DRAČIA PERLA - Kráľovná Iris

Keď sa Ren zvrtol, Monika nasledovala jeho príklad. Naskytol sa im pohľad na ženu so srdcovou tvárou a prenikavými žltooranžovými očami. Iris mala úzke bledé pery a krk až po líca jej pokrývali šupiny cez ktoré presvitala žhavá krv. Kráľovnin chladný nezaujatý pohľad zvýrazňovali jej dlhé čierne vlasy zapletené do voľného vrkoča, v ktorom vynikala zvláštna ozdoba. Na prvý pohľad vyzerala krásne naaranžovane až si Monika uvedomila, že hľadí na ozdobu z čiernych pazúrov.

Pohľad dievčiny padol na kráľovnine šaty. Mala na sebe červený vršok s hlbokým výstrihom, v ktorom postupne končili jej šupiny. Vršok mal dlhé zvoncové rukávy a siahal jej tesne pod prsia pričom odhaľoval Irisine ploché brucho, kde bolo znovu vidieť jej dračiu kožu – pyšne takto ukazovala svoju zvláštnosť. Okolo pásu mala omotanú červenú sukňu, pod ktorou bola dlhá jemná priesvitná čierna látka odhaľujúca jej štíhle nohy.

Pri Monikinom pohľade sa na tvári kráľovnej objavil jemný úškrn a tiež si dievčinu dobre obzrela. Síce bola prestrojená za Crofitu, no jej oči žiarili jasnozelenou farbou. Bola si istá, že má v sebe Sokarovu silu, aj keď ju cítila len slabo.

„Dúfala som, že prídeš,“ prerušila Iris napäté ticho, ktoré nastalo. Jej slová boli nežné, no zároveň chladné a adresovala ich Monike. „Musíme sa porozprávať,“ pokračovala kráľovná bez emócií na tvári, pričom z nej sršala krása a sila ohňa.

Ren sa pri jej slovách napol a privinul Moniku ochranársky k telu rukou, v ktorej ešte stále držal štít. Ich hlavy už takto neboli chránené, a tak kráľovná nezaujato kývla svojim lukostrelcom, aby sa stiahli.

„Čo od nej chceš?“ precedil skrz zuby Ren a Monika odtrhla od Iris pohľad, aby sa na svojho spoločníka mohla pozrieť kútikom oka. Bol napätý, v rukách už nemal žiadne zbrane, ale bol pripravený bojovať.

Kráľovná Iris muža úplne ignorovala a venovala pohľad Kaiovi, ktorý sa za nimi chvel. Jednou rukou stále chránil svoju Astrin a snažil sa ostať silný, ale pri spomienke mučenia, ktoré na ňom Iris s vešticou prevádzali, nedokázal ovládnuť svoje telo.

„S tebou som ešte neskončila. Kam si myslíš, že ideš?“ odvetila kráľovná tónom, akoby upozornila malé decko, ktoré len neposlúchlo.

„Opováž sa dotknúť čo i len jedného z nich a zabijem ťa!“ odsekol napäto Ren a Iris k nemu otočila opovrhujúci pohľad, to bola prvá skutočná emócia, ktorá sa objavila na jej tvári. Muž v zbroji jej stráže ju ale nijak nezaujal.

„Dúfam, že si stráž, ktorá mala na sebe tú výzbroj, zabil. Ak nie, zomrie veľmi pomaly,“ povedala chladne. Muži, ktorí sa postupne objavovali za kráľovnou, sa pri jej slovách napli. „Ustúp. A nebudem ťa dlho mučiť,“ povedala kráľovná Renovi.

„Budeš ma musieť zabiť,“ pozrel na ňu pevne Ren, vystúpiac pred Moniku a ich skupinu.

„Ak si to želáš,“ odfrkla kráľovná a v momente vystrela pred muža šupinatú neľudskú ruku s dlhými žltými pazúrmi. Z jej ruky začali šľahať silné žhavé plamene, ktorým sa Ren bránil štítom, ktorý zvieral v ruke. Pod návalom tepla a tlaku sa jeho obrana ale rýchlo prelomila a Renove telo zahalili plamene. Miestnosťou sa ozval bolestivý výkrik a Monike zovrelo srdce. Dievčina s desom sledovala slabnúci stĺp plameňov okolo Rena až napokon šokovane vydýchla, keď ho tam uvidela stáť celého červeného, len s obhorenými šatami strážcu.

Ren sa vražedne pozrel na Ohnivého draka pred sebou a Monika vôbec nerozumela tomu, čo sa práve stalo. Len s vypúlenými očami sledovala, ako jeho telo pomaly naberá svoju normálnu farbu.

Iris ohrnula nos, no netvárila sa prekvapene. „Takže je to pravda. Ty si prvý vnuk bývalého ZELENÉHO draka,“ vyslovila s odporom. „Nemal ťa nechať nažive. Bol to slaboch,“ precedila skrz zuby s hnevom, ktorý jej mykal kútikmi úst.

Za kráľovnou sa vtedy ozvalo vrčanie a stráže zdesene ustúpili, aby uvoľnili priechod pre jej psa. Tento sa od sučky po Nininom boku výrazne líšil. Pes bol dvakrát väčší ako Ala a mal od hlavy až po stred chrbta, pozdĺž chrbtice, hustú hrivu tvorenú plameňmi. Na zvyšku tela mal krátku srsť, cez ktorú mu presvitali žily so žhavou krvou. Bol mohutný a svalnatý, pričom mal neuveriteľne besný pohľad. Z úst mu kvapkali sliny, ktoré syčali pri dopade na zem. Jeho červené oči pozreli na kráľovnú, ktorá mu kývla rukou, aby si vedľa nej stúpil. Keď tak urobil, pes s vrčaním premeral skupinu pred sebou.

„Uvidíme, či obstojíš i Saurove zuby,“ usmiala sa víťazne kráľovná na Rena, ktorý zaujal bojový postoj.

Nina, ktorá stála od kráľovnej najďalej, sa zrazu pri jej slovách napla. „Saur?“ šepla bez toho, aby si to uvedomila, a uprela pohľad na psa po boku kráľovnej. Srdce jej na moment zaliala radosť, no vtom sa pes rozbehol k Renovi. Nina neváhala a vyštartovala dopredu. Saur sa chystal práve zaútočiť na Rena, keď ho k zemi strhla Monikina rastlina.

„Nezabíjaj ho!“ zvolala na dievčinu Crofita a kráľovná na ňu prekvapene pozrela. Monike okamžite doplo, prečo jej to Nina povedala, a uvoľnila stisk na psovi, no stále ho pevne držala.

Nina sa priam hodila na zem k Saurovi a pozrela mu do očí. Pes na ňu najprv len vrčal a kráľovná prekvapene sledovala tú scénu.

„Nina?“ vyslovila Iris s desom v hlase. „Okamžite ich pochytajte!“ vydala rázny rozkaz mužom, ktorí za ňou stáli. Tí sa bez váhania rozbehli dopredu, no v tom momente sa vysoko nad nimi, v úrovni lukostrelcov, rozbila guľôčka jandú a vypustila hustý dym. Kráľovná ho chcela spáliť, ako predtým, ale pri jej nohách pristáli ďalšie dve a ona vdýchla dráždivý plyn. Zastavilo to nielen ju, ale aj stráže za ňou.

Monika sa rýchlo pozrela za seba a pri otvorených mrežiach výťahu, o poschodie vyššie, uvidela Olyho s Tornom. Nebola jediná, kto si ich všimol – začali na nich mieriť lukostrelci, ktorí boli najvyššie. Chalani sa ale stiahli včas na stranu.

„Pusť ho,“ začula Monika Nininu žiadosť a pozrela k nej a Saurovi, ktorého pohľad zjemnel. Kráľovnin pes dokonca radostne vrtel chvostom, keď konečne spoznal pach svojej pravej majiteľky.

Iris vtom vypustila z celého svojho tela slabé plamene, ktoré spálili jandú v okolí, pričom neublížili strážiam. Muži sa okamžite rozbehli zajať skupinu, keď sa nad nimi rozbili ďalšie guľôčky jandú, ktoré teraz zneškodnili obe rady lukostrelcov.

Ren sa radostne uškrnul, museli sa dostať len cez stráže, ktoré na nich poslala kráľovná. Okamžite sa mu podarilo jedného muža odzbrojiť, získajúc jeho oštep, ktorým ho následne i prebodol. Nina poslala Saura i Alu na stráže, pričom sa i ona pustila do boja. Kai s Astrin ostali vzadu a mladík bojoval len proti mužom, ktorí sa dostali až k nim. Kai sa v prítomnosti kráľovnej stále cítil nesvoj a na viac sa nezmohol.

Monika sa pritom snažila ostatným pomôcť svojou rastlinou, ale nerobila to dlho, pretože jej pozornosť si vyžiadala kráľovná, ktorá na ňu zaútočila svojimi plameňmi. Dievčina sa im vyhla len vďaka tomu, že pred seba strhla muža zo stráže, ktorý mal štít. Keď plamene ustali, Monika muža kopla zozadu do nohy. Stráž padla na kolená a ona mu vytrhla štít z ruky.

Kráľovná premerala bojový výraz v očiach dievčiny a predtým, než na ňu zase zaútočila, prísne zdvihla nos. Keď jej plamene zasiahli Monikin štít, dievčina sa snažila ustáť tú ohromnú silu. Cítila, ako sa štít rozpaľuje a už dlho nevydrží, a tak schmatla nohu kráľovnej pomocou rastliny, ktorá prerazila zem. Iris prekvapilo, keď jej vyšklbla nohu z rovnováhy a takmer spadla, preto jej plamene pominuli. Monika vtom panicky pustila štít na zem a začala si fúkať spálené prsty.

Za kráľovnou sa ozvali hlasy ďalších posíl, ktoré prichádzali z podzemia. Keď dym nad ich hlavami začal rednúť, Monika zaregistorvala ďalšie dve guľôčky jandú, mierené na lukostrelcov.

Kráľovná Iris už chcela znovu zaútočiť, ale Monika ju predbehla. To, čo vtedy prerazilo zem, nečakal nikto! Rastlina v neuveriteľne hustom stĺpe vetiev vyštartovala do vzduchu ako nekontrolovatné chápadlo obludy a celou silou narazilo do steny, kde boli lukostrelci. Balkónovitá konštrukcia sa pod nárazom rozpadla a časť hory začala padať priamo pred vchod do podzemia. Týmto ťahom Monika odrezala prichádzajúce posily a všetci museli uskočiť od vchodu, aby ich obrovské padajúce kamene neprivalili.

Keď sa na okolí zdvihol prach, Monika pocítila, ako ju Ren schmatol za ruku a ich skupina sa rozbehla k východu. Dievčina pri pohľade späť uvidela kráľovnú ležať na zemi. Jej telo pokrývali zlostné plamene a kričala na svojich mužov, aby skupinu prenasledovali.

Hneď, ako dobehli k východu, zjavili sa pred nimi Torn s Olym. Obaja okamžite hodili po stráži jandú, čím mužov zastavili. Oly rýchlo objal Ninu a už ich skupina uháňala hore po schodoch. Dostali sa do prvého poschodia väzníc, kde pozdĺž chodby ležali mŕtve telá stráží, ktoré zabili Torn s Olym.

Monika telám nevenovala žiadnu pozornosť, no zaujali ju vystrašené pohľady ľudí vo väzniciach. „Čo keby sme ich pustili? Môžu nám pomôcť zdržať stráže,“ navrhla v behu Renovi, ale ten len pokrútil hlavou.

„Sú to dedinčania – potomkovia Ohnivého draka. Ak by sme ich pustili, otočili by sa proti nám, aby dokázali kráľovnej svoju lojalitu a získali odmenu za naše hlavy,“ odvetil stroho.

Monika po tom komentári len smutne pozrela do jednej z ciel, kde videla dieťa privinúť sa k telu svojej matky, a dievčina rýchlo odvrátila pohľad. Hoci jej to trhalo srdce, nemohla im pomôcť. Keď dobehli na koniec chodby, dievčina svoju pozornosť uprela zase na cestu – museli sa ešte dostať von z hradu.

  

Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie