Dračia perla 2 - Nečakaná odbočka č.2/3

Houréna zjavenie ďalšieho bojovníka neprekvapilo, len si vecne zastrčil dýky za opasok a schmatol sekeru, ktorá bola za ním zakliesnená vo voze. Netvor zavrčal, aby dal najavo svoju neohrozenosť a rozbehol sa k Renovi, mierac mu útok na hlavu. Ren vychýlil jeho úder pomocou šable a spravil šikovný výpad dopredu, čo mu umožnilo seknúť obludu do hrude. Zbroj Houréna ale dobre bránila, vedel, že má navrch, kvôli čomu so zubatým sebaistým úškrnom zase zaútočil. Ren našťastie úspešne uskočil, pričom sa mu podarilo reznúť príšeru z boku do stehna, kde ju nič nechránilo. 


Netvor bolestivo zastonal a ešte rozzúrenejšie sa rozohnal svojou sekerou. Ani si to neuvedomil, ale vtedy sa ocitol chrbtom k druhému mladému bojovníkovi, ktorý mu zozadu zabodol meč do už ranenej nohy. Obluda padla priam prekvapene na koleno, na čo ju Ren s opovrhnutím kopol do tváre. Na Hourénovom ohavnom ksichte s červenými očami sa objavila čierna krv, pod ktorou sa vyrysoval zlomyseľný manipulativný úsmev.


„Dvaja na jedného… až tak sa od nás nelíšite,” sťažka vydýchol.


Mladíka jeho slová naštvali, pristúpil k netvorovi bližšie, že mu udrie zozadu do hlavy s rukoväťou svojho meča, ale Hourén presne to čakal. Obluda zovrela pevne svoju sekeru a švihla ňou tak, že sa otočila na kolene, trafiac bojovníka do boku. Ren na to k Hourénovi pristúpil so šabľou, ktorou mu udelil smrteľnú ranu zozadu do krku. 


Netvorovi sa nahromadila v krku vlastná krv a pomaly sa ňou začal dusiť. Ren mu pootočil trochu šabľu v krku, aby ju vedel vytiahnuť, na čo Hourén padol s chrčaním tvárou na zem. Mladý bojovník sa zatackal, no ostal stáť na nohách so sekerou v boku. Ren si dal rýchlo šabľu spať na chrbát a pomohol mu opatrne na zem.


„Ates?!” ozval sa prestrašený nežný hlas od vozu. K mužom vtedy pribehla žena zahalená v dlhom tmavom plášti, ktorá si pohotovo čupla k svojmu spoločníkovi a začala si obzerať jeho ranu. Žene spod plášťa vykúkali len vychudnuté ruky a Renovi, kvôli padajúcemu dažďu, chvíľu trvalo, kým si všimol, že jej ich pokrývajú jemné šupiny. Dokonca mala namiesto nechtov čierne pazúry, pod ktorými bola zaschnutá krv. Renom v tom okamihu premkla hrôza, pretože si zrazu nebol istý, komu to pomohol. 


„Čo si zač?” dožadoval sa odpovede hneď, ako schmatol ženinu ruku. 


„Pusť ju,” vyzval ho starec, ktorý sa nad nimi týčil opierajúc o svoju palicu so sklenenou guľou na konci. „Nemáš sa čoho obávať. Jej meno je Zana a je to Danlia z kmeňa Juán.”


„Danlia?” odfrkol Ren, akoby to označenie nikdy nepočul, pričom pozrel na starca, ktorý nad ním stál. Chvíľu si ho premeriaval pohľadom, no rýchlo si spojil pojmy s dojmami a podozrievavo pozrel do Zaniných modrých očí. „Čo tu robíte?” opýtal sa snažiac potlačiť svoje neisté pocity, miešalo sa v ňom totiž nadšenie s obozretnosťou. 


„Mali sme namierené do kmeňa Targa, ale napadli nás Houréni,” odsekla žena vytrhnúc si ruku z Renovho zovretia. Následne sa načiahla k Atesovi a lepšie si obzrela jeho ranu. 


„Tak čo? Vieš ma vyliečiť?” uškrnul sa na ňu bolestivo mladý muž.


„Z tvojej blbosti nie, ale ranu ti viem zatvoriť, kým dôjdeme do Targi,” povedala s odsudzujúcim tónom v hlase, vyšklbnúc mu sekeru z boku.


„Ty ma teda nešetríš,” zakňučal Ates a žena sa rýchlo načiahla do taštičky, ktorú mala pripevnenú na páse. Vyhrabala z nej malú fľašu, ktorej zelený obsah pomaly naliala na Atesovu krvácajúcu ranu. 


Ren s úžasom hľadel na to, ako rýchlo mladíkovi odlahlo. „Čo si mu dala?” vypadlo z neho.


„Je to len rýchla záplata, ešte zďaleka nie je vyliečený, ale malo by mu to všetko držať na mieste, kým prídeme do Targi.” Zana vtedy venovala smutný pohľad na ich rozlámaný voz bez Priotov a neochotne, no prosebne, pozrela na bojovníka pred sebou: „Pomôžeš nám ho tam dostať?” 


Ren chvíľu váhal, ale nakoniec prikývol, pretože mu nedala jeho zvedavosť.


***

O kmeni Targa totiž počul ešte keď bol malý. Dokonca pár bojovníkov z Targy videl i na vlastné oči a napriek tomu, že si ich tváre už nevybavoval, pamätal si ten pocit, ktorý v ňom zanechali. Krížilo sa v nich čosi divoké s ľudským, čo ho naplňovalo úžasom.


Ren si pamätal, ako pri ich príchode do dediny Zeleného draka priam zhustla atmosféra a jeho matka ho odviedla k jazeru, nech jej pomáha vešať prádlo. S takou nechuťou robil, čo mal nakázané, že sa mu matka radšej rozhodla vysvetliť, kto to vlastne vstúpil do ich kmeňa.


Začala mu rozprávať o období, keď existovalo len desať kmeňov Zeleného draka. O období, keď východné územia delila rieka Juán na šesť a štyri dediny. Spomínala na doby, keď nikto nemal dôvod pochybovať o tom, že sa má moc draka dediť v Renovej rodine. 


Tieto doby stálosti a pokoja sa ale narušili, keď sa v Severnom kmeni narodil chlapec s malými dračími rohmi. Z dieťaťa sa totiž stal silný dravý bojovník a ako rástli jeho rohy, tak chabla viera v ceremónií predania moci. Síce sa mnoho dedinčanov pozeralo na zvláštneho bojovníka s odsúdením, ale boli takí, čo k Radosovi vzhliadali s obdivom a boli by ho nasledovali ako samotného dračieho vládcu. Veľa z nich si i myslelo, že moc draka zdedí práve on. 


Po mnohých hádkach medzi kmeňmi bol preto Rados pripustený k ceremónií predania moci spolu s vnukom Zeleného draka, pričom si mala sila vladára vybrať toho vhodnejšieho. Keď si Radosa moc nevybrala, opustil Severný kmeň so svojimi nasledovníkmi a spolu vytvorili kmeň Targa na opačnom brehu rieky Juán. Názov ich kmeňa - TARGA - znamená ODLIŠNÝ, čo neskôr dokonale vyjadrovalo jeho obyvateľov, pretože ich dračia krv sa prejavila na ich telách. Napriek tomu, že mali Targania zvláštne schopnosti a boli neľudsky draví, zachovali si vernosť svojmu vladárovi, ktorý práve ich posielal do boja, keď bolo treba.


Lenže nie každý Targan žil pre uspokojenie z boja a hŕstka obyvateľstva chcela svoje dračie schopnosti rozvíjať. Keďže medzi divokými bojovníkmi na to nemali vhodné podmienky, vybrali sa viac na sever, k vodopádom, ktoré živili rieku Juán. Dokonca sa hovorilo, že tam našli čosi veľmi vzácne, kvôli čomu sa tam usadili a vytvorili kmeň Juán podľa vodného prúdu, ktorý im ponúkol útočisko. 


Ren si pamätal i to, že najváženejšie postavenie v týchto dvoch kmeňoch mali Danlie, pobývajúce hlavne v Juáne, ktoré vďaka svojim silne vyvinutým dračím očiam dokázali vidieť energiu v tele iných. Tieto ženy boli preto učené liečiteľstvu a často sa samy infikovali rôznymi jedmi, aby vypestovali vo svojich telách účinný liek. Kvôli tomu sa Danlie nedožívali vysokého veku a aby sa ich poznatky nestratili, existovali Nereloni, ktorý ich vedomosti zhromažďovali.   


Prvá časť   Pokračovanie




Komentáre