Oči závisti - 1.kapitola (1/2) - Marek

Práve som uchmatol Kláre posledný kus upečeného mäsa spred nosa.

„Héj!" nahodila psie oči. Bola fakt roztomilá, bavilo ma ju provokovať.

„Urobil som ti službu, zbavil som ťa pokušenia," mrkol som na ňu a ona si urazene odfrkla. Ešte mi venovala škaredý pohľad, ale viac ma to pobavilo, než zastrašilo. S úškrnom som sa teda zahryzol do kuracieho mäsa a Klára sa vybrala k malej skupinke, čo sedela pri druhom konci stola.

Obzrel som sa po mojich spolužiakoch a ľuďoch z vedľajších tried, s ktorými sme grilovali pri potoku. Na to, že úspešne odmaturovali tri triedy, kde v každej bolo okolo tridsať študentov, tak sa nás tu nezišlo veľa - možno tretina. Ale nečudo, veľa z mojich kamošov už bolo na dovolenke či brigáde.

Nechápem prečo sa do práce hneď tak rýchlo vrhli, odmaturovali sme predsa len pred týždňom! Na druhej strane, ak aj ich sekírovala mama tak ako mňa, tak je samozrejmé, že podľahli tlaku. Ja som na tom našťastie zatiaľ dobre, otec sa ma vždy zastaví, keď sa ma mama snaží odlepiť od počítača.

Odmaturoval na jednotky, dopraj mu oddych - nádherné to slová, ktoré mi umožňujú vídať sa s rodičmi a sestrou maximálne tak pri obede.

Normálne cítim, ako ma teraz bolia oči z reálnych farieb okolitej prírody - asi to začínam fakt preháňať s tým počítačom.

„Marek! Poď, sme na rade," mávla na mňa Lucia od druhého stola s beer-pongom. Rýchlo som si napchal zvyšné mäso do úst a pobehol som k hlúčiku ľudí, pri ktorých stála. Lucia bola moja bývalá spolužiačka, štíhla baba s veľkými hnedými očami a veľkou kučeravou hnedou hrivou. Dobre sme sa poznali, chodila totiž s mojím najlepším kamarátom Janom, ktorý mal momentálne zaracha, lebo nabúral otcove auto, preto som s ňou bol vo dvojici na beer-pongu teraz ja.

„Proti komu hráme?" spýtal som sa Lucii, lebo z tej trmy-vrmy na druhej strane stola mi to nebolo jasné.

„Proti Zuze a Verče," povedala prísne s prekríženými rukami.

„Čo sa tak tváriš? To bude v pohode," uškrnul som sa pri pohľade na tie dve - boli dosť pripité a to bolo len okolo pol deviatej večer! „Mali by sme sa o niečo staviť, aby to bolo zaujímavejšie," navrhol som.

„Nie. Ja som zlá so stávkami. To fakt nie," odbila ma okamžite Lucia.

„Ale, prosím ťa, veď už v sebe majú pár pív a toto sú len prvé kolá, ešte nehráme proti machrom."

„Nie, ja sa nechcem staviť," krútila zaryto hlavou.

„A čo si mal na mysli?" ozvala sa z druhého konca stola Zuza, ktorá nás začula. Bola to pekná blondína s okrúhlou tvárou a fakt peknou postavou.

„Ten, kto prehrá, by si mohol zaplávať," navrhol niekto z davu.

„Hej! Je teplo, ale zase nie až tak!" odbila dotyčného Verča - kráska s plnými krivkami, krásnym poprsím a dlhými hnedými vlasmi.

„A čo sa prebehnúť hore bez?" pristúpil k Verče Ondrej so šibalským úsmevom a tá z neho bola okamžite mimo. Každá baba bola z Ondreja mimo, bol to vysoký chalan s polodlhými čiernymi vlasmi a úsmevom ako z reklamy na zubnú pastu.

„Ja sa s vami nestavím," vyhlásila zase Lucia a otočila sa ku mne, „na toto si nájdi niekoho iného do dvojice." Už sa chcela vybrať na odchod, ale chytil som ju za rameno.

„Ak prehrajú baby a sú ochotné sa prebehnúť OBIDVE hore bez, tak pri našej prehre," ukázal som na mňa a Luciu, „sa za náš tím prebehnem JA SÁM a to úplne nahý." Po mojom sebavedomom vyhlásení som okolo seba začul rôzne zvuky, od uznanlivých hmkaní až po neveriacky smiech. „Čo vy na to?" uškrnul som sa na naše súperky.

Zuze to bolo zdanlivo úplne jedno, už mala v sebe toľko pív, že i bez stávky by si bola ochotná dať dole podprsenku. Takže sa čakalo na to, čo povie Verča. Keby tesne pri nej nestál Ondrej s tým zvádzajúcim pohľadom, tak by stávku asi odmietla, ale takto, mu neodolala.

„Dobre," prikývla.

Jeden chalan z vedľajšej triedy, ktorého som po mene ani nepoznal, ku mne zrazu pristúpil a potľapkal ma po pleci so slovami: „Nepokaz to kokso."

Lucia po mojom boku len pokrútila hlavou, ale nijak to nekomentovala, tešila sa, že nebola súčasťou tej stávky.

Našou úlohou bolo trafiť sa s ping-pongovou loptičkou do súperových šiestich plastových pohárov s pivom usporiadaných do trojuholníku na druhom konci stola. Pri jednotlivých hodoch sme sa striedali v našich dvojiciach, pričom sme raz hádzali my a raz naše súperky. Keď sme sa trafili do pohára babám, ony museli vypiť jeho obsah a odobrať ho zo sady. Takto sme mali hrať až do bodu, kým jedna strana nemala pred sebou už ani jeden pohár - tí prehrali.

S Luciou sa nám hralo celkom dobre. Už sme našim súperkám trafili do štyroch pohárov, pričom ony nám len do dvoch. Verče sa ale stav hry nepáčil a videl som, ako pošuškala niečo jednej svojej kamarátke, ktorá stála v dave. Zneistel som, aj keď som ešte nevedel, čo sa chystá.

Pozornosť som obrátil späť na Luciu, ktorá mala práve hádzať, no minula. Verču to potešilo a sebavedomo sa vystrela, pričom namierila loptičkou na naše poháre a trafila sa. Vtedy sa pri mne objavilo dievča, s ktorou predtým hovorila.

„Tak sa zdá, že sa stav hry môže rýchlo otočiť," podpichla ma asi o hlavu nižšia vychudnutá blondína s dlhými rovnými vlasmi až po pás.

„Neboj sa, to zvládneme," odvetil som jej cítiac sa neohrozene a chcel som pristúpiť k stolu, pretože som mal hádzať, ale vtom ma to dievča zastavilo. Jej ruka sa len jemne dotkla mojej hrude a prekvapene som pozrel do jej veľkých krásnych modrých očí.

„To by ale bola škoda, na tvoj beh som oveľa viac zvedavá," šepla zvodne a potom si ma nehanebne premerala očami. Tušil som, že toto bol asi Verčin plán ako ma rozhodiť, ale musím uznať, fungoval.

Keď mi totiž ustúpila z cesty, už som nebol schopný myslieť mozgom a už vôbec som sa nedokázal sústrediť. Síce som videl, ako som zobral do ruky pingpongovú loptičku, i to ako som namieril, ale bolo to, akoby som sa na celú tú scénu pozeral z diaľky. Bol som vzrušený a do pohára na druhom konci stola som sa netrafil.

Lucia ma počas pokračovania hry musela párkrát buchnúť do chrbta, aby som sa prestal obzerať po Verčinej kamarátke, ktorá si neďaleko mňa hrýzla pery s pohľadom upretým na môj rozkrok. No už nám to nepomohlo a Večin plán priniesol svoje plody, prehrali sme.

Mno musím povedať, že okolostojaci chalani boli viac sklamaní z našej prehry ako ja. Ja som bol síce nervózny, ale na druhej strane som cítil, ako mi koluje vzrušenie telom a bol by som vzal jed na to, že som bol do istej miery rád.

„Hovorila som, že stávka nie je dobrý nápad," potľapkala ma po pleci Lucia, keď ku mne pristúpila. Vybral som z posledného pohára pingpongovú loptičku a vypil som z neho pivo.

„Už sa na tvoj beh teším," prešla vedľa mňa Verčina zvádzajúca kamarátka s chichotom a vzdychol som si pri pohľade na jej pevný zadok.

„Čože? Aký beh?" pretisol sa davom vysoký chalan so širokými lícnymi kosťami a hustými čiernymi vlasmi, ktorý objal Luciu okolo pliec.

„Jano! Čo ty tu? Myslela som si, že máš zaracha," pozrela na svojho priateľa prekvapene Lucia.

„Rodičia odišli do kina, tak som vykĺzol," šepol jej do pier a pobozkal ju. „Ale čože to tu zase stvárate?" pozrel vyčítavo na frajerku.

„Ja nič. Ale Marek ma samozrejme zase nepočúvol. Uzatvoril stávku a teraz bude musieť bežať nahý pozdĺž potoka."

Jano sa zatváral znechutene a privrel si na moment oči, akoby sa snažil zahnať tú predstavu.

Vtedy k nám podišla i Verča. „Si pripravený?" opýtala sa ma okamžite.

„Oh nie, prosím! Teraz som prišiel. Chcem sa ešte najesť, nechcem predtým vidieť jeho vtáka," zakňučal Jano.


„Dobre teda, ale po tom čo sa dohrá beer-pong, tak ťa to neminie," zdvihla na mňa pobavene prst Verča a šla pomôcť pripraviť ďalšie kolo hry.


Komentáre

  1. Nechť hry započnou! *spustí dělo na konfety* Bravo! 💙
    Zezačátku jsem se lekla, že Lucie je ta samá Lucie, která vystupovala v Dračí perle! 😫🤣 Ale bylo by to kruté propojení obou příběhů!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To by teda bolo prepojenie! :D Mno práve preto, aby bolo jasné, že nejde o tú istú Luciu, tak som tejto dala výrazne iný výzor. ;)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára