DRAČIA PERLA - Odomknutie sily Zeleného draka
Keď sa Monika ďalšie ráno
zobudila, prekvapilo ju, že bola v posteli. Nepamätala si totiž, že by sa v
noci presúvala. Pozrela na Rena, ktorý pokojne spal na gauči, a hneď sa
zapýrila. Pri pomyslení že to on ju preniesol do postele, vyskočila ako strela
a šla sa schladiť.
Už si umývala zuby pri
otvorených dverách kúpeľne, keď k nej nakukla Lucia.
„Čau,“ povedala a Monika jej
kývla v zrkadle na pozdrav. „Už ti Ren hovoril, čo som mu včera vymyslela za
backstory?“
Monika vypľula zubnú pastu a
otočila sa k natešenej kamarátke: „Nie, ešte spí.“
„Pokryla som všetko, na čo by
sa mohla Kamila spýtať,“ a zdvihla papier, čo zvierala v ruke. „Takže, základom
je, že Ren je môj bratranec zo Slovenska, hej?“ no nepočkala na Monikino
prikývnutie, len pokračovala. „Jeho super sexy postavu,“ povedala mierne stíšeným
hlasom, aby ju Ren ani náhodou nezačul, „vysvetľuje to, že je bývalým študentom
Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave.“
Monika jej na to prikývla s
kefkou v ústach a výrazom: to znie celkom dobre.
„Po škole sa rozhodol cestovať
a jeho prvá zastávka bola u jeho milovanej sesternici, u ktorej vedel, že môže
istý čas pobudnúť,“ hovorila hrdo, pričom ukazovala na seba a Monika sa nemohla
neusmiať. „To následne vysvetlí i to, keď sa vráti do svojho sveta. Vieš, že
keď cestuje, tak sa s ním nedá spojiť. No a nakoniec, prečo šiel s tebou do
školy... To mi dalo celkom zabrať, ale budeme tvrdiť, že išlo o stávku.“
Monika si na moment prestala
umývať zuby, venovala jej pochybovační pohľad, ale neskočila jej do reči.
„Vymyslela som, že sme jeden
večer, mi traja, popíjali v kuchyni a rozprávali sa o našich školách. Došli sme
k debate o tom, či je ťažšie študovať tvoj obor, alebo môj. Tu prichádza do
obrazu Ren, ktorý ako nestranný pozorovateľ navštívi obe naše školy a rozhodne
spor.“
Monika si vtedy vypláchla ústa
a odložila kefku do pohára pri zrkadle.
„Nie je to až moc
prekombinované?“ otočila sa k Lucii so zmrašteným obočím.
„No nemôže byť študent, ktorý
rozmýšľa nad prestupom, pretože to by musel z tej chémie niečo vedieť.
Respektíve by mal poznať aspoň naše písmo. Takto, to je síce komplikovanejšie,
ale nie je to až také neuveriteľné. Ostané varianty boli horšie,“ pozrela do
svojich preškrtaných poznámok.
Monika cukla ústami, tiež jej
nenapadal žiadny lepší dôvod prečo by niekto dobrovoľne šiel na hodiny chémie,
keď nemusí.
„Ale aj takto by mal ísť len
na pár prednášok, ináč by to bolo fakt divné,“ dodala nakoniec Lucia.
Monika prešla z kúpeľne do
kuchyne, aby si urobila raňajky, a Lucia šla za ňou.
„A čo jeho meno? Na to sa
Kamila pýtala už včera,“ hovorila, kým hľadela do otvorenej chladničky.
„Ach áno! Meno mu vybrala
mama, ktorá je pôvodom z Ameriky,“ odvetila Lucia víťazne, a potom kamarátke
porozprávala pár príbehov o Renovej fiktívnej rodine. Monika sa celkom bavila
na jej entuziazme, ale zároveň pociťovala zvláštnu prázdnotu.
***
V ten deň mala Monika len
cvičenia, kde sú študenti v menších skupinkách, a preto ju bol Ren ochotný
počkať pred školou. Podľa plánu ju mal po vyučovaní odprevadiť ešte do parku
Folimanka za Tomenom a následne mal ísť na stretnutie s Kamilou v reštaurácií
pána Longa. Rande mu samozrejme pomohla cez smsky dohodnúť Lucia, ešte včera
večer.
Ich plán sa ale zmenil, keď
Kamila uvidela Rena skôr, ako Monika, a pribehla k nemu.
„Ahoj krasavče, tys mě přišel
vyzvednout?“ opýtala sa ho útla krásavica v tmavomodrom vlnenom kabáte, pričom
sa mu okamžite zavesila na ruku. Ren bol celý v rozpakoch, dokonca sa i mierne
červenal.
„No, ja,“ začal, ale vtom
vedľa nich prefrčala Monika.
„Tak si užite rande,“ kývla
dvojici a s falošným úsmevom na tvári ich obišla.
„Môžeš chvíľu počkať?“ povedal
Ren Kamile, pričom sa vyslobodil z jej zovretia a popobehol za Monikou.
„Počkaj, pôjdem s tebou,“
odvetil trochu vykoľajene Monike.
„Nemusíš, to v pohode
zvládnem... je to len kúsok. Aj tak, bolo by divné kebyže jej povieš, že ju
neodprevadíš na VAŠE rande.“ Ren chcel namietať, ale Monika dodala: „Prosím ťa,
aká je pravdepodobnosť, že ma napadnú nejaké obludy práve na tom kúsočku cesty
k parku?“
„Dobre teda,“ povedal
neochotne Ren, ale predtým než odišiel, pristúpil k Monike a podal jej
trojuholníkovú dýku zo svojej tašky. „Ale toto si zober,“ strčil jej ju do ruky
s vážnym pohľadom, na ktorý mohla dievčina len nemo prikývnuť. Následne sa muž
vrátil ku Kamile, ktorá sa mu znovu zavesila na ruku a hneď ho začala
vyspovedať.
Monika sa na nich ešte chvíľu
pozerala a zhodnotila, že by sa k sebe nehodili. Kamila bola totiž veľmi
elegantne oblečená oproti Renovi, ktorý vyzeral, že ide do telocvične. Mal na
sebe totiž stále tú istú hrubú bundu, čo mu Lucia našla ešte v sobotu, a k tomu
cez rameno mu visela golfová taška so zbraňami.
Keď si dýku zastrčila za
opasok, Monike ešte napadlo, že je Ren riadne ozbrojený na svoje prvé rande v
jej svete a s jemným úškrnom sa vybrala k Albertovským schodom. Väčšinou po
nich chodila iba smerom dole, ale teraz sa rozhodla, že si prevetrá hlavu a vyskúša
aj opačný smer. Hľadela na popadané farebné lístie, ktoré pokrývalo zem a na
chladné slabé lúče slnka, ktoré presvitali cez koruny stromov. Na to, že sa už
blížil koniec októbra, bolo stále pekne a to nostalgické počasie donútilo
Moniku rozmýšľať.
V hlave jej zneli Luciine
slová: Po škole sa rozhodol cestovať... To vysvetlí, že sa s ním nedá spojiť,
keď sa vráti do svojho sveta...
Moniku prepadol smútok, pevne
sa chytila zábradlia a pokrútila hlavou, akoby tie myšlienky chcela vytriasť z
hlavy. Naštvala sa. Prečo myslí na Rena? Pozná ho sotva šesť dní a už je z neho
paf?! Však ani nepatrí do jej sveta. A prečo na Kamilu žiarli? Veď šli len na
rande. Nemôže z toho nikdy byť nič viac, pretože sa Ren musí vrátiť domov. Ani
ona by s ním nič nemohla mať, aj tak ju potrebuje len na prenesenie moci
Zeleného draka.
Vtedy si vybavila Renov
pohľad, keď jej včera povedal: Nenechám ťa bez ochrany.
Hľadel na ňu s takou nehou a
na moment si myslela, že JU chce chrániť. Ale Ren ju chráni len kvôli moci
Zeleného draka...
Monika povolila zovretie
zábradlia a pozrela pred seba. Zistila, že je len v polovici schodov a ťažko si
vzdychla, že si na uvažovanie vybrala práve tento výstup.
Neochotne sa pustila zase do
šlapania schodov. Nohy ju začali strašne bolieť a nebola schopná už na nič
myslieť. I tú bolesť sa snažila ignorovať. Stála na poslednom odpočívadle, keď
zrazu mala zvláštny pocit – niekto na ňu hľadel. Prestrašene sa otočila, ale
nikto za ňou nebol. Telom jej prešli zimomriavky a uškrnula sa. Práve povedala
Renovi, že ju môže nechať osamote a teraz toto?! Zavrela oči, vyprázdnila hlavu
a nechala svoje zmysli pracovať tak, ako pred chvíľou, keď zacítila ten divný
pocit.
„Tomen!“ zvolala a pozrela
veľa seba. Bežný človek by nikoho nevidel, ale Monikine dračie oči
zaregistrovali siluetu malej postavy, ktorú obklopovala slabá energia.
„Ako si vedela, že som to ja?“
spýtal sa jej Tomen sklamane, ale zároveň i prekvapene, keď sa pred ňou zjavil
v podobe chlapca.
„Neviem, proste som ťa
vycítila,“ zdvihla ramená dievčina.
„Energiu si blokujem odkedy
som prestúpil do tvojho sveta a k tomu som bol neviditeľný. Vycítiť prítomnosť
nášho rodu je prakticky nemožné. Už pred mnohými generáciami stratili dračí
potomkovia túto schopnosť. Myslím, že si práve zistila, ako sa dostať k moci
Zeleného draka, a to som ťa chcel len vystrašiť!“ vyceril na ňu Tomen zuby.
„Vieš, ako si to urobila?“
„Áno viem,“ usmiala sa Monika
neveriacky a vtom ju chlapec schmatol za ruku.
„To je výborné! Musíme to
ihneď vyskúšať!“ a už ju ťahal hore schodmi.
Namierili si to doprava do
Parku na Karlově. Hneď, keď prebehli pod klenbou, ktorá viedla do parku, sa
ocitli v druhej dimenzii. Tam toto miesto tvoril hustý sivý les, kde im hmla siahala
až po kolená.
„Môžeš,“ pozrel na Moniku
Tomen s očakávaním v očiach.
„A čo akože mám urobiť?“
spýtala sa ho, pričom si položila tašku na zem.
„Nechaj vyrásť tento strom,“
ukázal chlapec na malý stromček, ktorý ledva vykúkal spod hmly.
Monika si vzdychla, nevedela
si ani len predstaviť, ako by to mala správne urobiť. Na začiatok sa postavila
nad stromček, vystrela nad neho ruku a venovala Tomenovi pochybovačný pohľad.
Potom sa sústredila na to, aby pod jej rukou stromček vyrástol, ale nič sa nestalo.
Po chvíli si vzdychla a chlapec si čupol k stromčeku skúmajúc, či sa natiahol
aspoň o centimeter.
„Robíš to ako pred chvíľou?“
opýtal sa chlapec, ktorý vďaka svojmu sivému vršku takmer splýval s okolitou
hustou hmlou.
„No pred chvíľou som nemala nechať
vyrásť strom,“ odfrkla Monika.
„Začnime od začiatku. Ako si
ma vycítila? Na čo si myslela?“ pozrel na ňu skúmavo Tomen.
„Na nič. Nohy ma tak boleli z
tých blblých schodov, že som nedokázala na nič myslieť.“
„Sústredila si sa na bolesť?“
„Nie, tú som sa snažila
ignorovať. Fakt som na nič nemyslela... a práve to je problém! Ako mám nechať
vyrásť strom, ak nemám myslieť na to, aby vyrástol?!“ pohodila zúfalo rukami.
Tomen sa na chvíľu zamyslel,
pričom si rukou hladkal bradu: „Pozeral som sa na to celý čas zle. Moc Zeleného
draka sa musíš naučiť používať bez toho, aby si na ňu myslela.“
„A to mám akože ako urobiť?“
nahodila Monika nechápavý výraz.
„Je to rovnaké, ako keď
používaš ruku. Nemyslíš na to, že ju máš použiť, len to urobíš,“ a začal pred
ňou mávať hornými končatinami. Monike napadlo, či mal Ren pravdu ohľadom veku
malého Bai, pretože nielen vyzeral, ale aj sa choval ako osemročný chlapec.
„Ako je potom možné, že som
vedela použiť silu Zeleného draka vtedy, keď ma vyprovokoval Ren?“
„Presne tak!“ vyhlásil Tomen a
Monika prekvapene zažmurkala očami. „Nemyslela si na to, že máš silu použiť,
len si to urobila. Hnev, ktorý si cítila, ti tak zaplavil mozog, že si
nemyslela, len konala. Musíš sa proste naučiť používať silu draka bez myslenia.“
Monika sa na chlapca sediaceho
vedľa malého stromčeka skúmavo zahľadela. Mal pravdu? Stačilo nemyslieť?
Dievčina pozrela na stromček
ako na svojho úhlavného nepriateľa, a potom sa sústredila na svoju ruku – ale
len pohľadom – pričom vyprázdnila hlavu. V tom momente jej prsty urobili
samovoľný pohyb a listnatý stromček vyrástol až k jej dlani. Tomen sa začal
radovať a aj Monike sa na tvári objavil prekvapený úsmev.
Po tomto teste sa presunuli do
parku Folimanka na Monikin ďalší výcvik, ktorý jej teraz šiel krásne. Čím viac
moc draka používala, tým prirodzenejšie sa pritom cítila. Stromy, ktorým
poručila rásť sa stávali mohutnejšie. Dokázala riadiť i rast ich koreňov,
pomocou ktorých vytvorila malý mostík cez potôčik pri dódžó. Keď si uvedomila, že
jedinou hranicou tejto sily je jej fantázia, začala si to užívať ešte viac.
Používanie moci Zeleného draka ju vôbec nevyčerpávalo, naopak, sršala energiou
a usmievala sa.
***
Podvečer prišiel do druhej
dimenzie i Ren, ktorý si otrávene sadol k stromu neďaleko Moniky a Tomena,
pričom sa flegmaticky oprel o jeho kmeň. Dievčina si ho všimla v momente, keď
svoju tašku so zbraňami hlasno hodil vedľa seba.
„No, ako dopadlo rande?“
opýtala sa, keď podišla k nemu, pričom jeho namosúrená tvár hovorila za seba.
Ren sa na ňu ani nepozrel, len
odfrkol: „Do školy s tebou už nepôjdem.“
Monika si musela zahryznúť do
pier, aby jej neušiel škodoradostný úsmev, no potom dodala: „Ani nebudeš
musieť.“
Koreň stromu, na ktorom sedel
muž, sa zrazu pohol a postrčil ho. Ren sa za seba zmätene pozrel. Chvíľu mu
trvalo, kým pochopil, ale potom sa mu rozžiarila tvár.
„Tak to aby si sa to ešte
naučila používať v boji,“ povedal vyzývavo a už aj vyťahoval svoje meče z
tašky.
S tým začal Monikin skutočný
tréning. S mocou Zeleného draka v boji proti Renovi už mala šancu. Síce
používala špinavé triky, ako že ho korene stromov chytili za členok, keď chcel
zaútočiť, alebo keď bojovali v blízkosti stromov, tak z ničoho nič vyrástol na
strome konár, do ktorého chudák narazil. Ale Monika sa na tom dobre bavila a
šlo jej to stále lepšie.
Bolo to dobré, len škoda, ž si neopísala to Renovo dramatické rande s Kamilou
OdpovedaťOdstrániťSuper napísané, každou časťou je to napínavejšie. Len tak ďalej! Vedela som, že Monika príde, ako používat moc Zeleneho draka.
OdpovedaťOdstrániť[1]: Plánujem sa k tomu rande ešte vrátiť síce to nebude rozpisované do detailov, ale niečo k tomu ešte vymyslím
OdpovedaťOdstrániť[3]:Teším sa :)
OdpovedaťOdstrániťVelmi dobře napsané, čte se to jedna báseň!! ..Tak už se opět velmi těším dál.
OdpovedaťOdstrániť[5]: to som rada
OdpovedaťOdstrániťPřeji hodně čtenářů a úspěšné psaní. Já sama ale dávám přednost článkům, které nejsou na pokračování.
OdpovedaťOdstrániťVelmi úžasné, jako vždy. Dlouho jsem tu nebyla tak mám co dohánět :)
OdpovedaťOdstrániť[8]: Á, som rada, že si späť, tvoje komentáre mi chýbali.
OdpovedaťOdstrániť[9]: Já sem taky ráda že jsem zpět, doufám že budu mít na vše čas a nedosere se mi noťas pač s ním mám trochu problémy.
OdpovedaťOdstrániťMne chýbal opis rande :( Ja som sa na to tešila :( Bude tu ešte? Ako flashback alebo niečo? Ja som chcela vidieť Rena ako je nechápavý a Kamila ako si nikdy nezatvorí ústa a rozpráva ako mlynček :(
OdpovedaťOdstrániť