moje-farby

Moji milí čitatelia, nastala chvíľa EDITÁCIE príbehu Dračia perla do knižnej podoby. Podľa toho, ako sa mi podarilo upraviť prvú kapitolu - kde som toho fákt veľa doplnila 😇 tak som sa rozhodla vám sem dať tento článok, ktorý budem republikovať, v prípade, keď sa na zoznam upravených kapitol pridajú nejaké nové (aby ste nemuseli samy stolkovať, či som zmenila staré kapitoly). Takže ak máte chuť, tuto je zoznam (pozor, bude ako obsah v knižnej podobe - teda veľa častí sa pospája!) Upútavka Kapitola I - Únos ( časť 1 , časť 2 ) Kapitola II - Kliatba ( časť 1 , časť 2 , časť 3 ) Kapitola III - Schopnosti ( časť 1 , časť 2 , časť 3 ) Kapitola IV - Zvláštny chlapec ( časť 1 , časť 2 , časť 3 ) Kapitola V - Výcvik ( časť 1 ) Kapitola VI - Rande ( časť 1 , časť 2 , časť 3 ) Kapitola VII - V dedine Zeleného draka ( časť 1 , časť 2 , časť 3 , časť 4 ) Kapitola VIII - Labyrint ( časť 1 , časť 2 , časť 3 ) Kapitola IX - Renove spomienky ( časť 1 , časť 2 ) Kapitola X...

Ren ešte stále zarazene hľadel na usmievajúcu sa Moniku. „Myslel som si, že pristúpiš na jeho dohodu,“ šepol skôr pre seba. „Nie. Loky trpezlivo čakal v mojej taške, kým sa mu naskytla správna príležitosť. Chcela som teda vedieť, čo mu stálo za tú námahu.“ Vtom jej výraz zvážnel. „Som si istá, že niečo plánuje. Niečo s tými škrupinami. Myslím, že i Novinu čepeľ mal preto, aby z nej získal práve to. Neprekvapilo by ma, kebyže Nova nie je jediná, ktorej zmizla zbraň. No tak či onak, škrupinu zo Sokarovho vajíčka nedokáže dostať – preto ma potreboval. Dúfal, že ma oblafne a získam mu ju. Lenže s tým nepočítal, že o jeho plánoch Zelený drak niečo vedel a upozornil ma na neho.“ „Ako ťa upozornil?“ nechápala Nina. „Neviem presne, ako toto funguje,“ ukázala Monika na náramok od Tomena. „Ale na ceste sem, do hradu, mi Zelený drak dovolil nazrieť do jednej jeho spomienky. Ukázal mi deň, keď dal Senlinom škrupiny z vajíčok. Napriek tomu, že podľa ich pôvodnej dohody mali dostať škr...

Monika si otrávene vzdychla a pozrela do zeme. Vedela, že z Rena už nič nedostane a nahnevalo ju to. Už s ním nechcela byť ani v jednej miestnosti, a preto sa napojila na rastlinu, ktorú mala rozvetvenú po hrade. Rýchlo našla, kde sa nachádzajú, a prečesala priľahlé chodby. Veľká časť stráží intenzívne prehľadávala okolie hradu, ale dve malé skupiny kontrolovali aj vnútro – bola len otázka času, kedy ich nájdu. Monika zažmurkala a znovu sa ocitla v sklade s ostatnými. Nina hladkala driemajúceho Saura po hlave a Ren si od Crofity zobral fľašu s alkoholom. Dal si pohryznutú ruku ďalej od seba a vylial na ňu tekutinu. Jeho vážny výraz vystriedala bolesť a Monika si všimla, že stopy po zuboch na jeho ruke boli čierne. „Si v poriadku?“ opýtala sa ho prestrašene Monika. Vedela, že ho úplne nebola schopná vyliečiť, pretože ju zastavil ten náramok, a cítila sa za to vinná. „Áno. Ono sa to zahojí,“ odvetil stroho Ren a s ťažkým vydýchnutím sa oprel o stenu. „Stráže už prehľadá...

Renovým telom prechádzala čoraz väčšia bolesť. Zuby silno tisol k sebe a snažil sa nekričať, ale už to nevydržal. Monike prebehlo hlavou, že ho radšej pustí, ale jej ruka ho pevnejšie uchopila. „Nenechaj ho zomrieť! Zelený drak!“ hovorila už nahlas Monika. Lenže napriek jej plaču a Renovým bolestivým výkrikom, sa nič nedialo. „Ty parazit!“ skríkla napokon a otvorila oči pozrúc hore na oblohu. „Využiješ ma, a keď od teba niečo chcem ja, tak sa na mňa vykašleš?! Pomôž mi! Sokar! Počuješ?! SOKAR!“ V tom okamihu sa Monikina ruka rozžiarila a ona pozrela na ňu. Renovi sa výrazne uľavilo a vyčerpane sa zložil na zem. Dievčina ho neprestávala liečiť, keď v druhej ruke pocítila zvláštne šteklenie. Najprv si myslela, že to bola jej rana so šípom, no potom si všimla, že sa viacero symbolov na jej náramku rozpálilo a okamžite Rena pustila. Stihla to práve včas, pretože jej telom prebehla elektrizujúca sila, kvôli ktorej stratila vedomie.   Monikino nevládne telo padlo vedľ...