DRAČIA PERLA - Zvláštny chlapec

Monika v tom momente zbledla a srdce sa jej divoko rozbúšilo, keď z bytu pani Ivičičovej začula nejaký zvuk. Bez váhania schmatla hnedovlasého chlapca za oblečenie a vtiahla ho do bytu. Po tom, čo privrela dvere, oko priam prilepila ku kukátku a napäto čakala.

Dvere susedy sa otvorili a tá vypustila mačku so slovami: „Robíš bordel Napoleon, choď sa prejsť,“ s tým našťastie hneď aj zatvorila.

Monike odľahlo, ale potom si uvedomila, že za ňou stojí ten chlapec.

„No, tak, ešte raz, ahoj,“ a otočila sa k nemu. „Čože si potreboval?“ hrala sa na blbú, kým rozmýšľala, ako sa ho taktne zbaví.

„Prišiel som za ním,“ a znovu jej ukázal obrázok podozrivého.

„A prečo ho hľadáš?“ sklonila sa k nemu nervózne, pričom sa snažila mať na tvári úsmev.

„Potrebujem mu predať správu o jeho bratovi,“ odvetil vážne a Monika si až po týchto jeho slovách uvedomila, že je zvláštne oblečený. Mal na sebe sivý poloplášťový vršok a biele zvoncové nohavice so sandálmi.

Na to sa otvorili dvere obývačky a dievčina sa otočila k rozospatému Renovi, ktorého zobudili hlasy prichádzajúce z chodby. Na tvári sa mu objavil šokovaný výraz a zastavil vo dverách s prstami vo vlasoch. Netrvalo mu dlho sa spamätať a hodil sa na koleno s pohľadom upreným k zemi. Monika vyvalila oči a bez slova sledovala, ako malý chlapec podišiel k mužovi. Chvíľu panovalo napäté ticho a Monika vôbec nechápala túto nereálnu situáciu, pri ktorej sa Ren klaňal tomu krpcovi.

„Vyzeráš ináč,“ vypadlo nakoniec z chlapca.

„No, museli sme ho ostrihať, aby ho polícia podľa toho obrázku, čo máš v ruke, nevedela identifikovať,“ povedala mu milo Monika, pretože pochopila, že pochádza z Renovho sveta a nehľadal ho preto, aby ho nahlásil úradom. „Môžete mi vysvetliť, o čo tu ide?“ poprosila nesmelo.

„Áno, prišiel som vám pomôcť,“ na to ukázal Renovi rukou, nech vstane. Muž ale ostal stále napätý a napriek pokojnému milému tónu chlapca, sa mu zračili na tvári obavy z ich nečakaného hosťa.

„Mal som víziu o dedičovi, bol zajatí. Správu o tom ste dostali včas a vybrali ste sa ho zachrániť, ale zlomili ho. Nemal silu rozvinúť moc Zeleného draka a to znamenalo nielen jeho koniec, ale zánik východných kmeňov.“

Keď chlapec zmĺkol, Monika pocítila na ramenách váhu jeho slov a neopovážila sa na Rena ani len pozrieť. Chlapcova vízia predpovedala všetko, čoho sa muž obával. Krv v ňom priam stuhla a slová skazy mu doznievali vo vedomí.

„Zánik moci Zeleného draka by narušil rovnováhu nejedného sveta, preto som vám prišiel pomôcť,“ dodal krpec s úsmevom.

„Čo môžeme urobiť? Vieš kde je môj brat?“ spýtal sa ho okamžite Ren.

„Naháňanie sa za tieňom tvojho brata nie je vhodné riešenie, mohol by si tým veci podstatne zhoršiť. Riešením je ONA,“ odvetil chlapec a ukázal na Moniku, ktorá na neho vyvalila oči.

„Čo by som JA mohla urobiť?“ krútila nechápavo hlavou.

„Musíš prebrať moc Zeleného draka. Tak bude dedičovi prístupná v boji, keď príde čas,“ odpovedal bez váhania krpec.

„To nemôže. Sila by sa jej vbudovala do kostí a už by neprežila ceremóniu predania moci,“ povedal chladne Ren. Monike sa na tvári vykreslil nervózny úsmev, kebyže jej toto muž povie skôr – následky používania sily Zeleného draka – tak by si dávala lepší pozor, kedy ju aktivuje. Síce včera s obludami nemala na výber, bez toho by neprežili, ale predsa by bola radšej, kebyže o tom vie.

„Preto som priniesol toto,“ dodal chlapec pyšne a vo vystretej dlani sa mu objavil široký plechový náramok. Monika sa na neho neisto usmiala, keď jej pokynul hlavou, aby si ho od neho zobrala, ale nakoniec pristúpila a sklonila sa k nemu. No ruky jej ostávali prekrížené na hrudi, náramok sa predsa objavil z ničoho nič, nemienila sa ho dotknúť, ktovie čo by jej urobil. Na prvý pohľad to bol obyčajný plech s vydutými symbolmi, ktorého kraje zdobil medený drôt.

„Nemusíš sa ho báť. Vyrobili sme ho za účelom, aby ti dovolil silu rozvíjať a zároveň potlačiť natoľko, aby sa do teba nevsiakla,“ dodal chlapec.

Monika stále pochybovala o tom náramku a ani netušila, čo je ten chlapec zač. No Ren si zvláštny šperk zobral do rúk a so záujmom ho začal skúmať. Veľa z tých symbolov nepoznal, ale vedel, že ide o naozaj silné kúzlo.

„Kán,“ oslovil chlapec Rena a dievčina prekvapene zažmurkala očami. „Nehľadaj brata. Potrebujeme čas na to, aby sa prebudila moc Zeleného draka. Bez toho sú východné kmene stratené.“ Muž mlčky prikývol a krpec znovu pozrel na Moniku. „Som Tomen a povediem tvoj výcvik.“

Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie

Sekcia komentárov - screenshot z blogu, ktorého som sa presťahovala:

Komentáre

  1. Jej, vybavila som pokračko už na zajtra. XD Teším sa. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. [1]: no vieš, keď som ti to už sľúbila, tak ti musím aspoň takto vykompenzovať, že to dnešné je krátke

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nech žijú nové postavy. Tomen vyzerá zaujímavo, aj keď by som ho rada zažila v plnej paráde. Snáď bude príležitosť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. [3]: Fakt? Až taký zlý bol pravopis? Síce som to písala narýchlo... ale prečítala som si to po sebe...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. [4]: Nebola to až taká katastrofa, to nie No pár vecí ma zadrhlo, také drobnosti, už som ti to poslala ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. [6]: Dobre :) Ja som kov navrhla, lebo to nie je konkrétne a môže to predstavovať čokoľvek, nie len ťažké železo, ale i striebro a zlato, ale aj tak dobre :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Dokopala som sa k pokračku! Jeej! Bolo krátke ale nevadí, hned idem na dalšiu kapitolu. Tomen sa mi zatial pozdáva!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára