Len spomienka (september 2009)

Bol prvý deň nového školského roku a ja som nastupovala do posledného ročníku na gymnáziu, kde som už tri roky plnila funkciu predsedkyne našej triedy. Môžem povedať, že toto moje postavenie mi veľmi nepomáhalo byť nejak extra obľúbená, ale v ten deň, som sa to rozhodla zmeniť...

Mala som nový sexy imidž, vysoké opätky a sebavedomý výraz tváre. A fungovalo to! Pred našou triedou stál ten najsexy a najsladší chalan od nás a obzeral si ma! Proste som vedela, že tento rok bude konečne iný!
Hľadel na mňa so zvodným úsmevom a pozdravil: "Ahoj."
Skoro som odpadla, ale nenechala som to na sebe poznať: "Ahoj..." odvetila som koketne a na to TRŠ! Ako najväčší kretén som sa pošmykla v tých blbých opätkoch a narazila som hlavou do dverí! Myslela som si, že sa takéto veci stávajú len vo filmoch!
Asi ani nemusím hovoriť, že pán Sexy sa na tom dobre pobavil a jediné, čo mi ostalo, bolo si tresnúť hlavu o môj stôl, keď som si sadla na miesto. Moja šanca, aby som bola konečne obľúbená, vyšla dvermi, do ktorých som narazila...

***

Ďalší deň mala jedna z mojich spolužiačok narodeniny a pripravili sme jej také menšie prekvapenie v neďalekej pizzérii.
Jedna z kamošiek ju nenápadne nalákala na terasu reštaurácie, keď sme už mali všetko pripravené, a potom sme na ňu vyskočili: "Všetko najlepšie!"
Bola úplne v šoku a ešte takých ďalších 10 minút len sedela na stoličke a v neuverení, šťastná, s úsmevom na tvári krútila hlavou. Pri pohľade na ňu mi srdce zaliala radosť a prvýkrát som si uvedomila, že nepotrebujem, aby ma mali všetci v triede radi. Úplne mi stačí tento menší okruh priateľov, ktorého som sa vtedy naozaj cítila súčasťou...



------------------------------------------------------------------------
Toto bola novo upravená verzia môjho najstaršieho článku na internete, ktorý prežil moje mazacie pubertálne obdobie. Pôvodný článok je z decembra roku 2009, ktorý nájdeš pod nasledujúcim odkazom: Viem, september bol už dávno, ale predsa.

Na birdz.sk som naň dostala celkom dobré hodnotenie, že prej to musela byť haluz... ale už na fóre, kde som ho tiež zverejnila (síce pod iným názvom), mi bolo zároveň vytknuté, že príbeh nebol o ničom konkrétnom a nemá pointu. Veru musím priznať, že je to pravda. Lenže po tom, ako som si príbeh prečítala JA, vzbudil vo mne všetky moje pocity z toho obdobia a zistila som, že sa tam predsa len udialo niečo, čo sa dotklo môjho srdca. Z tohto dôvodu som príbeh prepísala do tejto podoby.


Fotka od Katerina, ktorá sa dnes už venuje kaligrafií: Instagram

Tento príbeh som použila ako podklad pre môj prvý webtoon, odkaz TU.

Komentáre