Oči závisti - 2.kapitola (2/2) - Alica
Neostávalo mi nič iné, než si zhlboka vzdychnúť a odložiť mobil späť do vačku. Moje oči zablúdili späť k obrazovke televízora, ale vôbec som ho nevnímala.
Spomenula som si na deň, keď som sa prvýkrát pustila s Emou do reči. Bolo to dva týždne po tom, čo sme nastúpili do štvorročného gymnázia - na hereckom krúžku.
Keď som medzi prichádzajúcimi deckami zazrela Emu, vôbec som sa nepotešila. Síce to bola moja nová spolužiačka a takáto poškolná aktivita mi mohla poskytnúť skvelé miesto na to, aby sme sa skamarátili, ale z tej predstavy som nebola nadšená.
Hneď druhý deň školy ju totiž vybrala triedna učiteľka za predsedkyňu, lebo k svojej prihláške na školu priložila veľa diplomov z recitačných súťaží, čo jej o Eme hovorilo, že by sa nebála postaviť sa za našu triedu. Eme jej nové postavenie prinieslo rýchlu, podľa mňa nezaslúženú, popularitu.
A práve preto som sa na hereckom krúžku, po tom čo som ju uvidela, tvárila kompletne zaujato divadelnou sálou, v ktorej sme boli. Síce som sa v duchu modlila k zdobenému stropu, aby si ku mne nesadla, no nevyšlo to.
Zo začiatku som reagovala na Emine pokusy o konverzáciu dosť odmerane, väčšinou jednoslovne, ale to ju neodradilo. To dievča bralo moje mlčanie ako priestor na rozprávanie a neustále mlela svoje. Úprimne, liezla mi riadne na nervy, ale nemohla som ju úplne odignorovať, spôsobila by som si s tým akurát sociálnu samovraždu.
Trvalo mi, kým som pochopila, čo na nej každý videl, ale po tom aj mňa okúzlila. Emina krása, vnútorná i vonkajšia, s jej otvorenosťou a bezprostrednosťou, bola fascinujúca. Cítila som, ako sa moja nenávisť k Eme mení vo zvláštny typ náklonnosti.
Síce som bola na chalanov, s určitosťou viem, že sa moje city k Eme stali silnejšie než normálne kamarátstvo. Začala som ju obdivovať, hlavne po tom, čo som ju videla hrať v jednej z predstavení, čo režírovala naša učiteľka drámy. Hovorila som si, že chcem byť v Eminej blízkosti, aby som sa od nej učila, aby som sa stala lepšou, ale nešlo len o to.
Keď som napríklad videla Emu na jednom festivale s Milanom. Závidela som Milanovi, že ju objíma okolo pásu a môže jej šuškať do ucha sladké slová, ktorými jej vyčaril nádherný úsmev na tvári. Pamätám si, ako mi vtedy zovrelo srdce závisťou. Priam som sa rozklepala, lebo som si nebola istá tým, kým som. Nebola som na baby, tak prečo som takto cítila?
Moje pocity som zahrabala tak hlboko, ako to len šlo a možno som odvtedy bola viac proti Milanovi, než by bola NORMÁLNA kamarátka. Ale nemyslím si, že by som bola voči nemu nespravodilvá. Bola som si totiž istá, že ten chalan si neváži to, čo má.
Ema mi o ich spoločných chvíľach často hovorila a napriek tomu, že sa mi to ťažko počúvalo, postupne som si všimla, ako sa ju Milan snaží pretvoriť podľa svojej predstavy.
Keď boli na jednom z ich výletov, tak napríklad nahodil, ako si jeho strýko našiel priateľku, s ktorou šiel na dovolenku, kde každý deň prešli pešo okolo štyridsať kilometrov. A toto povedal po tom, čo už s ním Ema nevládala držať krok. Chúďa sa po tomto radšej ani neozvala, keď jej topánka vydrala nohu, lebo sa bála, že Milana sklame.
Alebo ma úplne dostalo, a to som s nimi zrovna kráčala, keď začal Milan nehanebne očumovať nejakú rusovlásku. Udivovalo ma, ako si chlapec dokázal situáciu obrátiť okamžite vo svoj prospech, povedal Eme, že ho zaujalo tetovanie tej baby. Zároveň pri tom pohladil Eminu kľúčnu kosť so slovami, že by sa jej tiež hodilo tetovanie.
Milan takto vkladal do Eminej hlavy nápady, ktoré by sama od seba ani len nezvažovala. Vôbec sa mi to nepáčilo. Prečo s ňou potom chodil? Len preto, že to bolo pohodlné? Že ju už dlho poznal a vedel, že pri nej mu veľa prejde?
Toto nebola láska, ale manipulácia. Milan prejavoval Eme len toľko náklonnosti, koľko musel, aby mu ostala na háčiku.
Snažila som sa do toho nepliesť, ale nič nepovedať mi tiež neprišlo správne. Keď som teda videla, že Ema má o chode svojho vzťahu pochyby - aj jej to párkrát udrelo do očí - tak som jej potvrdila, že sa jej to nezdá. Z našich posedení v pizzérií odchádzala vždy presvedčená o svojej pravde, odhodlaná podniknúť potrebné kroky.
No pár hodín po tom, keď mi napísala na facebook, tak mi už vykladala aký bol na ňu Milan zrovna v ten deň zlatý a že mu asi len krivdila. Ten hajzel vycítil, že má problém a urobil presne toľko, aby ho zahnal.
Ema sa drží Milana už skoro tri roky a fakt nechápem, ako to zvláda. Milanove jediné šťastie je, že Ema fakt chce aby to medzi nimi fungovalo a je ochotná pre to zaprieť aj seba samú. Mňa už bolí sa na to pozerať, ale každý si vytvárame život tak, ako uvážime za vhodné.
Spomenula som si na deň, keď som sa prvýkrát pustila s Emou do reči. Bolo to dva týždne po tom, čo sme nastúpili do štvorročného gymnázia - na hereckom krúžku.
Keď som medzi prichádzajúcimi deckami zazrela Emu, vôbec som sa nepotešila. Síce to bola moja nová spolužiačka a takáto poškolná aktivita mi mohla poskytnúť skvelé miesto na to, aby sme sa skamarátili, ale z tej predstavy som nebola nadšená.
Hneď druhý deň školy ju totiž vybrala triedna učiteľka za predsedkyňu, lebo k svojej prihláške na školu priložila veľa diplomov z recitačných súťaží, čo jej o Eme hovorilo, že by sa nebála postaviť sa za našu triedu. Eme jej nové postavenie prinieslo rýchlu, podľa mňa nezaslúženú, popularitu.
A práve preto som sa na hereckom krúžku, po tom čo som ju uvidela, tvárila kompletne zaujato divadelnou sálou, v ktorej sme boli. Síce som sa v duchu modlila k zdobenému stropu, aby si ku mne nesadla, no nevyšlo to.
Zo začiatku som reagovala na Emine pokusy o konverzáciu dosť odmerane, väčšinou jednoslovne, ale to ju neodradilo. To dievča bralo moje mlčanie ako priestor na rozprávanie a neustále mlela svoje. Úprimne, liezla mi riadne na nervy, ale nemohla som ju úplne odignorovať, spôsobila by som si s tým akurát sociálnu samovraždu.
Trvalo mi, kým som pochopila, čo na nej každý videl, ale po tom aj mňa okúzlila. Emina krása, vnútorná i vonkajšia, s jej otvorenosťou a bezprostrednosťou, bola fascinujúca. Cítila som, ako sa moja nenávisť k Eme mení vo zvláštny typ náklonnosti.
Síce som bola na chalanov, s určitosťou viem, že sa moje city k Eme stali silnejšie než normálne kamarátstvo. Začala som ju obdivovať, hlavne po tom, čo som ju videla hrať v jednej z predstavení, čo režírovala naša učiteľka drámy. Hovorila som si, že chcem byť v Eminej blízkosti, aby som sa od nej učila, aby som sa stala lepšou, ale nešlo len o to.
Keď som napríklad videla Emu na jednom festivale s Milanom. Závidela som Milanovi, že ju objíma okolo pásu a môže jej šuškať do ucha sladké slová, ktorými jej vyčaril nádherný úsmev na tvári. Pamätám si, ako mi vtedy zovrelo srdce závisťou. Priam som sa rozklepala, lebo som si nebola istá tým, kým som. Nebola som na baby, tak prečo som takto cítila?
Moje pocity som zahrabala tak hlboko, ako to len šlo a možno som odvtedy bola viac proti Milanovi, než by bola NORMÁLNA kamarátka. Ale nemyslím si, že by som bola voči nemu nespravodilvá. Bola som si totiž istá, že ten chalan si neváži to, čo má.
Ema mi o ich spoločných chvíľach často hovorila a napriek tomu, že sa mi to ťažko počúvalo, postupne som si všimla, ako sa ju Milan snaží pretvoriť podľa svojej predstavy.
Keď boli na jednom z ich výletov, tak napríklad nahodil, ako si jeho strýko našiel priateľku, s ktorou šiel na dovolenku, kde každý deň prešli pešo okolo štyridsať kilometrov. A toto povedal po tom, čo už s ním Ema nevládala držať krok. Chúďa sa po tomto radšej ani neozvala, keď jej topánka vydrala nohu, lebo sa bála, že Milana sklame.
Alebo ma úplne dostalo, a to som s nimi zrovna kráčala, keď začal Milan nehanebne očumovať nejakú rusovlásku. Udivovalo ma, ako si chlapec dokázal situáciu obrátiť okamžite vo svoj prospech, povedal Eme, že ho zaujalo tetovanie tej baby. Zároveň pri tom pohladil Eminu kľúčnu kosť so slovami, že by sa jej tiež hodilo tetovanie.
Milan takto vkladal do Eminej hlavy nápady, ktoré by sama od seba ani len nezvažovala. Vôbec sa mi to nepáčilo. Prečo s ňou potom chodil? Len preto, že to bolo pohodlné? Že ju už dlho poznal a vedel, že pri nej mu veľa prejde?
Toto nebola láska, ale manipulácia. Milan prejavoval Eme len toľko náklonnosti, koľko musel, aby mu ostala na háčiku.
Snažila som sa do toho nepliesť, ale nič nepovedať mi tiež neprišlo správne. Keď som teda videla, že Ema má o chode svojho vzťahu pochyby - aj jej to párkrát udrelo do očí - tak som jej potvrdila, že sa jej to nezdá. Z našich posedení v pizzérií odchádzala vždy presvedčená o svojej pravde, odhodlaná podniknúť potrebné kroky.
No pár hodín po tom, keď mi napísala na facebook, tak mi už vykladala aký bol na ňu Milan zrovna v ten deň zlatý a že mu asi len krivdila. Ten hajzel vycítil, že má problém a urobil presne toľko, aby ho zahnal.
Ema sa drží Milana už skoro tri roky a fakt nechápem, ako to zvláda. Milanove jediné šťastie je, že Ema fakt chce aby to medzi nimi fungovalo a je ochotná pre to zaprieť aj seba samú. Mňa už bolí sa na to pozerať, ale každý si vytvárame život tak, ako uvážime za vhodné.
Komentáre
Zverejnenie komentára