DRAČIA PERLA - Boh Hourénov

Ren cítil zvláštne teplo, ktoré mu prechádzalo telom. Ešte nikdy sa takto necítil v niekoho prítomnosti. Pohľadom zablúdil medzi húšťavu stromov temného lesa a jeho úsmev pohasol, lebo si uvedomil, že ich ešte čaká dlhá cesta.

Houréni, ktorí zajali jeho brata, mali pred nimi takmer dvojdňový náskok. Ren dúfal, že vďaka labyrintu vedúcemu do Severného kmeňa ich rýchlejšie doženú, ale spôsobilo im to viac problémov ako úžitku. Bolo toto to, čo videl Tomen? Kvôli tomuto nestihnú doraziť ku Kaiovi včas?

Ren si to ani neuvedomil, ale zrazu začal kráčať rýchlejšie, akoby chcel ich meškanie dohnať. No s Monikou na chrbte sa jeho krky po chvíli zase ustálili.

Kútikom oka pozrel na dievčinu na svojom chrbte, zase driemala. To znamenalo, že jeho liečivý odvar zaberal.

Myšlienkami sa vrátil k ich ceste a začal sa preklínať. Kebyže sa nerozhodne pre ten prekliaty labyrint, nestratili by toľko času! Áno, bola to skratka do severného kmeňa, ale len kým ich nechytil ten muž so svojou obludou… Nemal sa nechať prekvapiť! Kebyže neženie seba i Moniku za hranice ich síl niekoľko hodinovým blúdením v temnote, možno by ho to psisko nevyviedlo z miery a ubránil by sa.

Uvedomil si, že v poslednej dobe prestal racionálne uvažovať. Odkedy prekročil prah svojho sveta, hnali ho emócie. Strach o bratovo bezpečie, ťarcha osudu východných kmeňov… doliehalo to na neho a až teraz si to pripustil, keď sa pre neho Monika bola ochotná obetovať. Vedela veľmi dobre, že vykrváca, ak použije moc Zeleného draka v lese Niú, no i napriek tomu to urobila. Nemal vôbec dopustiť situáciu, ktorá ju k tomu donútila! Ako plní svoje povinnosti Kána, ak nechá Zeleného draka obetovať sa za jeho mizerný život?!


Renove úvahy prerušil divný šuchot a zanadával si. Zase dumal nad vecami, ktoré vôbec nepatrili do lesa Niú! Tvár mu zvážnela a očami premeral každý kúsoček svojho okolia. Nič nevidel, ani nepočul. Ešte chvíľu počkal, ale potom sa znovu vybral svojou cestou.

„Ren?“ oslovila ho potichu Monika.

„Hmm?“ zareagoval prekvapene a kútikom oka na ňu pozrel.

„Keď si hovoril o Hourénoch, že sú to zvieratá, ktoré obetúvajú svoje dcéry ich bohu – ako si to myslel? Oni majú nejakého boha?“

Muž si ťažko vzdychol a po tom, čo očami znovu prečesal pre istou okolie, odpovedal: „Áno, majú. Ale nie v takom zmysle, ako je to vo vašom svete. Boh Hourénov bol tvor schopný predpovedať budúcnosť, vďaka čomu ich zachránil pred vyhubením. Dokonca sa hovorí, že ON im dal schopnosť absorbovať energiu z kostí zvierat, ktoré skolili.

Emnol, boh, ktorého uctievajú niekoľko tisíc splnov, žil istú dobu po boku prvého kráľa Hourénov. Radil mu z temnoty a celá ich špinavá rasa sa vďaka tomu vyzdvihla medzi štyri rody dračích potomkov.“

„Takže Emnolovi vďačia za svoju existenciu,“ opakovala nahlas Monika, „preto ho uctievajú ako boha. Ale prečo obetúvajú svoje dcéry?“

„Predtým, než ich Emnol opustil, povedal vtedajšiemu kráľovi, že jedna zo žien ich rodu zrazí rasu Hourénov na kolená. Kráľ, vyžívajúci sa vo svojej novo nadobudnutej moci, usúdil, že to sa nemôže nikdy stať.

Preto ešte tej noci, keď Emnol zmizol, kráľ zabil svoju ženu i dcéru. Šiel ako príklad pre ostatných, od ktorých očakával to isté. Tí Houréni, čo neboli schopní spraviť to isté, boli popravení s celými svojimi rodinami. Kráľ nechcel dovoliť, aby sa ich slabosť šírila a zničila jeho vládu.“

„Takže Houréni boli najprv NORMÁLNI? Akože mali rodiny a tak?“ spýtala sa vydesene Monika.

„V podstate áno. Ale odvtedy už ubehlo tisíce splnov. Z Hourénov sa stali obyčajné zvieratá, ktoré nepoznajú nič okrem násilia.“

Monike hrôza úplne zobrala slová. Oni vyvraždili svoje rodiny, aby im ostala moc? Zabili vlastné ženy a dcéry?

„Preto napádajú vaše dediny? Lebo potrebujú ženy? Rodičky?“ opýtala sa celá nesvoja.

„Áno,“ odvetil smutne Ren. „A teraz, keď východné kmene nemajú moc Zeleného draka, tak si dovoľujú oveľa viac a útočia na naše územia. Niektoré z južnejších kmeňov už i obsadili.“

Monika si vtedy vybavila dievčatá z dedín, v ktorých už bola, a s desom si predstavila, čo sa môže stať im podobným ženám v zajatí Hourénov. K tomu si predstavila i tvár tých oblúd, ktorá oproti ich krutosti, bola ničím.

„Daj ma dole prosím,“ šepla Monika.

„Si si istá?“ spýtal sa prekvapene Ren a dievčina len zamrmlala na potvrdenie.

Keď ju Ren opatrne položil, otočil sa k nej a vyvalil na ňu oči. Bola oveľa bledšia než predtým. „Si v poriadku?“ vypadlo z neho, pričom nevedel, či ju má chytať, či sa jej krúti hlava, alebo čo sa to deje.

„JA som v poriadku, ale tie ženy nie sú,“ povedala Monika a pozrela do boku. Ren už pochopil o čo jej ide.

„Myslím, že zvládnem ísť po vlastných,“ odvetila stroho dievčina a chcela sa vybrať smerom, ktorým si to Ren mieril, ale muž ju schmatol za pažu. „Hovorím, že pôjdem po vlastných,“ vybafla na neho, pričom mu pozrela odhodlane do tváre.

„Dobre, ale záťaž na chrbte nepotrebuješ. Zbrane si zoberiem sám,“ pozrel na ňu milo a Moniku jeho jemný úsmev prekvapil. Po chvíli, čo sa spamätala, si dala dole zbrane a podala ich Renovi. Keď si jej spoločník nasadil zbrane na chrbát, vybrali sa ďalej hustým lesom.

Šli bez slova, pričom Ren neustále kontroloval okolie a Moniku, či zvláda tempo. Dievčinu ale poháňali hrôzostrašné scenáre, ktoré sa jej prehrávali pred očami ohľadom zajatých žien. Chcela im pomôcť a to čo najskôr!

***

Išli dosť dlho bez jediného slova, obaja zajatí prúdom vlastných myšlienok, keď sa lesom ozvalo vytie. Monika sa prestrašene zastavila a Ren vytiahol jeden zo svojich mečov. Očami panicky hľadali zviera, ktoré vydalo ten zvuk, ale len Ren zareagoval na pohyb neďaleko nich. Okamžite schmatol Moniku za ruku a stiahol ju k zemi za jeden širší strom.

„Vidíš niečo?“ spýtala sa takmer bez hlasu, na čo jej Ren ukázal nech je ticho. Dievčina cítila srdce niekde v hrdle, keď vykukla spoza stromu. Vôbec nevedela, čo má očakávať.

V diaľke uvidela vysokú bielu postavu, ktorá ladne ako srnka uháňala pred obrovským chlpatým krvilačným tvorom. Vtom zviera hodilo niečo pred bielu postavu, ktorá sa potkla a s kotrmelcom narazila do stromu. Zviera zastavilo pred svojou korisťou a pomaly sa zdvihlo na zadné nohy.

„Vlkolak,“ šepla tíško Monika, keď si uvedomila, že sa to zviera podobá na obludy z filmov.

Dievčina pozrela vedľa seba, tam kde mal byť Ren, ale jej spoločník nikde! Rýchlo otočila hlavu späť k bielej postave a zvierati, ale Rena stále nevidela. Zrazu, v momente, keď chcelo zviera pazúrmi roztrhať svoju korisť, pred neho vyskočil Ren spoza stromu, o ktorý sa opierala biela postava.

Pazúry príšery mladík vyblokoval jedným mečom, pričom smerom k oblude sekol druhým. Netvor sa jeho útoku vyhol jednoduchým krokom dozadu, no nemienil sa nechať zahnať a rozohnal sa zubami po svojej novej koristi. Ren sa príšere ladne uhol a znovu švihol mečom – tentokrát jeho útok zasiahol! Na boku netvora sa objavila dlhá rezná rana, z ktorej krv začala sfarbovať jeho hustú srsť.

Obluda sa naštvala a desivo zavrčala ukazujúc svoje tesáky. Znovu sa rozohnala pazúrmi po Renovi, no ten sa mihnutím oka objavil na druhej strane a pozdĺž preťal pravú ruku zvieraťa. To ublížene zakňučalo a zobralo nohy na plecia.

Monika len s otvorenými ústami hľadela na Rena, ktorý víťazne sledoval utekajúcu obludu. Pomaly sa zdvihla zo zeme a podišla k nemu. Cestou si ho premeriavala očami, ani sa nezadýchal, bol naozaj dobrý.


Keď k nemu dievčina podišla, Ren odložil svoje zbrane a obaja sa pozreli na bielu postavu na zemi.

„Čo to je?“ vyvalila oči Monika a nespúšťala oči z tvora. Jednoznačne mal ľudské rysy, ale človek to nebol. Išlo o snehobielu postavu s dlhými končatinami, úzkym trupom a podlhovastou tvárou s veľkými čiernymi očami bez viečok. Jeho nos, ak sa to tak dá nazvať, bol úplne plochý a tak široký, že zabral takmer väčšinu jeho tváre. Pod ním sa rysoval malý otvor, ktorý mal slúžiť ako ústa. Vlasy to vôbec nemalo, dokonca skoro ani čelo.

„Netuším, takéhoto tvora som ešte nevidel,“ odvetil rovnako zarazene Ren.

Biela postava sa vtedy zdvihla zo zeme a obaja urobili krok dozadu, pričom z neho nespúšťali oči. Bol od nich oboch o dobrý kus vyšší a vyzeral chudšie, než predtým.

„Ďakujem za záchranu,“ povedal tvor a obaja na neho prekvapene zažmurkali očami. Nevedeli, či ich prekvapilo to, že pozná ich reč, alebo to aký sladký pokojný bol jeho hlas.

„Nie je zač,“ dostal zo seba ťažko Ren.

„Ja by som sa ti predsa len rád odvďačil,“ povedal tvor a položiac ruku na svoju hruď sa mierne uklonil. „Ako ti môžem poslúžiť?“

„Kto si?“ vypadlo z Moniky, pričom sa pokúsila o úsmev, z ktorého vyšla akurát divná grimasa.

„Ospravedlňujem sa, ale neviem sa vám predstaviť. Vo vašom jazyku by vám moje meno spôsobilo akurát bolesť,“ odpovedal tvor.

„Tomu nerozumiem,“ otočila Monika hlavu mierne do boku.

Tvor sa na ňu usmial, kývol hlavou na súhlas a povedal: „Volám sa ---,“ a ten zvuk, čo vydal, im priam zatriasol nohami. Nebolo to nijak hlasné, či zvučné, skôr akoby vám zaľahlo v ušiach a počuli ste len bolestivý piskot.

„Nemala som sa pýtať,“ odsekla Monika a čupla si na zem, pričom sa udierala z boku do hlavy, aby počula normálne.

„Čo to na nás skušaš?!“ odvetil podráždene Ren a vytasil smerom k postave malú dýku.

„Ospravedlňujem sa,“ uklonil sa zase tvor a pohľad uprel do zeme.

Monika sa vtedy postavila a donútila Rena sklopiť ruku s dýkou. „Nechaj ho. On ma predsa upozornil. Nemala som sa pýtať,“ pozrela pevne na svojho spoločníka a ten neochotne zase odložil svoju zbraň za opasok.

„Môžem vám pomôcť dostať sa z lesa, ak chcete,“ ozval sa tvor a obaja sa na neho s nádejou pozreli.

„Odkiaľ vieš, že chceme z lesa?“ začal ho Ren podozrievavo prepichovať pohľadom.

„Nebolo to ťažké uhádnuť,“ zdvihol k nim pohľad, pričom sa mu na tvári zračilo niečo ako úsmev. „Ste ľudia, tí lesom Niú prechádzajú len vo výnimočných prípadoch.“

„Prečo by sme ti mali veriť?“ začal zase Ren a teraz ho pohľadom prepichla Monika.

„Dlžím ti svoj život, chcem ti len oplatiť láskavosť,“ odvetil biely tvor a Monika sa doširoka usmiala. 

Komentáre

  1. Pěkné, jen poznámka k tomuhle:"Emnol, boh, ktorého uctievajú niekoľko tisíc splnov, žil pár rokov po boku prvého kráľa Hourénov." - nebylo by lepší všdchno udávat ve splnov?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. [1]: tedy asi splnoch, nevím, jak se to skloňuje :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. [2]:: Tedy ty jsi rychlá! A mně to zase nějak nenechalo dopsat, takže sorry za spam.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. [5]: V pohode aspoň to vyzerá, že tu mám veľa komentárov

    OdpovedaťOdstrániť
  5. :D Páči sa mi tá myšlienka z históriou Hourenov a legendou o Emnolovi a jeho proroctve. Nová postava vyzerá zaujímavo :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tú históriu Hourénov už mám vymyslené odkedy sa objavili v "našom" svete, ale tá nová postava je prekvapením i pre mňa :D proste som sa nechala unášať mojími myšlienkami :D

      Odstrániť
  6. Musím sa priznať, že som si čítala v škole (tajne, pšt!) všetky časti, čo som premeškala, niektoré ešte na blogu-blogu, ale bola som buď zaneprázdnená, lenivá alebo iba zábudlivá, aby som komentovala. Takže to zhrniem aj tak asi v jednej vete: Paráda! Naprosto úžasný rozbeh, nové zvraty, postavy, linky. Zaujímavý príbeh s históriou, súhlasím s LM. Som zvedavá, ako sa to celé vyvinie dalej :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A ja som si už hovorila, že si na Rena zabudla! :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára