moje-farby

Monike prišlo, že sa jej pootočil i žalúdok a zahmlilo sa jej pred očami. Našťastie ju Ren držal za ruku a nenechal ju spadnúť. „Si v poriadku?“ spýtal sa jej nežne, ale Monika s odpoveďou počkala až do chvíle, čo si bola istá, že nebude zvracať. „Myslím, že už je to dobré.“ Keď tie slová dopovedala uvedomila si, že je v Renovom náručí a okamžite z jeho objatia vykĺzla. Cítila, ako jej tvár štípe červeň a radšej sa mu otočila chrbtom. Jej oči zrazu zaregistrovali, že už nie sú v pivnici pána Longa a začala sa obzerať po malej miestnosti. Boli v akejsi drevenej stavbe, kde okrem vyrezávaného dreveného oltára v strede útleho priestoru, boli na stenách len poličky s rôznymi fľaškami. Monika ale mala z toho miesta divný pocit, akoby steny vyžarovali energiu. Vyvolala preto moc Zeleného draka a s jeho jasnozeleným pohľadom sa obzrela po miestnosti. V tom momente dievčine padla sánka. Steny boli zdobené jasnozeleným písmom podobným tomu, čo mala na náramku od Tomena. Vyzeralo to, ...

Bol piatok večer a Monika hľadela na plechový náramok na svojej ľavej ruke. Prstami pomaly prechádzala po jeho vydutých symboloch a rozmýšľala nad tým, aké by bolo cítiť plnú moc Zeleného draka. Už takto jej každučký kúsok tela priam vibroval od tej sily. To čo teraz dokázala urobiť, ako manipulovala so silou v rastlinách – tá moc jej priam opantávala zmysly a náramne si posledných pár dní výcviku užívala. Mesačný svit vstupoval cez veľké okno do tmavej kuchyne, kde sedela pri jedálnom stole. V mysli blúdila v Renovom svete, predstavovala si, čo tam na ňu čaká a nevedela, či sa na to teší alebo sa toho bojí. Po chvíli vypustila všetky svoje myšlienky z hlavy a zdvihla ruku nad Luciinu mäsožravú rastlinu, ktorá bola na stole. Vďaka jej moci ožila a kvety, ktoré pripomínali ústa, sa začali priam zúrivo po okolí pohybovať hľadajúc svoju korisť. Monike to prišlo náramne vtipné, ale keď vo dverách uvidela Rena, zľakla sa a rastlinka opadla späť do svojho nehybného stavu. „Čo robí...

Keď sa Monika ďalšie ráno zobudila, prekvapilo ju, že bola v posteli. Nepamätala si totiž, že by sa v noci presúvala. Pozrela na Rena, ktorý pokojne spal na gauči, a hneď sa zapýrila. Pri pomyslení že to on ju preniesol do postele, vyskočila ako strela a šla sa schladiť. Už si umývala zuby pri otvorených dverách kúpeľne, keď k nej nakukla Lucia. „Čau,“ povedala a Monika jej kývla v zrkadle na pozdrav. „Už ti Ren hovoril, čo som mu včera vymyslela za backstory?“ Monika vypľula zubnú pastu a otočila sa k natešenej kamarátke: „Nie, ešte spí.“ „Pokryla som všetko, na čo by sa mohla Kamila spýtať,“ a zdvihla papier, čo zvierala v ruke. „Takže, základom je, že Ren je môj bratranec zo Slovenska, hej?“ no nepočkala na Monikino prikývnutie, len pokračovala. „Jeho super sexy postavu,“ povedala mierne stíšeným hlasom, aby ju Ren ani náhodou nezačul, „vysvetľuje to, že je bývalým študentom Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave.“ Monika jej na to prikývla s kefkou v...