene zažmurkali očami. Nevedeli, či ich prekvapilo
to, že pozná ich reč, alebo to aký sladký pokojný bol jeho hlas.
„Nie je zač,“ dostal zo seba
ťažko Ren.
„Ja by som sa ti predsa len
rád odvďačil,“ povedal tvor a položiac ruku na svoju hruď sa mierne uklonil.
„Ako ti môžem poslúžiť?“
„Kto si?“ vypadlo z Moniky,
pričom sa pokúsila o úsmev, z ktorého vyšla akurát divná grimasa.
„Ospravedlňujem sa, ale neviem
sa vám predstaviť. Vo vašom jazyku by vám moje meno spôsobilo akurát bolesť,“
odpovedal tvor.
„Tomu nerozumiem,“ otočila
Monika hlavu mierne do boku.
Tvor sa na ňu usmial, kývol
hlavou na súhlas a povedal: „Volám sa ---,“ a ten zvuk, čo vydal, im priam
zatriasol nohami. Nebolo to nijak hlasné, či zvučné, skôr akoby vám zaľahlo v
ušiach a počuli ste len bolestivý piskot.
„Nemala som sa pýtať,“ odsekla
Monika a čupla si na zem, pričom sa udierala z boku do hlavy, aby počula
normálne.
„Čo to na nás skušaš?!“
odvetil podráždene Ren a vytasil smerom k postave malú dýku.
„Ospravedlňujem sa,“ uklonil
sa zase tvor a pohľad uprel do zeme.
Monika sa vtedy postavila a
donútila Rena sklopiť ruku s dýkou. „Nechaj ho. On ma predsa upozornil. Nemala
som sa pýtať,“ pozrela pevne na svojho spoločníka a ten neochotne zase odložil
svoju zbraň za opasok.
„Môžem vám pomôcť dostať sa z
lesa, ak chcete,“ ozval sa tvor a obaja sa na neho s nádejou pozreli.
„Odkiaľ vieš, že chceme z
lesa?“ začal ho Ren podozrievavo prepichovať pohľadom.
„Nebolo to ťažké uhádnuť,“
zdvihol k nim pohľad, pričom sa mu na tvári zračilo niečo ako úsmev. „Ste
ľudia, tí lesom Niú prechádzajú len vo výnimočných prípadoch.“
„Prečo by sme ti mali veriť?“
začal zase Ren a teraz ho pohľadom prepichla Monika.
Pěkné, jen poznámka k tomuhle:"Emnol, boh, ktorého uctievajú niekoľko tisíc splnov, žil pár rokov po boku prvého kráľa Hourénov." - nebylo by lepší všdchno udávat ve splnov?
OdpovedaťOdstrániť[1]: Díky za postreh :) opravím
OdpovedaťOdstrániť[1]: tedy asi splnoch, nevím, jak se to skloňuje :)
OdpovedaťOdstrániť[2]:
OdpovedaťOdstrániť[2]:: Tedy ty jsi rychlá! A mně to zase nějak nenechalo dopsat, takže sorry za spam.
OdpovedaťOdstrániť[5]: V pohode aspoň to vyzerá, že tu mám veľa komentárov
OdpovedaťOdstrániť:D Páči sa mi tá myšlienka z históriou Hourenov a legendou o Emnolovi a jeho proroctve. Nová postava vyzerá zaujímavo :)
OdpovedaťOdstrániťTú históriu Hourénov už mám vymyslené odkedy sa objavili v "našom" svete, ale tá nová postava je prekvapením i pre mňa :D proste som sa nechala unášať mojími myšlienkami :D
OdstrániťMusím sa priznať, že som si čítala v škole (tajne, pšt!) všetky časti, čo som premeškala, niektoré ešte na blogu-blogu, ale bola som buď zaneprázdnená, lenivá alebo iba zábudlivá, aby som komentovala. Takže to zhrniem aj tak asi v jednej vete: Paráda! Naprosto úžasný rozbeh, nové zvraty, postavy, linky. Zaujímavý príbeh s históriou, súhlasím s LM. Som zvedavá, ako sa to celé vyvinie dalej :)
OdpovedaťOdstrániťA ja som si už hovorila, že si na Rena zabudla! :D
Odstrániť