Pohľad hore umožní vidieť vpred

Toto nie je príspevok o akrylovom umení a jeho nespočetných technikách, ani o mojom konvertovaní na tvorbu štecom. Ide o ukázku toho, čo vidím každé ráno, keď sa ráno zobudím: úsilie, zlepšovanie a zvyk.

Obrazy na fotke sú maľby, ktoré som vytvorila tento rok. Síce toto je spisovateľský blog a to čo chcem, je písať, ale vydržať pri tomto končíku je ťažké, keď s vami život hádže z jednej strany na druhú a do svojho fantasy sveta môžete vstúpiť až po odmakaných ôsmich hodinách v práci. 

Pocit samoty, zbytočného trápenia sa, či to, že sa nikdy týmto tempom nedopracujete na koniec, je ťažkým bremenom. Mnohých to zloží a keďže som sa medzi nich nechcela zaradiť, potrebovala som cítiť chuť úspechu. Moje maľby nie sú umeleckým dielom, ale sú piliere nádeje pre moju dušu, ktoré jej ukazujú, že vytrvalosť vedie dopredu.

P.S.: Obrázky si môžete pozrieť, aj s ich názvami, na mojom Instagrame, kde nájdete aj moje abstraktné pokusy.