DRAČIA PERLA - Plán záchrany

Oly s družkou si muža opatrne premeriavali očami, pričom sa k nemu Monika rázne otočila s otázkou, ktorá visela vo vzduchu. „Tak čo? Už im veríš?“ vyslovila tónom, že ak nie, tak ho asi zmláti.

Ren sa na dievčinu po svojom boku neochotne pozrel a jemne prikývol hlavou.

„Najprv sa pokojne najedzme, potom môžeme prebrať plán,“ usmiala sa milo Nina a všetci okolo stolu poslúchli.

Oly si popritom premeriaval Rena, ktorý sedel oproti nemu. Pripadal mu iný, než predtým. Vždy bol strašne chladný a odmeraný, pričom nepreukazoval svoje pocity, ale teraz… Fakt, že ho Ninin pôvod tak strašne nahneval, pre neho vôbec nebol typický. Rinku očakával, že z toho nebude mať Ren radosť, ale to, ako zareagoval… Už v meste si všimol starostlivé pohľady, ktoré venoval Monike, a keď mu zmizla v dave – taký des na jeho tvári ešte nevidel. Bál sa ale o moc Zeleného draka, alebo o to dievča?

Oly vtedy pozrel kútikom oka na Moniku, ktorá jeho pohľad vycítila, venovala mu neistý úsmev a Rinku sa rýchlo uškrnul. Na jednej strane mu  Monika prišla milá, no cítil, že s ňou niečo nie je v poriadku, všimol si to, keď sa zoznámili. Vo vzduchu vtedy cítil pach smrti, aj keď si nevedel vysvetliť prečo.

Keď všetci dojedli, Nina pozbierala drevené misky a lyžičky zo stola, pričom sa Oly postavil s vážnym pohľadom. „Hneď som späť,“ vyhlásil a s tým vybehol hore po schodoch, ktoré boli za Renom a Monikou.

Nina si sadla späť k stolu, k svojim hosťom, a milo sa usmiala. „Šiel si len pre svoje kresby,“ povedala vecne.

„Kresby čoho?“ nechápala Monika.

„Časti hradu, kam sa mi podarilo dostať,“ ozvalo sa za nimi zo schodov. „Samozrejme svojimi znalosťami prispela hlavne Nina a nemôžem zabudnúť ani na Torna,“ povedal Oly, keď položil haldu papierov na stôl.

Monika s Renom sa okamžite priklonili bližšie k rôznym provizórnym náčrtom hradu a začali si obzerať žltkasté papiere.

Oly si sadol na svoje miesto, zopol ruky pred sebou a pozrel priamo na Rena. „Keď si ma pred tromi cyklami mesiaca požiadal, aby som šiel špehovať na územie Ohnivého draka, nepodarilo sa mi hneď dostať do hradu. Vydával som sa totiž za liečiteľa od hraníc a strážam som sa veľmi nepáčil,“ prekrútil pri tom očami. „Neviem, či to robili moje vlasy, alebo to, že som taký mladý, ale v moje schopnosti neverili.“

Monika sa pri poznámke o jeho vlasoch uškrnula a napäto počúvala ďalej.

„Preto som sa zdržiaval v mestečku Lisoa, ktoré leží priamo pod hradom. Prenajal som si tam od jednej rodiny časť ich veľkého domu a začal som sa venovať liečiteľstvu. Ľuďom, čo na lieky nemali, ale potrebovali ich, som medicínu bol ochotný dať aj zadarmo, alebo prípadne za nejaké jedlo.

Kvôli tomuto sa veľmi rýchlo rozšírili správy o mojich schopnostiach a dopočula sa o nich i kráľovná, ktorá má malého chorľavého brata, Luciusa. Síce sa čarodejnica kráľovnej o chlapca stará už od útleho dectva, Iris chcela skúsiť niečo nové a zavolala ma na hrad.“

Vtedy Oly vyhľadal jeden zo svojich nákresov a ukázal ho dvojici, ktorá sedela pred ním. „Tu môžete vidieť nákres prijímacej haly. Celý hrad je postavený na magmatickej hore, ktorú si prvá kráľovná pretvorila vďaka svojej sile. Horná časť hradu je pravidelná stavba. Celkom sa nám ju podarilo zmapovať, ale spodné časti hradu sú vryté chodby priamo v pohorí.“

„Predpokladám, že väznice budú práve tam dole,“ odsekol vecne Ren.

„Áno,“ prikývol Oly. „Určite vieme, že sa tam dá dostať z prijímacej haly, lebo keď je kráľovná nespokojná so svojimi poddanými, nechá ich priamo odtiaľ odviesť dole.“

„Väčšinou ich takto len zastrašuje a berie ich do horných väzníc. Ale myslím si, že tvojho brata uväznila hlbšie,“ pridala sa do rozhovoru Nina.

„Torn mi načrtol horné časti podzemia, kde bol v stráži, ale nekreslí veľmi dobre,“ ukázal im Oly papier, ktorý vyzeral, akoby ho nakreslilo nejaké štvorročné dieťa.

„A aký je teda váš plán?“ opýtal sa Ren.

„Tak dostať vás dnu nebude problém,“ začal zase Oly. „Odkedy ma totiž kráľovná zavolala do hradu liečiť jej brata, pravidelne tam chodím. Mám priamy prístup do kuchyne i do Luciusovej komnaty,“ ukázal papier s príslušným nákresom. „Mám pripravené niekoľko krabíc kvetov cheng, ktoré budú skvelou zámienkou na to, aby som si do hradu priviedol pomoc.“

Monika si vtedy spomenula na žiariace liečivé kvety podobné jazmínu, ktoré videla v ošetrovni v Severnom kmeni.

„Keďže sila Ohnivého draka oslabuje túto rastlinu, nedokázal som ju doteraz v Luciusovej izbe dlho udržať pri živote. Už istú dobu sa jeho komnatu snažím očistiť od energie Ohnivého draka a myslím, že keď tam budem mať podstatne viac kvetov, tak spolu to vydržia. Túto teóriu som už spomínal i kráľovnej a povedala, aby som robil, ako uznám za vhodné. Preto si zoberiem Rena ako vykladača krabíc a ty, Monika, mi budeš pomáhať s montovaním rastliniek.“

Monika s chápavým pohľadom prikývla a pozrela zase na mapku chodby, kde mal Lucius izbu. Oly ukázal na komnatu hneď vedľa princovej a pokračoval: „Torn nám v tejto, dlhodobo nepoužívanej komnate, zanechá odkaz, kde presne máme Kaia hľadať. Síce nie je v podzemnej stráži, ale už teraz po celom hrade kolovali chýry o príchode významného väzňa, takže nebude mať problém zistiť, kde presne je.“

„Ale ako sa dostaneme dole, ak nie je v podzemnej stráži?“ opýtal sa Ren vážne hľadiac na svojho kamaráta.

„Ja vás tam zavediem,“ ozvala sa Nina. „Ešte stále mám moju starú výzbroj a po namaľovaní bojových farieb ma nikto nespozná.“

„Bojových farieb?“ nerozumela Monika.

„Ženy v radoch kráľovnej Iris si farbia tvár tmavými farbami, aby zbytočne nepútali mužskú pozornosť.“

Monike vyletelo prekvapene obočie dohora a zmätene sa uškrnula. „Takže dnu sa dostaneme, ale ako chcete von? Nebude sa to tam hemžiť strážami?“ spýtala sa napokon dievčina.

Oly sa vtedy postavil a z krbu zobral tučnú vázu s viečkom.

„Toto sú guľôčky jandú, keď jednu hodíš o zem, vypustí veľké množstvo dráždivého plynu. Vyrobil som ich presne pre tento účel.“

„A fungujú?“ opýtal sa trochu pochybovačne Ren. „Ten recept je dosť ťažký, nemôžeme si dovoliť chyby.“

„Neboj sa, fungujú,“ pozrela prísne Nina na svojho milého. „Vyrábal ich totiž v dome, a keď mu nejaká spadla, tak som musela dva dni vetrať.“

„A ako sa budeme proti nemu brániť my?“ opýtala sa pobavene, ale trochu neisto Monika.

„Na to je toto,“ povedala Nina a vytiahla spod zástery malú fľašku s ružovou tekutinou.

„Hej! To som včera hľadal,“ zatiahol Oly.

„Musela som byť pripravená na tvoje pokusy,“ podpichla ho Nina. Monike prišli takí roztomilí, že si závistlivo vzdychla. Ren na dievčinu vedľa seba pozrel kútikom oka, a keď jeho pohľad Monika pocítila na tele, radšej pozrela do mapiek.

Oly potom z tašky zavesenej na svojej stoličke vytiahol štvorcové zahnuté plechy s dierami, na ktorých krajoch boli šnúry.

„Pripravil som nám masky,“ ukázal hrdo Rinku. „Predtým, než budeme chcieť použiť jandú, si na kúsok látky dáme z protilátky, a potom na to masku, aby sme si to nemuseli pridržiavať,“ pokračoval Oly, pričom im názorne ukázal, že maska je urobená tak, aby zakryla celú dolnú časť tváre aj s nosom.

„Plán je dobrý, ale potrebovali by sme mapu podzemia, takto sa tam naženieme naslepo,“ začal uvažovať nahlas Ren a nespokojne sa oprel o operadlo stoličky, pričom si prekrížil ruky na prsiach.

Monika sa tiež odtiahla od kresieb a pohľadom zablúdila po priestrannej miestnosti, kde sedeli. Vtedy na stene vedľa krbu uvidela popínavú rastlinu a postavila sa. Ostatní dievčine venovali len letmý pohľad, a až keď podišla ku kozubu, tak sa k nej otočili.

„Čo je toto?“ spýtala sa ukazujúc na rastlinu, ktorá rástla z vonku a vyzerala, akoby bola vyschnutá, bez lístia, len s tenkými vetvami.

Nina si vzdychla a podišla ku krbu, schmatla rastlinu a strhla ju. „To je len burina z vonku, už som sa ju párkrát snažila vyhubiť, ale je odolná a prerastie i cez škáry v stene.“

„A vyzerá to takto? Nemá to listy ani nič?“ uisťovala sa Monika, pretože nevedela, či hľadí na exemplár rastliny, ktorý už prešiel Nininým pokusom o zničenie, či nie.

„Nie nemá, vyzerá to takto, hocičo s tým urobím,“ odvetila žalostne Nina.

„Tak to je výborné,“ pozrela Monika na Rena ale ani on nechápal jej nadšenie. Dievčina na to schmatla z Nininej ruky rastlinu a tá sa explozívne rozvetvila. Nina s Olym na ňu udivene pozreli a Renovi doplo, čo s burinou Monika chce.

„Ak sa táto rastlina dokáže dostať cez škáry v stenách, môžem jej poručiť, aby prebádala celé podzemie. Dokážem cítiť, kam sa dosiahne. V podstate cez ňu môžem i vidieť a vďaka nej budem presne vedieť, kade ísť, keď budeme dole,“ vysvetlila Monika.

„To naozaj dokážeš?“ vypadlo z Olyho. „Myslel som si, že ti len pomáha doručiť silu Zeleného draka k tvojmu bratovi,“ otočil sa prekvapene k Renovi.

„Vďaka tomuto náramku,“ začala Monika a odhrnula rukáv svojej košele, čím odkryla darček od Tomena. „Som schopná silu Zeleného draka rozvíjať bez toho, aby sa do mňa vsiakla.“

„To vyzerá ako písmo Bai,“ povedala Nina, keď si lepšie obzrela jej náramok.

„Áno, dal mi ho Bai menom Tomen, ešte v mojom svete,“ prikývla Monika.

„Tak to je naozaj skvelé,“ usmial sa Oly a podišiel k dievčine, aby si pozrel plechový náramok zdobený medeným drôtom na kraji s pradávnymi symbolmi. „Čo ešte dokážeš?“ opýtal sa s neskrytým záujmom Oly, keď skúmal náramok.

„Ovláda všetko, čo neovláda myseľ, presne ako skutočný následník,“ odvetil Ren vecne od stola a zobral si do ruky mapky hradu. „Kým tú burinu rozvetvíš po celom podzemí, bude to istý čas trvať a budeš na to potrebovať kľud. Tá komnata, kde nám nechá Torn odkaz, sa určite nepoužíva?“ mieril otázku na Olyho.

„Som si istý,“ odvetil Rinku.

„Dobre. Tak ju použijeme na toto,“ povedal Ren a venoval Monike spokojný úsmev, ktorý dievčinu zahrial pri srdci. Muž sa potom otočil k Olymu s tou najpodstatnejšou otázkou: „Kedy vyrazíme?“

„Musím najprv skočiť pre voz, no keď ho naložíme, môžeme okamžite ísť,“ pozrel na neho pevne kamarát.

„Pomôžem ti s tým,“ vyhlásil Ren, no Oly ho zastavil.

„Zbrane si tu nechaj. Takto by si zbytočne pútal pozornosť.“

Ren poslúchol a zložil zbrane na stôl, zostali mu už len malé dýky za opaskom, ktoré si zakryl tunikou.

Keď mu následne Oly súhlasne prikývol, Ren podišiel ku skupinke a postavil sa vedľa Moniky, kým jeho kamarát poveril Ninu dôležitou úlohou. „Vy zatiaľ naložte kvety cheng do debien, ktoré som prichystal v pivnici pod stolami. Hneď sme späť,“ a dal družke bozk na rozlúčku. Monika sa vtedy letmo pozrela na Rena a vydesene zistila, že na ňu zvláštne hľadí. Vtom mu ale Oly položil ruku na plece a vybrali sa preč.

„Pivnica je tadiaľto, poď,“ zavelila Nina a Monika sa okamžite vybrala za Crofitou, ktorá podišla k nenápadným dverám pod schodmi. Keď ich Nina otvorila, Monika si všimla matnú oranžovú žiaru, ktorá vychádzala z podzemia. Dievčina opatrne stúpila na drevené schody vedúce dole a s údivom hľadela na rozžiarenú miestnosť. Pri každej stene boli široké stoly, na ktorých sa vynímali v niekoľkých radoch kvetináče s kvetmi cheng. Ich žiara vyvolávala v Monike hrejivý pocit, i napriek tomu, že boli v studenej pivnici.

Nina si čupla k stolu, oproti schodom, a začala vyťahovať debny, ktoré boli pod nimi.

„Môžeš si zobrať krabicu a začať do nej ukladať kvety. Dávaj ich tesne vedľa seba a potom debnu prikry, aby do nej nepreniklo náhodou svetlo, keď ju zoberieme hore.“

Monika len prikývla, že rozumie, a dievčatá začali pripravovať kvety na prevoz.

***

Medzitým chlapci šli o pár ulíc ďalej, k veľkému priestrannému domu.

„Á, liečiteľ,“ pozdravil Olyho nízky starší muž s briadkou. „Chcel som sa ti poďakovať za ten odvar, ktorý si urobil mojej žene. Odkedy ho pije, už ju nebolí chrbát a nenadáva mi,“ usmial sa vďačne.

„Tak to som rád,“ prikývol Oly. „Už budete mať čoskoro nový prírastok do rodiny, nie?“

„Áno, áno, už čoskoro. Dúfam, že to tentokrát bude chlapec, lebo dcér mám už dosť,“ zasmial sa pri pomyslení na svoje štyri dievčatá. „A čo ťa ku mne privádza?“

„Potreboval by som ten veľký krytý voz, o ktorom sme sa rozprávali,“ odpovedal Oly.

„Á, áno. Samozrejme, poďte za mnou,“ kývol chlapcom nech ho nasledujú. Muž ich následne zaviedol do stajní, kde boli tvory, ktoré sa v tomto svete používali ako ťažná zver. Šlo o chlpaté okrídlené stvorenia s plochou papuľou, ktoré stáli na mohutných zadných končatinách – Prioti.

„A kto je tvoj spoločník? Ako to, že s tebou neprišla Nina?“ opýtal sa starší muž so záujmom.

„Nina pripravuje kvety cheng na prevoz a toto je pomocník, ktorého som si najal,“ klamal s ľahkosťou Oly.

Muž ich previedol stajňou do veľkého priestranného senníka, kde mal krmivo pre zvieratá, slamu a tri vozy. Jeden z vozov bol rebríkový určený na seno, no tie druhé dve mali pevný spodok, ku ktorému boli pripevnené veľké oblúkové tyče.

„Ešte na to musím natiahnuť plachtu. Kebyže viem, že prídeš, bol by som ti to pripravil,“ poškrabal sa po hlave nízky muž.

„Nevadí, preto tu mám pomocníka,“ buchol do Renovho chrbta Oly so širokým úsmevom.

„Kara!“ skríkol starší muž akoby na strop a po chvíli vykukla z horného dreveného podlažia miestnosti hlava dievčaťa.

„Áno?“ odvetila asi sedemnásťročná dievčina s mierne otráveným tónom. Keď však dole zahliadla v otcovej spoločnosti nielen Olyho, ktorého obdivovala, ale ďalšieho pekného mladíka, okamžite sčervenala.

„Dones mi zhora tú lepšiu plachtu na voz,“ poručil jej otec, ale dievčina ostala civieť na Rena. „Kara?“ oslovil ju znovu otec a ona sa spamätala.

Kare divoko bilo srdce, keď podišla k trámu miestnosti, z ktorého zvesila novšiu svetlohnedú plachtu. Zhlboka vydýchla, oprášila si svoje jednoduché krémové šaty a zliezla pomocou rebríka pri tráme. Keď bola dole, vystrela sa, no nevedela schovať nervozitu, ktorú pociťovala, keď kráčala k Renovi. Celá červená v tvári hľadela do jeho malých prenikavých očí a úplne sa roztápala pod jeho pohľadom.

Bez slova mu podala plachtu a Oly sa pobavene, no naoko urazene, pozrel na svojho kamaráta: „Ale no tak, Ren. Takto mi ukradnúť obdivovateľku.“

Hnedovlasá dievčina so špicatým nosom a veľkými hnedými očami sa na Olyho nahnevane pozrela a celá červená v tvári vybehla zo senníka.

„Čo som urobil?“ nechápal Ren.

„Moja dcéra bola až po uši zamilovaná do Olyho. No ako sa zdá, už ju to prešlo,“ usmieval sa pobavene Karin otec a potľapkal Rena po pleci. „Pripravím vám zatiaľ dvoch Pritov,“ s týmito slovami ich tam muž nechal.

„Tak poď, krásavec,“ zatiahol pobavene Oly a ukázal kamarátovi, nech mu pomôže.

Chalani so spoločnými silami natiahli plachtu a straší muž im potom priviedol dvoch Pritov, ktorých Ren sám zapriahol. Nízky chlap k nemu následne pristúpil a potľapkal ho po pleci: „Mať takéhoto silného zaťa by sa mi celkom páčilo.“

„Oci!“ skríkla rozčúlene Kara z dvier. Jej otec si vôbec nevšimol, že sa tam objavila, a celý zbledol, keď mu dcéra zase vybehla z miestnosti.

„Ja som len žartoval,“ vzdychol si muž a žalostne pozrel na mladíkov. „Naozaj dúfam, že manželka porodí chlapca.“

Oly následne vyplatil starca a s Renom nasadli na voz.

„Kývni jej,“ šepol Rinku kamarátovi, keď prechádzali popri celej červenej Kare, ktorá trucovala pri vchode.

„Čože? Prečo?“ nechápal Ren.

„Urobíš jej tým radosť,“ naliehal na neho Oly a jeho spoločník ho neochotne poslúchol. Ten úsmev, ktorý mu na to Kara venovala, ho dostal do rozpakov.

„Bolo toto nutné?“ obrátil sa naštvane Ren k Olymu, keď už boli dosť ďaleko.

„Nemyslel som si, že to naozaj urobíš,“ chechtal sa Rinku a muž vedľa neho si urazene odfrkol.

Ich voz prechádzal pomaly medzi uličkami Hattapi, keď sa Oly znovu ozval. „Ten druhý svet ťa zmenil,“ nahodil tému, pričom nespúšťal pohľad z cesty. „Nejde len o tvoj výzor, na ktorý teraz asi pochytáš všetky baby,“ žmurkol na neho pobavene. „Myslím celkovo. Neviem, čo všetko si tam zažil, ale vyzeráš uvoľnenejší.“

Ren sa zamračil. On by svoje nové JA nenazval uvoľnenejším, pripadal si nesústredený. Jeho myseľ ustavične zužovali obavy a nepáčilo sa mu, že nedokázal používať svoju chladnú logiku.

„No si i výbušnejší. Kebyže to viem skôr, tak by som ťa k Nine nepustil,“ uškrnul sa Oly. „Čo ťa tak zmenilo v tom druhom svete? Alebo sa radšej mám spýtať – kto?“ doberal si ho kamarát.

Ren sa na neho s hrôzou v očiach pozrel a to Olymu úplne stačilo ako odpoveď.

„Tušil som to. Neboj sa, nič jej nepoviem,“ dodal rýchlo Rinku, keď uvidel Renov výraz, ktorý mu jasne hovoril, že ho zabije, ak sa v tom bude ďalej rýpať. „Ale ty by si jej to mal povedať. Oproti Kaiovi si riadne vyberavý. S kým si bol posledný krát? S Umou? To bolo niekedy po tom, čo sme odišli z Gaa, nie? Odvtedy už ubehlo možno aj dvadsať cyklov mesiaca kamarát! Si musel riadne vyjsť z cviku.“

No Ren mlčal a hľadel pred seba.

„Ale myslím, že ani na Umu si takto nehľadel,“ pokračoval Oly. „Takýto pohľad si mal len pri Lin,“ dodal smutne.

„Na takéto veci nie je čas,“ odbil ho trpko Ren. „Musíme zachrániť môjho brata, takže tu prestaň mudrovať a popožeň tých Pritov. Do večera chcem byť na hrade,“ odvetil prísne Rinku mlčky prikývol. Vedel, že nebol dobrý nápad spomenúť práve Lin.

Ren na Olyho nenápadne pozrel kútikom oka, lebo začal zvažovať jeho slová. Naozaj sa pozeral na Moniku ako predtým na Lin? Už na svoju prvú lásku dávno nepomyslel… Zrazu si vybavil moment v krčme madam Madlen, keď sedel na posteli s Monikou a ich tváre sa ocitli blízko seba. Srdce sa mu pri tej spomienke divoko rozbúšilo a uvedomil si, že bol nervózny presne ako prvýkrát s Lin. Monika sa mu síce páčila od prvého momentu, keď sa mu postavila v pivnici pána Longa, ale až teraz si priznal, že k nej niečo cíti.

V lese Niú si však povedal, že už nedovolí svojej mysli, aby mu odvádzala pozornosť od jeho misie. Záchrana jeho brata bola prvoradá a to ostatné muselo počkať.

Keď voz zastavil pred Olyho chatrčou, Ren okamžite zoskočil a vošiel dnu. Dievčatá už stihli vyniesť pár plných krabíc kvetov cheng do jedálne, a keď prišiel Ren, tak Monika práve jednu niesla po schodoch. Muž sa okamžite ponúkol, že ju od nej zoberie, a keď sa pridal i Oly, tak vytvorili reťazec, po ktorom si debny podávali.

Po tom, čo bolo všetko v jedálni, chlapci sa ujali ďalšieho prenášania. Nina zatiaľ nabalila svoju výzbroj do jednej z debien, pričom ju označila nenápadnou značkou, aby vedeli, čo v nej je. Následne im zbalila jedlo na cestu a Monika si medzitým zasadila do pár črepníkov z buriny, ktorá rástla na vonkajšej strane domu.

Keď bolo všetko naložené a pripravené, tak si Nina s Olym sadli dopredu na voz a Monika s Renom šli dozadu ku kvetom cheng. Ich žiara mierne prenikala škárami krabíc a pri tom veľkom množstve to vytváralo zvláštne oranžové prítmie.

Monika si sadla na jednu z debien tak, aby bola hneď vzadu pri plachte, cez ktorú takto mohla vykúkať. Voz sa pohol a oni boli konečne na ceste do hradu kráľovnej Iris. 

Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie