DRAČIA PERLA - Tomenov pôvod
Dievčina bola v šoku po jeho
vyhlásení. On ju bude cvičiť? To myslí vážne? Monika pozrela na Rena, ale ten
nemihol ani svalom na tvári – fakt to mysleli vážne!
„Park, pod tým veľkým mostom,
bude ideálne miesto pre tvoj tréning,“ a na to podišiel k vchodovým dverám.
„Stretneme sa tam, keď bude slnko najvyššie. Zatiaľ pripravím terén,“ dodal a
odišiel z bytu.
Monika sa s otvorenými ústami
otočila k Renovi, ktorý smutne hľadel na náramok v ruke – trápili ho Tomenove
slová. Podľa jeho vidiny, bol jeho brat zajatý a nemohli mu pomôcť.
„Čo sa zase deje? Kto to bol?“
ozval sa Luciin dožadujúci hlas z dverí Monikinej izby.
„Ren?“ oslovila ho Monika
opatrne, čím ho vytrhla z myšlienok. Muž ťažko vzdychol a šiel si sadnúť na
rozložený gauč v obývačke. Dievčatá ho nasledovali a usadli sa neďaleko neho na
posteľ.
„No? Čo to bolo za chlapca?
Prečo si sa mu vôbec klaňal?“ vybafla na neho Lucia a dievčina vedľa nej na ňu
prekvapene pozrela – odkiaľ to vedela? „Tie tvoje staré dvere majú dobrú veľkú
kľúčovú dieru,“ dodala s úsmevom, akoby vedela, na čo jej kamarátka myslí.
„To sa učíš od pani
Ivičičovej?“ rypla do nej Monika, ale Lucia jej odpovedala len odfrknutím,
ktoré dávalo jasne najavo, že predsa ona je v tom oveľa lepšia.
Ren čakal, kým ustane šepot
medzi dievčatami, a keď k nemu obe otočili pohľad spustil: „Tomen pochádza z
rodu Bai, ktorí chránia rovnováhu medzi svetmi. Oni natiahli i ochrannú
dimenziu vášho sveta. Patria medzi najmocnejšie tvory, čo poznám.“
„Chceš mi povedať, že ten malý
chlapec je jeden z najmocnejších tvorov čo existuje?“ krútila neveriacky hlavou
Monika.
„Podoba, v ktorej si ho
videla, je len jedna z mnohých, ktoré dokáže nadobudnúť. Ani neviem, či jeho
rasa má vlastnú podobu – nezvyknú sa ukazovať. V tých výnimočných prípadoch,
keď sa objavia, je situácia veľmi vážna a väčšinou naberú ľudskú podobu podľa
veku, ktorý vystihuje ich vývoj.“
„Ako to myslíš?“ nechápala
Monika.
„Bai žijú mimo čas. Nepočítajú
dobu v tých vašich – rokoch,“ povedal neisto s pohľadom upretým na Luciu, ktorá
mu prikývla. Zdanlivo sa s ňou už o viacerých veciach bavil, akurát Monika toho
nebola súčasťou a teraz ju zožierala zvedavosť. „Pre nich niekoľko storočí nič
neznamená. Tomen nabral veľmi mladú podobu, tipujem, že existuje len okolo
päťdesiat rokov.“
Dievčatám v tom momente padla
sánka.
„Počkaj, ak patrí Tomen medzi
tak silné tvory, ako je možné, že prešiel bariérou tohto sveta? Na nich
neplatia pravidlá?“ napadlo Lucii.
„To neviem. Oni ochrannú
dimenziu vytvorili, buď majú nejakú výnimku, alebo mohol Tomen prestúpiť kvôli
svojmu veku. Možno jeho moc nie je taká veľká, aby ho bariéra nepustila.“
„Však ono to pustí i
Hourénov,“ zašomrala Monika.
„Tak či onak, Tomen je tu, aby
ťa vycvičil. Teraz už neide len o môj svet. Keď sa jeho vízia naplní a naruší
sa rovnováha síl, môže to zmeniť úplne všetko,“ dokončil Ren so vzdychnutím.
„Čo by sa mohlo stať?“ spýtala
sa Lucia otázku, na ktorú obe mysleli.
„Zánik moci Zeleného draka,
ako jednej entity, by uvoľnil obrovskú silu. Mnohí veria, že by sa rozliala do
rôznych svetov a buď by ich zlúčila, alebo úplne zničila. Iní zase tvrdia, že
moc Zeleného draka by si pre seba dokázal získať jeden z ďalších troch dračích
potomkov. Nikto presne nevie, čo by sa stalo, ale v každom prípade, by svety
nemuseli byť ako predtým.
Po vašom svete túži veľa
príšer, je totiž veľmi bohatý, a to ani nehovorím o rôznych technických
vymoženostiach, ktoré tu máte. Ak by teda moc Zeleného draka získal ďalší z
dračích potomkov, bez váhania by prelomil ochrannú dimenziu a podmanil si váš
svet.“
Zavládlo ticho, ktoré sa
zlomilo až keď Monika zoskočila z postele. Podišla k utrápenému mužovi a
načiahla sa k náramku, ktorý zvieral v ruke. Ren jej ho dal, pričom sa na neho
povzbudzujúco usmievala.
„Nič z toho sa nestane. Máme
riešenie a ja to zvládnem,“ povedala a nasadila si náramok na ľavú ruku. Najprv
necítila zmenu, ale po chvíli šperk začal zrastať!
„Sakra! Asi som si ho nemala
ešte nasadzovať,“ povedala vydesene, pričom sa snažila náramok stiahnuť z ruky.
Ren k nej okamžite priskočil,
aby jej pomohol, ale keď sa náramku dotkol, dostal elektrický šok a odtiahol
ruku. Mohli len mlčky sledovať, ako konce šperku zrástli dokopy.
„Si v poriadku?“ spýtala sa
opatrne Lucia.
„Myslím, že hej. Nič viac to
nerobí. Teda, zatiaľ,“ dodala nervózne Monika.
„Keď bude slnko najvyššie,
pôjdeme za Tomenom do parku, uvidíme, čo povie,“ uzavrel to Ren. Monika mu na
to prikývla, ešte raz sa pokúsila stiahnuť náramok z ruky, ale ten sa ani
nepohol.
Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie
Táto časť bola pôvodne o dosť dlhšia, ale do knižnej verzii som sa rozhodla polovicu presunúť do ďalšej kapitoly. 😇
Screenshot zo starého blogu:
Pekne, pekne. Teším sa, ako sa jej talent bude rozvíjať :)
OdpovedaťOdstrániťTo bude ešte zaujímavé. To naozaj tieto fantasy veci vymýšľaš sama?
OdpovedaťOdstrániť[2]: no jasne, že to vymýšľam sama... je to celkom jednoduché... mám jeden hlavný plot a potom si len predstavím, čo by sa mohlo stať
OdpovedaťOdstrániťSuper, rozhodně se ještě máme na co těšit.
OdpovedaťOdstrániť[3]: Fantasy díla mám ráda, ale sama je nepíšu, je to podle mě dost náročné na zpracování dějové linky, ale ty jsi v tom dobrá
OdpovedaťOdstrániť[4]: rozhodne, ešte som sa ani nedostala k tým super častiam čo mám v hlavne premyslené vždy ma uchváti nová myšlienka a nejak sa mi ten príbeh rozlieza
OdpovedaťOdstrániťDalšia úžasná časť, moc sa mi páči, ako sa to vyvíja a kam to smeruje. Moc sa teším, čo všetko sa ešte stane.
OdpovedaťOdstrániť[7]: Sorry za tú nadávku - chcela som aby jej reakcia bola čo najrealistickejšia
OdpovedaťOdstrániť[8]: To chápem, aj to realisticky pôsobilo Len neviem, mne sa moc nádavky v knihách nepáčia. Podla mna sa to dá vyjadriť aj inak
OdpovedaťOdstrániť[9]: No jasne, o tom nepochybujem ale predstavila som si, že čo by som v tej situácií povedala ja a teda na slušné vyjadrovanie by som ohľad nebrala!
OdpovedaťOdstrániť