DRAČIA PERLA - Dlho očakávaná správa

Bol piatok večer a Monika hľadela na plechový náramok na svojej ľavej ruke. Prstami pomaly prechádzala po jeho vydutých symboloch a rozmýšľala nad tým, aké by bolo cítiť plnú moc Zeleného draka. Už takto jej každučký kúsok tela priam vibroval od tej sily. To čo teraz dokázala urobiť, ako manipulovala so silou v rastlinách – tá moc jej priam opantávala zmysly a náramne si posledných pár dní výcviku užívala.

Mesačný svit vstupoval cez veľké okno do tmavej kuchyne, kde sedela pri jedálnom stole. V mysli blúdila v Renovom svete, predstavovala si, čo tam na ňu čaká a nevedela, či sa na to teší alebo sa toho bojí. Po chvíli vypustila všetky svoje myšlienky z hlavy a zdvihla ruku nad Luciinu mäsožravú rastlinu, ktorá bola na stole. Vďaka jej moci ožila a kvety, ktoré pripomínali ústa, sa začali priam zúrivo po okolí pohybovať hľadajúc svoju korisť. Monike to prišlo náramne vtipné, ale keď vo dverách uvidela Rena, zľakla sa a rastlinka opadla späť do svojho nehybného stavu.

„Čo robíš?“ spýtal sa jej prísne Ren, nepáčilo sa mu, keď svoju moc používala na hranie. Už takto si párkrát všimol, že svoju silu zneužíva. V prípade, keď ju niekto naštval na ulici – že do nej napríklad drzo drgol – nechala vyrásť neďaleký koreň stromu, aby sa dotyčný potkol. Síce boli jej odplaty neškodné, ale Ren sa obával, že na ňu tá sila pôsobí viac, než si uvedomuje.

„Nič,“ odfrkla, vstala a odišla do Luciinej izby.

***

Ďalší deň sa Monika zobudila do sychravej soboty, ale jej tvár i napriek tomu zdobil široký úsmev. Na obed sa totiž mala stretnúť so svojimi kamarátmi v pizzerii neďaleko ich školy. Tréningy jej šli tak dobre, že Tomen navrhol deň voľna. Monika sa na to veľmi tešila. Konečne sa mohla zbaviť Rena s jeho prísnymi pohľadmi a užívať si svoj vysokoškolský spoločenský život.


V pizzerii sa stretla s Petrom, Katkou a Verčou. Všetci to boli jej spolužiaci z oboru, ktorých mohla naozaj nazývať svojimi priateľmi. Peter a Katka pochádzali zo Slovenska a i napriek tomu, že Katka bola z Monikinho rodného mesta, stretli sa až na vysokej škole. Monika niekoľkokrát uvažovala nad tým, aké by bolo, kebyže sa s od nej vyššou milou brunetou s polodlhými vlnitými vlasmi a krásnym úsmevom, stretne skôr. Ale hlavne sa tešila, že sa stretli aspoň v Prahe.

Konkrétne sa našli, aj s Veronikou, na zoznamovacom kurze pre prvákov, ktorý Univerzita Karlova tradične usporadúvala v kempe uprostred prírody. Tieto ich prvé vystrašené študentské dni, strávené mimo civilizáciu, zblížilo dievčatá a odvtedy sa ich priateľstvo len rozvíjalo.

O tom, že v bojových podmienkach sa tvoria tie najpevnejšie priateľstvá, svedčí i Monikin vzťah s Peťom. S hnedovlasým mladíkom s okrúhlou tvárou a miernym strniskom sa dievčina zblížila na povinných hodinách plávania. Na začiatku ich štúdia boli totiž obaja slabí plavci a naspídovaná učiteľka plávania ich veselo stresovala v hlbokom bazéne.


V pizzerii Peter rozprával historky z laborky, v ktorej začal pracovať na svojej bakalárke, a dievčatá tiež hovorili svoje predstavy o tom, akému výskumu by sa chceli v budúcnosti venovať. Následne sa ich rozhovor obrátil na ostatných z ich oboru, na to kde pracujú a na rôzne pikošky o nich.

„... počula som, že už začala chodiť s niekým novým. Nie?“ pozrela Katka na Veroniku.

„Ještě ne oficiálně. Byli venku jen dvakrát, ale Kamile se moc líbí,“ uškrnula sa dievčina s krátkymi čiernymi vlasmi.

„A čo TAMTEN?“ pozrel Peter otázne na dievčinu s gaštanovohnedými vlasmi, lebo mu nenapadlo jeho meno.

„Ren?“ doplnila neisto Monika.

„Hej. Čo Ren, prečo to nevyšlo?“ spýtal sa Peter teraz Veroniky. Monika tiež naostrila uši, Ren jej totiž o svojom rande odmietal porozprávať. Dokonca ani svojej RANDE KOORDINÁTORKE, Lucii, nepovedal prečo to nevyšlo.

„Protože jí vrazil, když ho chtěla políbit,“ vzdychla Veronika.

„Čože?!“ vyhŕkla prekvapene Monika a aj ostatní sa zarazili.

„To ako vážne? Čo sa stalo?“ otočila sa k nej Katka.

„No neudělal to schválně, že jo. Nejprve byli v té restauraci. Sice jí Ren připadal trochu napjatý a moc nemluvil, ale Kamile to nevadilo.“

Samozrejme, že jej to nevadilo, ona rozprávala za oboch, napadlo viacerým.

„Po jídle šli do parku na procházku. Když si sedli na lavičku při západu slunce, byl pravý čas na romantiku. Kamila naznačila Renovi, že ji může políbit, ale on to nějak nepochopil a drcli si hlavy. To do Kamilinho plánu na krásný první polibek nezapadalo a tak vstala z lavičky. Ren si asi myslel, že se vydala na odchod a byl prý dost sklíčený… Nevím, mně přijde celkově dost zvláštní. No, ale aby se necítil špatně, tak mu chtěla dát polibek alespoň na líce. Přistoupila k němu zezadu, sklonila se k polibku a vtom jí vrazil! Říkal, že to byl reflex – strašné fiasko! Kamile krvácel nos, prostě katastrofa! Sice se jí omlouval, ale už ho odepsala.“

Monika sa už Renovi nečudovala, že o tom nechcel hovoriť. Tak sa snažil! Naučil sa Luciine historky o svojej neexistujúcej minulosti naspamäť, len aby nič nepoplietol a potom toto. Kým Monika súcitila s Renom, ostatní ľutovali Kamilu.


Po ďalších rozoberaných ľúbostných životoch, hlavne Peťa, ktorého dievčatá radi provokovali, sa Monika vybrala domov.

Keď prechádzala okolo svojej školy, na schodoch pri vstupe do budovy uvidela sedieť malého bledého chlapca.

„Tomen?“ spýtala sa prekvapene, pričom zastavila.

„Ahoj Moni,“ usmial sa na ňu malý Bai.

„Čo tu robíš?“ nechápala dievčina.

„Čakal som na teba,“ povedal vážnym tónom.

„Áno? A prečo? Dneska si predsa nechcel trénovať.“

„Užila si si obed s kamarátmi?“ spýtal sa zaujato Tomen, vyhnúc sa jej otázke.

„Áno, bolo to super. Od začiatku školského roka som sa tak dobre nezabavila,“ odvetila Monika úprimne so širokým úsmevom na tvári.

„To som rád,“ zamrmlal malý Bai.

Dievčina stále nechápala o čo mu ide, ale vyzeral dosť utrápene, tak si vedľa neho sadla. Nič nepovedala, len čakala, kým začne on.

Tomena poznala síce len týždeň, ale prirástol jej k srdcu. Vždy mal dobrú náladu a užíval si život ako malé dieťa. Kebyže o ňom nevie, že pochádza z mocného rodu Bai, ktorý chránia rovnováhu medzi svetmi a už prežil skoro pol storočia, tak by povedala, že je to len roztomilý chlapec plný života. Ale teraz, keď tam vedľa nej skľúčene hľadel do zeme, jeho tvár zostarla obavami.

„Pred chvíľou dostal Ren správu o zajatí jeho brata,“ povedal Tomen jedným dychom. Po jeho slovách v Monikinom tele stuhla krv. Nadišla dlho očakávaná chvíľa, bude musieť prejsť do druhého sveta a predať moc Zeleného draka jeho právoplatnému dedičovi. Na tvári sa jej vykreslila hrôza a malý Bai ju chytil za ruku.

„Nemal by som ti prezrádzať budúcnosť, ale budeš v poriadku,“ usmial sa na ňu Tomen. Monika sa roztrasene nadýchla, ale keď uvidela útechu v jeho očiach, upokojila sa.

Chlapec zoskočil zo schodov a uklonil sa jej: „Tvoj výcvik bol úspešný, bola si moja najlepšia žiačka... síce jediná, ale aj tak.“

Monika sa trpko usmiala, lebo mala pocit, že sa s ňou lúči.

„Ďakujem,“ odvetila tíško.

„Začína pre teba ťažká cesta, ale vedz, že to zvládneš a vrátiš sa do tohto sveta. Ten, kto ťa bude ale najviac potrebovať je Ren, aj keď to nebude chcieť priznať. Rob ako uznáš za vhodné, viac ti už nemôžem povedať. No ešte sa uvidíme,“ a s tým chlapec mávnutím ruky zmizol.

Monike sa na tvári objavil smutný úsmev, s ktorým ešte chvíľu ostala sedieť na schodoch pri jej škole. Keď sa cítila dostatočne odhodlaná – nie pripravená – tak sa postavila a pozrela na cestu vedúcu k Albertovským schodom. Napadlo jej, že tento krát ju zavedú niekde, kde ešte nikto z jej sveta nebol.

***

Keď Monika dorazila do bytu, okamžite sa začala baliť. Síce vôbec netušila, čo všetko bude v druhom svete potrebovať, ale chystala sa ako na túru. Akonáhle bola pobalená, vošla do izby Lucia, ktorá pri pohľade na jej batoh okamžite pochopila, čo sa deje. Dievčatá sa bez slova objali a obom pri tom vyhŕkli slzy.

„Ja sa vrátim,“ odvetila tíško Monika.

„Len aby, dosť ťažko by sa vysvetľovalo tvojim rodičom, že si šla bojovať do druhého sveta s mojím bratrancom.“

Monika sa zasmiala a dodala: „Neboj, Tomen ma o tom uistil.“

„To ma teda upokojilo, keď to povedal ten krpec,“ vybafla na ňu Lucia a utrela si slzy. Monika si tiež utrela slzy a vyšli pred byt, kde sa ešte raz objali na rozlúčku.

Dievčatá nepatrili medzi kamarátky, ktoré prejavujú takýmto spôsobom náklonnosť, ale toto bola výnimočná situácia – nie každý deň ide vaša kamarátka do iného sveta zachraňovať následníka moci Zeleného draka z rúk nepriateľa. Monika pri tom druhom objatí ale myslela na svojich rodičov a sestru, s ktorými sa nemohla rozlúčiť, lebo by tušili, že niečo nie je v poriadku, a potom by jej Lucia nevedela kryť chrbát cez sociálne siete.

Po posledných slovách na rozlúčku sa Monika vybrala tam, kde to všetko začalo – do reštaurácie pána Longa.

***

Ledva vošla zadnými dverami hostinca, skoro do nej vrazil Ren a otázne na ňu pozrel.

„Čo tu robíš? Práve som šiel pre teba,“ pozrel na ňu zaskočene.

„Tomen mi povedal, že si dostal správu o tvojom bratovi. Tak som tu,“ povedala Monika.

Ren vecne prikývol a naznačil jej, aby s ním šla dole do pivnice.

„Long bude hneď dole. Prinesie ti odvar zo slzy víly z lesa Niú. Ja sa zatiaľ tiež pripravím,“ povedal a na to sa stratil v zadných častiach pivnice, kam nedopadalo svetlo žiarovky.

V miestnosti zavládlo ticho, jediné, čo sa dalo počuť bolo, ako sa Ren vzadu prehrabáva krabicami. Monika si zatiaľ sadla na schody pivnice a hľadela na muchu, ktorá narážala do žiarovky. Srdce jej šialene bilo a jej nohy kričali po úteku, no myseľ mala pokojnú – bol to zvláštny pocit rozporu.

Po chvíli, ktorá Monike pripadala ako večnosť, z tmy vystúpil Ren v hnedých nohaviciach a koženej veste, pod ktorou mal voľný biely vršok s dlhými rukávmi. Teraz na Moniku nepôsobil tak zanedbane, ako keď ho videla prvý krát, napriek tomu, že tie šaty boli rovnako otrhané ako tie predtým. Asi mu teraz kazil imidž ten moderný účes od Lucie.

Zato jeho zbrane, ktoré mal pripevnené na chrbte, boli pôsobivé. V ruke zvieral polmetrovú tyčovitú zbraň s obrovskou čepeľou na konci, ktorá jasne hovorila, aby si s ním nikto nezahrával.


Pán Long prišiel ako na zavolanie.

„Á, vy už ste tu?“ povedal prekvapene a zišiel po schodoch dole k nim. Monika sa postavila vedľa Rena a pán Long jej podal malú sklenenú fľašu. „Tvoj odvar. Keď ho vypiješ, budeš sa vedieť dorozumieť na druhej strane. Ale vypi ho až po tom, čo prejdete,“ poučil ju starec a Monika si fľašku strčila do vačku tmavozelených turistických nohavíc.

„Na druhú stranu prejdete pomocou železného draka,“ začal vysvetľovať Long. „Prepojil som tento objekt so svätyňou v Renovej dedine. Slúži teda ako určitý most medzi jeho svetom a týmto. Prechod bez neho by bol veľmi zložitý a človek nikdy nevie, kde presne by si sa mohol ocitnúť.“

Dievčina prikývla, nespúšťajúc oči zo železného draka. Rena jej napäté sústredenie pobavilo a usmial sa pre seba, potom ju chytil za ruku. Monika sa na neho preľaknuto pozrela, pričom sa mierne zapýrila.

Ren kývol pánovi Longovi, že sú pripravení a starec začal mrmlať jazykom, ktorému Monika nerozumela. Po chvíli sa stena za drakom rozžiarila a mladík položil ruku na tlamu draka. Svet sa pod ich nohami pootočil o stoosemdesiat stupňov a posledná vec, ktorú Monika videla, bol prenikavý biely lúč.   

Prvá časť.Predošlá časť. Pokračovanie

Screenshoty komentárov zo starého blogu:


Komentáre

  1. Dobré a konečne sa blížime dlho očakávanému nahliadnutiu na druhú stranu. Ani nevieš ako sa teším

    OdpovedaťOdstrániť
  2. [1]: Ďakujem za pochvalu aj za opravičky, čo si mi poslala

    OdpovedaťOdstrániť
  3. [2]:Držím ti s ním palčeky, snáď ti všetky skúšky vyjdú k tvojej spokojnosti ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. looking-for-the-way18. júna 2017, 0:29

    Moc pěkný a napínavý příběh.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Páni, tak tohle vyprávění se velmi povedlo.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. [3]:, [4]:, [5]: ďakujem, že mi budete držať palce so skúškami, ste veľmi zlatí

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Tak jsem taky dočetla a jdu taky držet palce!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ha! Tak ti treba Kamila, Ren je náš! A ako príbeh pokračoval... To bol fakt napínak.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Na toto som čakala! Wohoo dočkala som sa jemného opisu randíčka^^ A ješiš to bolo parádne! Haha chudák Ren, šak on vôbec nič nechápal. Doteraz ani nevedel, čo je mobil a rande v jeho svete asi prebieha inak A Kamila ako..odpísať tak skvelého chlapa kvôli menšiemu fiasku..no bude to lutovať

    OdpovedaťOdstrániť
  10. [11]: Tomu ver! Šak dokonalý je!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára