DRAČIA PERLA - Strážkyňa Nova

Monika vôbec nevnímala, ako jej Ren mykal telom. Pred očami videla len tú krásnu ženu. Každá kučera jej dlhých hnedých vlasov sa vrývala do Monikinej pamäte. Už bola otočená k Renovi, ale stále pred sebou videla len tú ženu – jej jemné pery, malý špicatý nos a prekrásne veľké sivohnedé oči...

Vtom Moniku zo zasnenia vytrhol štipľavý pach a začala odkašlávať. Pred sebou zaregistrovala Rena, ktorý držal v ruke svoju malú dýku s odoberateľným koncom, a na prstoch mu zbadala modrý prášok. Začala si panicky utierať nos a priam na neho ziapla: „Čo to robíš?! Chceš ma snáď spáliť?!“ Hlavou jej totiž prebehlo to, ako tým práškom posledne pálil telá Hourénov v jej svete.

„Neboj sa,“ uškrnul sa víťazne, „na živých pôsobí očistný oheň ináč.“

„Aj tak to brutálne štípe! Prečo si to sakra urobil?!“ zúrila Monika.

„Bola si pod kúzlom Rinky, nevedel som ťa z neho ináč dostať.“

„Povedz mi to tak, aby som tomu rozumela,“ odsekla podráždene, keď si utierala slzy, ktoré jej zo štipľavého prášku naskočili.

„Rinka je tamto,“ a ukázal rukoväťou dýky na vysokú ženu, okolo ktorej stáli nervózni chlapi s vidlami.

Kruh okolo krásky v hnedých bedrových nohaviciach a pevnom vršku, ktorý slúžil k ochrane ale zároveň i vykresľoval Rinkinu peknú postavu, sa začal otvárať a Monika uvidela, že ku skupinke mieri Leo.

„Je to kríženec tvorov z lesa Niú. Na tých, ktorí s nimi ešte nemali to šťastie, pôsobia očarujúco. Ľudia ich nemajú v láske, lebo svojimi čarami zvykli pred niekoľkými generáciami vábiť do lesa zatúlané deti. Tým sa totiž nesmie dávať očistný oheň, ktorý by ich pred nimi ochránil.“

„Prečo?“ spýtala sa Monika, pričom obaja hľadeli na Rinku.

„Môže im ovplyvniť myseľ. To dieťa potom proste už nie je ako predtým,“ dodal smutne, akoby to už niekedy videl.


Vtom Leo pristúpil k Rinke a Monikine srdce sa divoko rozbúšilo. Cítila, ako sa bojí o bezpečnosť tej ženy, ale nechápala prečo. Už predsa nemala byť pod jej kúzlom.

„Čomu vďačím za návštevu Rinky?“ spýtal sa Leo s núteným zdvorilým tónom.

„Určite si prišla pre naše deti!“ skríkla nejaká žena v dave dedinčanov.

„Nepočuješ?! Mladý pán sa ťa niečo pýtal!“ odsekol ďalší dedinčan s vidlami blízko krku krásky.

„Špinavý kríženec od nás nemá čo chcieť!“ ozval sa niekto ďalší.

„Presne! Toto je naše územie! Vráť sa odkiaľ si prišla!“ pokračovali pobúrené výkriky. Ozvalo sa pár súhlasných zvolaní, no Leo potom zdvihol ruku a všetci akoby na povel stíchli.

„Prečo si prišla?“ spýtal sa znovu veliteľov syn. Bol neuveriteľne pokojný a zdvorilý, pričom v dedinčanoch priam vrela zlosť.

„Viem, že tu máš Zeleného draka. Chcem s ním hovoriť,“ odvetila sladkým hlasom Rinka.

„Ako sa opovažuješ dožadovať takej úcty?!“ skríkla žena spoza svojho muža, pričom zvierala panvicu.

„Mala by si byť poctená, že môžeš byť vôbec v prítomnosti syna veliteľa Cana!“ skríkol niekto ďalší.

Vo vzduchu bolo cítiť napätú atmosféru. Dedinčania boli najprv len vystrašení, ale postupne začínali byť riadne agresívni.

„Ren, musíme niečo urobiť,“ šepla Monika, pričom nespúšťala oči z krásnej Rinky. Bála sa o ňu, i keď nechcela.

„Nemiešaj sa do toho,“ povedal potichu Ren s rukami prekríženými na hrudi.

„Ale ona chce hovoriť so Zeleným drakom,“ povedala zúfalo, no ostala stáť na mieste.

Leo zase zaujal diplomatický pokojný prístup: „Čo by si potrebovala? Možno ti viem pomôcť.“

Rinka ho však ignorovala a začala sa obzerať po okolí. To jednému z dedinčanov nedalo a udrel do jej nohy s dlhou rukoväťou kosy. Monika v tom momente vybehla z ošetrovne a Ren si žalostne vzdychol.


Dedinčania okamžite stíchli a ustúpili, aby spravili Zelenému drakovi miesto. Rinka si dievčinu so zájmom začala obzerať. Monika si pod jej pohľadom prišla maličká, no možno to bolo spôsobené tým, že od nej bola Rinka skoro o dvadsať centimetrov vyššia.

Monika v sebe vyvolala silu Zeleného draka a keď jej oči zablysli jasnozelenou farbou, na tvári Rinky sa objavil hrejivý úsmev.

„Nazývajú ma Nova,“ predstavila sa jej Rinka a chcela k nej pristúpiť bližšie, ale dedinčania jej to nedovolili. Monika bola na jednej strane rada, na druhej jej to trhalo srdce. Mala pocit, že ten očistný oheň nestačil a nebola si istá, či má nad sebou plnú kontrolu.

„Ja som Monika, čo potrebuješ?“ opýtala sa pevne dievčina.

„Ty si Zelený drak? No toto,“ uškrnula sa pobavene. „Myslela som si, že jeho silu má zdediť tvoj brat,“ a pozrela na Rena, ktorý k nim dokrivkal. „Čo sa stalo Kán? Nestačil ti tvoj výcvik?“

„Myslel som si, že ako Senlin lesa Niú si v obraze,“ keď to vyslovil, viacero dedinčanov od ženy ustúpilo. „A nie, počkať! Ty už ňou predsa nie si,“ podpichol ju Ren a Nova sa napla.

„Ale to sa za chvíľu zmení, preto som tu. Tuto tvoja nová zverenkyňa mi s tým totiž pomôže,“ vytiahla sa Nova a venovala Monike široký úsmev. „Pozri dievča, teda Monika,“ vyslovila jej meno hrejivo – niečo od nej proste chcela.

„Pred niekoľkými rokmi som prišla o moju čepeľ. Tá je neoddeliteľnou súčasťou môjho postavenia Senlin lesa Niú a po jej strate som prišla i o tento post. Myslela som si, že je naveky stratená, že mi ju ukradol Ghysen,“ vtom niekoľko dedinčanov zbledlo. Monika vôbec nechápala, čo sa to deje, ale tie okolité reakcie ju začali riadne znervózňovať.

„My Senlini, sme s našimi zbraňami psychicky prepojení a moja čepeľ vycítila vo svojej blízkosti silu Zeleného draka. Hneď, ako som začula ston mojej zbrane, tak som sa vybrala smerom odkiaľ som ho počula a doviedlo ma to až sem.“

„Dobre,“ povedala neisto Monika a priam na ňu vyvalila oči, „a čo ja s tým?“

„Kde je?“ spýtala sa jej Nova netrpezlivo.

„Čo?“ vypadlo z Moniky.

„Moja čepeľ!“ skríkla na ňu Nova a viacero dedinčanov k nej zdvihlo svoje domáce zbrane.

„A odkiaľ to mám vedieť?“ zdvihla ramená Monika.

„Ty si myslíš, že má tvoju zbraň?“ vstúpil do konverzácie Ren.

„Cítila som, že je v jej blízkosti! Ak ju nemá ona, tak je niekde v dedine!“ odvetila rázne Nova.

„Moment. O tom by som vedel, kebyže tu je zbraň Senlin,“ povedal Leo uisťujúco.

Zrazu každý stíchol a všetky oči sa upreli na Moniku. Dievčine to nebolo vôbec príjemné, ale snažila sa vybaviť si, či bola vôbec v blízkosti nejakej zbrane.

„Jediné zbrane, s ktorými som bola dnes v kontakte, boli tie od stráží pri labyrinte. Možno ešte ten meč, ktorý ti ukazoval jeden z dedinčanov,“ pozrela neisto na Lea. „No neviem o ničom inom,“ pozrela smutne Monika.

„Chcem vidieť tie zbrane!“ otočila sa Nova k synovi veliteľa Cana s požiadavkou.

Dedinčania z jej tónu hlasu neboli nadšení, ale vyzeralo to, že si začali dávať pozor na ústa a nikto sa neozval na protest. Leo jej len prikývol a s celým hlúčikom dedinčanov sa pomaly vybrali k zbrojovni.


Keď Monika s Renom ostali sami, dievčina si všimla, že je nejaký napätý.

„Čo sa deje?“ spýtala sa ho opatrne.

„Hmm? Nič,“ odvetil zamračene. Keď si ale uvedomil, že si ho Monika ešte stále premeriava pohľadom, vzdychol a vyklopil, čo mu ležalo na srdci. V Labyrinte jej totiž zatajoval pravdu a neprinieslo to nič dobré. „Znepokojuje ma ten Ghysen, ktorého Nova spomenula.“

„Prečo? Čo to je? A čo je vôbec Senlin?“ dodala okamžite, lebo v tom chcela mať jasno.

„Keďže sú Rinkovia kríženci, ich schopnosti sa medzi sebou rôzne líšia. Buď sa im prejavia bojové schopnosti a sú poslaní na ďalší výcvik, alebo rôzne iné a ostanú obyčajnými Rinkami.

Tí, čo sú poslaní na výcvik - krutý dlhoročný test psychickej i fyzickej zdatnosti - sa môžu stať niečím viac – Senlin. Čo je niečo ako strážca lesa Niú s vysokým postavením.“

Monika na to Renovi prikývla, že to chápe, a muž pokračoval. „Ako som už hovoril, ten výcvik je ale dosť krutý a tí, čo ho nezvládnu, sú poslaní domov. Ale po rokoch strávených na tomto špeciálnom tréningu, nie je vôbec jednoduché vrátiť sa do svojho starého života. Často si títo Rinkovia volia samovraždu a vtedy sa z nich stáva Ghysen. Niečo ako zlý duch, ktorého jediným cieľom je pomsta.“

„A prečo ťa teraz trápi ten Ghysen? Myslíš, že ide po Nove?“ spýtala sa Monika.

„Áno. Ak si ju Ghysen vytýčil ako cieľ, tak sa jej nevzdá. Vystúpila zo svojho úkrytu a bez svojej čepele proti nemu nemá šancu.“

„Bojíš sa o ňu?“ vypadlo z Moniky z nenazdajky a už to nevedela vziať späť. „Teda, zdá sa, že sa poznáte. Tak jasne, že sa o ňu bojíš. Proste, blbá otázka,“ snažila sa to rýchlo zahovoriť a celá červená pozrela do zeme, aby to nebolo vidieť.

Ren sa uškrnul, ale neodpovedal, lebo jeho pozornosť upútal tieň, ktorý sa neďaleko nich prekradol. Monika si to tiež všimla a venovala mu pohľad plný obáv.

„Choď upozorniť Novu, hneď som tam,“ povedal Ren a okamžite sa vybral do ošetrovne pre svoje zbrane. Monika len prikývla a rozbehla sa smerom, ktorým videla ísť dedinčanov.


Bežala k hlavnému domu, kde zahla doľava za malý domček, za ktorým bola zbrojovňa. 

„Nova!“ skríkla Monika cez dav, ale žena sa už obozretne obzerala po okolí.

Keď začula hlas dievčiny, spokojne sa usmiala a len šepla: „Už je neskoro.“

To, čo po tom Monika videla, jej telo zalialo hrôzou. Za Novou sa objavil tieň, priamo v strede hlúčiku dedinčanov, ktorý Rinku obklopoval. Ghysen vtom prepichol Novine hrdlo niečím dlhým a tenkým ako ihla. Dedinčania začali panicky kričať a utekali všetkými smermi.

Tieň, s ľudskými obrysmi sa vtom pozrel priamo na Moniku, ktorá ostala prikovaná stáť na jednom mieste. Mihnutím oka sa objavil priamo pred ňou a Novine telo až vtedy padlo na zem.

Ghysen krútil hlavou, ktorá nemala žiadne črty tváre a skúmal dievčinu, ktorá stála pred ním. Monika vtom niečo začula, bolo to ako zvuk z pokazeného rádia – strašný šrapot! No nezakryla si uši, naopak, započúvala sa do toho zvuku a zdalo sa jej, že ten tieň sa snaží niečo povedať. V tom momente do tela tvora vletela dýka namočená do prášku s očistným ohňom a Ghysen vzbĺkol modrým plameňom. Rýchlo schmatol rukoväť dýky, a keď ju zo seba vytiahol, plamene vyhasli. Tieň sa zlostne otočil k Renovi, chcel zaútočiť, ale Monika vydala tiché - kš. Ghysen sa k nej otočil, hodil nôž na zem a zmizol. 


Ren prikrivkal k Monike, zdanlivo nepočul prsknutie dievčiny, ktorým dala Ghysenovi povel aby zmizol, pretože sa na to nespýtal.

„Si v poriadku?“ bola jeho jediná otázka, pričom jej položil ruky na plecia.

„Ja áno, ale Nova...“ ukázala Monika hlavou na mŕtve telo Rinky na zemi.

Ren k Nove smutne podišiel. Čupol si k jej hlave a zatvoril jej oči, v ktorých len pred chvíľou blkotal život. Vyzeralo to, že zamrmlal krátku modlitbu, potom zdvihol pohľad k Leovi, ktorý k nim pribehol.

„Kde si bol?“ spýtal sa ho ostro Ren.

„Dedinčania ma strhli so sebou, keď sa objavil Ghysen. Ja, je mi to ľúto,“ vykoktal Leo.

Ren neukázal žiadnu emóciu, len pozrel do zbrojovne. „Našla, čo hľadala?“ spýtal sa stroho.

„Nie, jej čepeľ tu nie je. Hovoril som to,“ povedal zadýchane veliteľov syn.

Monika opatrne podišla k Renovi, lebo ostal civieť na zbrojovňu. „Ren?“ oslovila ho s obavami.

Jej spoločník vtedy pozrel na Novine mŕtve a po chvíli sa ťažko postavil. „Pôjdeme, zober si veci,“ povedal Monike a vybral sa smerom k ošetrovni.

„Ostaňte. Ten Ghysen ešte môže byť na okolí, tuto to bude bezpečnejšie,“ naliehal na nich Leo.

„A pre koho? Pre vás, alebo pre nás?“ odsekol Ren, pričom mu venoval opovrhujúci pohľad. „Buď aspoň trochu užitočný a pošli posla so správou o jej smrti do lesa Niú. A dovtedy, kým si pre jej telo Rinkovia neprídu, postav k nej stráže,“ a s tým odkrivkal.

Monika cítila Leov bezradný pohľad na chrbte a pozrela na neho.

„Chcel som ostať bojovať,“ šepol, „schmatli ma dvaja chlapi pod pazuchou. Ja, je mi to ľúto.“ Očami hľadal v Monike oporu, ale tá len letmo pozrela na telo mŕtvej ženy na zemi a vybrala sa do hlavného domu pre svoje veci.


Do hlavy sa jej zaryl Novin pohľad. Ležala tam tak pokojne, akoby len zaspala. Dokonca mala na krku len jednu malú ranku… Ale Monika vedela, že Nova je mŕtva, videla, ako ju ten tieň zabil...

Ghysen nemal oči a predsa hľadel na ňu. Niečo jej hovoril. A potom zastavil, keď prskla. Bola to len náhoda alebo ju počúvol? Mala by o tom povedať Renovi?


Nie. Nebude ho zaťažovať svojimi domienkami. Stratil niekoho, koho poznal, možno niekoho blízkeho. A napriek tomu, že neukázal žiadnu emóciu, mala pocit, že ho to riadne vzalo.

Prvá časťPredošlá časť. Pokračovanie

Screenshot komentárov:

Komentáre

  1. [1]: Ó, super, že si prišla čítať hneď to ma teši

    OdpovedaťOdstrániť
  2. [2]:Joj to poznám, aj ja som teraz mimo :) To sa spraví a bude to super ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Muhehe! Moje diabolské plány sa naplnili a ja som tu mala zopár častí na čítanie! 😈 Ale teraz musím zas čakať na pokračovanieeee!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. [4]: Jej smrť je kľúcová pre ďalší vývoj príbehu.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jéje, já až dnes? Promiň, čas není nejen na Blog.cz.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. [6]: Díky súhlasím - ja si ho totiž ako film predstavujem, keď ho píšem.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Po dlhom čase som bola schopná prečítať pokračko a už vidím, že je tu aj dalšia časť, takže mám, čo dobiehať

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára