Oči závisti - 1.kapitola (2/2) - Marek

Ostatné tými hrali beer-pong ešte čosi vyše hodiny, a tak keď došlo na následky mojej stávky, tak sa už celkom pekne zotmelo. Ale baby nenechali, aby im ušlo moje vyzliekanie a preto si na mňa posvietili mobilmi. Bol som ako nová atrakcia v ZOO, pričom moje publikum bolo už riadne sťaté.

Našťastie sa k potoku nevybralo veľa ľudí, väčšina tú stávku ignorovala. Bolo tam len pár báb s mobilmi, ktoré stáli priamo pri mne, a nejakí zvedavci trochu obďalej, čo sa bavili na mojich umučených ksichtoch. Bola tam i Lucia s priateľom, ktorá sa ale viac šúlala na tom, ako Jano krútil hlavou nad celou touto situáciou - vyzeral, že trpí viac ako ja!


Predtým, než by som sa zbavil posledného kusu oblečenia, tak som sa otočil k Verče.
„Takže stačí, ak dobehnem po tamtú tabuľu?” ukázal som do diaľky na žltý obdĺžnik vyčnievajúci zo zeme pri potoku.
„Stačí, ale predpokladám, že budeš chcieť svoje šaty naspäť. Takže sa budeš musieť aj vrátiť,” kývla hlavou smerom k môjmu oblečeniu na zemi.
Prekrútil som očami a s veľkým vzdychnutím som si stiahol spodky. Musím povedať, nemal som sa za čo hanbiť a tie uznanlivé reakcie od báb mi to len potvrdili. Síce sa všetky smiali, ale to bolo skôr z alkoholu. No nemienil som tam dlho postávať, skočil som do topánok a rýchlo som sa rozbehol k môjmu cieli.
„Bež chutný zadok! Bež!” počul som za sebou.


Bol som trochu sklamaný, že tú blondínu, ktorá ma pri beer-pongu zvádzala, som nevidel medzi mojimi obdivovateľkami. Po mojom PREDSTAVENÍ som ju totiž chcel pozvať na pivo a možno by som dostal aj nejakú kompenzáciu za to, že ma rozptyľovala.


Keď som dobehol k žltej tabuli a otočil sa, že pobežím naspäť, tak som v diaľke uvidel zvláštne modro-červené svetlo, ktoré ma zastavilo. V momente mi došlo, na čo sa to pozerám a okamžite som sa rozbehol do lesa!
Srdce mi búšilo niekde v hrdle, keď som panicky vykukol spoza stromu. Policajtom som venoval len rýchli pohľad, lebo svetlo baterky jedného z mužov namierilo mojim smerom a radšej som vzal nohy na plecia.
Síce bol môj otec mestský policajt a jeho kolegov som dobre poznal, tak nie každý z nich mal v obľube moje trefné vtípky. Pravdepodobne by som sa zo situácie dokázal vykecať a prešlo by mi to s upozornením, vďaka otcovi, ale ten by zo mňa nadšený nebol. Trest by ma neminul a s mojimi pokojnými prázdninami by som sa mohol rozlúčiť. 


Bežal som teda akoby ma naháňala nejaká divá zver a neustále som otáčal hlavu dozadu, aby som zistil, či sú mi v pätách. Napriek tomu, že som počul len zvuky doliehajúce z posedenia pri potoku, tak som si nemohol byť istý, že si ma policajti nevšimli, a to ma nútilo utekať ďalej. Zastavilo ma až keď som do niekoho vrazil a obaja sme spadli na zem.


Ten pád zo mňa vyrazil dych, ale rýchlo som sa zdvihol na ruky. Vtom som pod sebou zaregistroval Emu. Bola to dievčina z vedľajšej triedy po ktorej som už dlho pokukoval. Považoval som ju za to najkrásnejšie stvorenie, aké som kedy videl. Mala porcelánovo-bielu pokožku, tenké bledé pery, polodlhé čierne vlasy a prekrásne veľké zelené oči.

Keď som si uvedomil, že na nej v podstate ležím nahý, začal som habkať. Síce som už o nej veľakrát fantazíroval, ale to vyzeralo trochu ináč!
„Prepáč… ja… nevidel som ťa…”
„Zlez,” povedala Ema pridusene a ja som sa rýchlo postavil. „Pane Bože, prečo nemáš nohavice?” vyvalila zdesene oči a odvrátila hlavu.
„Prepáč,” zvrtol som sa a otočil chrbtom k nej chytiac si penis. „Prehral som stávku pri beer-pongu,” dodal som okamžite, a keď som si uvedomil, že môj nahý zadok, na ktorý sa Eme naskytol pohľad, nemusel byť zrovna zlepšením trápnej situácie, tak som sa radšej ešte schoval aj za strom. Po chvíli som začul tichý smiech a trochu mi odľahlo, že som ju aspoň netraumatizoval.
„A prečo bežíš cez les?” opýtala sa so záujmom.
„Bežal som vedľa potoka, ale prišli policajti, tak som spanikáril,” dodal som zahanbene a oprel si hlavu o strom. Nechcel som ani len vedieť, čo si o mne po tomto môže myslieť, ale dúfal som, že ten trápny moment rýchlo skončí.


Krátko na to som začul pukanie konárikov a zvuk zipsu. Nechápal som, čo robí, ale zrazu sa vedľa mňa objavila so svojou ružovou mikinou.
„Skús si to zapnúť okolo seba,” ukázala Ema hlavou na oblasť, čo som si zakrýval rukami. Uchmatol som od nej vršok a ona sa zdvorilo otočila ku mne chrbtom.
Chcel som Emu poslúchnuť a zapnúť si mikninu okolo seba, ale ona mala pomerne útlu postavu a mal som problém, aby som vôbec dokázal spojiť konce zipsu nad kolenami. Keď sa mi to konečne podarilo, tak rýchlo som trhol zipsom, že sa mi zachytil chlp z gulí do zúbkov a vyskočili mi slzy. Myslím, že som dokonca i zakňučal, lebo Ema sa ku mne mierne pootočila.
„Si v poriadku?” premerala si ma kútikom oka.
„Jop,” vydýchol som priškrtene, keď som sa dostal z toho zovretia. Myslel som si, že už v horšom svetle sa pred ňou už ani nedokážem ukázať, ale potom som k nej pristúpil s obopnutou ružovou mikinou okolo intímnych partií a mal som chuť sa zahrabať pod zem.
„Sekne ti to,” uškrnula sa skrývajúc smiech.
„Ďakujem,” zamrmlal som neochotne a rýchlo zmenil tému, „a prečo si tu vlastne ty?”
„Volala som s priateľom a nejak sa mi podarilo vzdialiť od ostatných,” vzdychla zamyslene. Zahľadel som sa na moment na jej tvár a aj v tej tme som videl, že bola smutná.


To, že mala Ema priateľa som dobre vedel, baby o nej totiž často hovorili aj keď bola z vedľajšej triedy. Bola totiž dokonalá! Bola predsedkyňou svojej triedy, s každým perfektne vychádzala, učila sa na jednotky a chodila aj do hereckého krúžku. Jej milá povaha, krása a starší brutálne inteligentný priateľ - informatik - z nej robilo predmet veľa žiarlivostných konverzácií medzi dievčatami.
„Niečo sa stalo?” opýtal som sa jej opatrne.
„Ale nie,” nahodila nádherný úsmev a moje srdce poskočilo. „Vrátime sa k ostatným?” odvrátila okamžite tému.
Ja som len nemo prikývol a vybrali sme sa spolu k zvukom doliehajúcim od potoka.


Trochu blbo sa mi chodilo s tou mikinou obtočenou okolo mojich intýmnych partií, furt mi totiž liezla hore a musel som ju sťahovať dole.
„Čo ťa popadlo sa o toto staviť?” ozvala sa po chvíli Ema.
„Hrali sme proti babám. Kebyže vyhráme, museli by sa prebehnúť bez podprseniek,” uškrnul som sa veľavravne pri tej myšlienke.
„Ale prehral si.”
„Také už stávky bývajú,” pokrčil som plecami. „Toto ale nebola moja prvá nahá stávka.”
Ema na mňa so záujmom pozrela.
„Posledná lyžovačka na ktorej som bol, bola pomerne divoká. S jedným kamarátom som sa stavil o fľašu výborného portského, že prebehnem nahý chodbou, kde boli ubytovaní naši telesnári, s ktorými sme tam boli.”
„Počkať! To si bol ty?!” vyvalila na mňa oči. „Ja som len počula, že nejaký magor skríkol na chodbe učiteľov, a keď tí vystrašene vybehli, tak Machovská začala naháňať nahého chalana s uterákom cez hlavu po celej ubytovni. Takmer ho chytila, ale ten magor radšej vyskočil von oknom do snehu. Chceš mi povedať, že to si bol ty?!”
„Bolo to veľmi dobré portské,” skonštatoval som hrdo.
„Ty sa proste rád predvádzaš,” pokrútila hlavou Ema, keď sme uvideli svetlá posedenia pri potoku. Policajti tam už našťastie neboli a ja som sa trochu vystrel.
„Nemám sa za čo hanbiť,” povedal som s úškrnom.
„To teda nemáš,” dodala Ema s pohľadom, z ktorého mi okamžite stvrdol. „Tak sa maj,” kývla mi na rozlúčku a pobehla smerom k svojim spolužiačkam.
„A čo tvoja mikina?!” skríkol som za ňou.
„Vrátiš mi ju nabudúce,” zvolala a už jej nebolo.
Ostal som tam stáť s úsmevom, zvláštny blaženým pocitom a tvrdým vtákom, takže som musel chvíľu počkať, než som sa mohol pridať k ostatným.

Prvá časť   Pokračovanie

Komentáre