DRAČIA PERLA - Astrin
„Mohol by si zo mňa zliezť?“
spýtala sa ho trochu nesvoja Monika, pričom sa ho snažila rukou odstrčiť.
Kai sa ešte chvíľu díval do
očí Crofity, ktorú pred sebou videl, a snažil sa zistiť, či je skutočná. No po
chvíli sa rezignovane prevalil na bok a zaboril hlavu do dlaní. Monika sa na
neho prekvapene pozrela a zdvihla sa zo zeme.
Dievčina venovala rýchly
pohľad Ale, ktorá sedela pri mrežiach, kam ju poslala načúvať, a následne sa
otočila späť ku Kaiovi. „Čo teraz akože robíš?“ spýtala sa ho keď do neho
mierne kopla.
„Už nemôžem,“ vzdychol si
zúfalo mladík s tvárou stále v dlaniach. Monika si k nemu čupla a odtiahla mu
ruky z tváre.
„Viem, že Astrin je schopná ťa
donútiť vidieť veci, ktoré chce, ale toto nie je ilúzia. Prosím ťa, ver mi.
Veštica sa môže každú chvíľu vrátiť a ja tu už vtedy nechcem byť. Pred touto…
komnatou, brlohom, či čo toto je… čaká tvoj brat, Ren.“
Monika videla na Kaiovi, že
jej chce veriť, ale zmenili mu vnímanie času a ten jeden deň, ktorý strávil v
zajatí, mu prišiel ako oveľa dlhšia doba. Mučili ho nielen fyzicky, ale i
psychicky a to, že ho brat prišiel zachrániť, už na neho raz skúšali, preto
tomu teraz neveril.
„Pozri sa na mňa,“ mykla ním
rozrušene Monika, keď ho pohltili myšlienky. Mladík k nej znovu zdvihol hlavu a
sledoval, ako v jej očiach vzbĺkla moc Zeleného draka. „Ren prišiel do môjho
sveta, aby ti priviedol naspäť silu, ktorá ti patrí. Ako vidíš, je vo mne, ale
budem ti ju vedieť vrátiť vďaka tomuto,“ a ukázala mu náramok od Tomena. „Dal
mi ju jeden Bai, aby som tvoju moc mohla rozvíjať a zároveň, aby sa do mňa
nevsiakla. Dám ti ju hneď, keď budeme mimo hrad.“
„Ako sa voláš?“ opýtal sa
nakoniec Kai.
Dievčinu jeho otázka trochu
prekvapila, ani si neuvedomila, že sa mu nepredstavila. „Monika. Ale na
zoznamovanie teraz vážne nemáme čas,“ s tým ho schmatla pod pazuchou a vytiahla
na nohy. Na jej prekvapenie sa vôbec nepriečil. „Poďme,“ zavelila, keď si zo
zeme zdvihla oštep a už chcela zbehnúť z vyvýšeniny, no Kaiove slová ju
zastavili.
„Bez Loren nepôjdem,“ povedal
hľadiac na bezduchú Astrin ležiacu na zemi vo svojej cele. Monika na neho
vystrašene pozrela. Kaiova tvár bola vážna a jeho postoj bol pevný, pričom oči
mu smutne hľadeli na zajatkyňu. „Toto sa jej stalo kvôli mne, nemôžem ju tu
nechať,“ pokračoval Kai a Monika nevedela, čo mu na to má povedať. Ona sa s
Loren predsa stretla v krčme madam Madlen a toto nebola ona.
Monika videla, že Ala začína
byť nepokojná – sučka niečo dole počula.
„Dobre teda, ako ju dostaneme
von?“ pristúpila k mladíkovi pohotovo dievčina a podišli k cele. Na ich
počudovanie, dvere väzenia boli pootvorené. Kai okamžite vošiel pre Astrin,
ktorú pohladil po pleci, a Monika so zlým pocitom ostala stáť vonku.
„Loren, postav sa, pôjdeme
odtiaľto preč,“ šepol Kai s láskou bezduchej Astrin. Tá žena vôbec nevnímala
svoje okolie, v očiach sa jej nezračil život, no jej telo pomaly vstalo a
nasledovalo mladíka von z cely.
Monike sa vôbec nepáčilo, že
Kai chce so sebou zobrať tú Astrin. Ale nevedela, ako by mladíkovi mohla teraz
vysvetliť, že to nie je jeho Loren. Že práve tá Astrin, ktorú teraz tak
starostlivo zviera v náruči, mu zmenila spomienky a jeho pravá milá na neho
čaká v krčme madam Madlen.
Dievčina vedela, že nemôže
strácať čas, lebo Ala vyskočila na nohy s tichým vrčaním smerom k mrežiam, kde
predtým zmizla čarodejnica.
„Musíme bežať, zober ju na
ruky, nemôže nás spomaľovať,“ šepla Monika Kaiovi, ktorý okamžite poslúchol.
Dievčina potom rýchlo kývla na Alu, ktorá už aj viedla skupinku do chodby so
sochami.
Kai zaostával. Napriek tomu,
že Astrin, ktorú niesol, bola neuveriteľne chudá, nemohol s ňou dostatočne
rýchlo bežať. Monika sa hnala za Alou so srdcom v krku, pričom sa musela
neustále obzerať dozadu a spomaľovať. Bála sa, že už si veštica všimla Kaiove
zmiznutie a je im v pätách.
V momente, keď dorazili do
časti brlohu, kde bola studňa, tak Monike padol kameň zo srdca. Za bariérou
uvidela stáť Ninu s Renom, ktorí sa na nich pozreli ako na zjavenie.
„Rýchlo,“ popohnala dievčina
Kaia s Astrin, aby prebehli bariérou, a pozrela do chodby, z ktorej vybehli.
Jedna z tmavých siluet, ktorá tam bola, sa k nej blížila a telom jej prebehol
zužujúci strach. Monika okamžite položila ruku na stenu a v mysli hľadala, kde
sa nachádza jej rozvetvená rastlina. Našťastie ju dievčina našla rýchlo a
poručila jej, aby vytvorila pozdĺž chodby so sochami prekážky. Podarilo sa jej
to včas, pretože videla, ako sa silueta veštice potkla a padla na zem.
Monika však vedela, že toto
čarodejnicu nezdrží dlho, a tak nechala aby burina nahusto zarástla celý
prechod, vytvoriac sieť, ktorá im dá viac času. Počula ako k nej dolieha krik
jej spoločníkov a napriek tomu, že im nerozumela, tušila čo hovorili.
Dievčina sa rýchlo otočila na
útek a vybehla z komnaty veštice.
„Si v poriadku?“ opýtala sa
jej Nina a Monika zadychčane prikývla. Vtedy sa dievčine naskytol pohľad na
Rena, ktorý vrúcne objal svojho brata. Na Monikinej tvári sa objavil dojatý
úsmev a začula, ako začala Nina rozdávať povely. No dievčina Crofitu nevnímala,
v ušiach jej dunel tlkot vlastného srdca a očami hľadela smerom, kde vytvorila
stenu z rastliny, ktorej dodala život. Kvôli žiare zo studne nevidela dobre na
svoju bariéru, ale vždy, keď veštica prerazila svojou mocou jednu jej časť, tá
okamžite narástla späť. Monika cítila bolesť svojej rastliny, ale snažila sa ju
čo naviac potlačiť, aby sa spojenie medzi nimi neprerušilo a zároveň získala
pre svoju skupinu čo najviac času.
Vtom k Monike podišiel Ren a
schmatol ju pod pazuchou. Dievčina k nemu ledva zdvihla pohľad, už aj cítila,
ako ju ťahá od komnaty veštice.
„Pôjdeme vzadu. Prevážame
väzňov, tak sa tvár podľa toho,“ precedil skrz zuby Ren a nechal ju ísť pred
sebou v zúženej časti chodby, kde mohli ísť len po jednom. Keď sa pripojili k
ostatným, Ren jej ešte rýchlo šepol. „Daj znamenie Tornovi a Olymu, možno ich
budeme potrebovať.“
Monika na neho vyvalila oči,
no on si to nevšimol. Dievčina totiž nevedela, či dokáže zároveň udržať
rastlinu vo vešticinej komnate nažive a pritom riadiť ďalšiu jej časť na druhom
konci hradu.
V čele ich skupiny šla Ala s
Ninou. Obe vzbudzovali autoritu a nebolo pochýb, že si prišli pre dôležitých
väzňov, ktorí sa za nimi chúlili k sebe s hlavami sklonenými k zemi. Dokonca
ani ďalšia Crofita vzadu so strážou nevzbudzovali podozrenie, až kým si Monika
bolestivo nesiahla k srdcu. Totiž na to, aby dokázala dať znamenie Tornovi a
Olymu, sa musela prestať sústrediť na blokovanie bolesti z vešticiných
nahnevaných útokov na jej rastlinu. V okamihu ňou teda prebehla bolesť, ktorá
jej zovrela vnútornosti, a úplne stratila dych.
Ren si okamžite všimol, že sa
Monike niečo stalo. Bolo vidieť, ako jej tvár sčervenala, aj napriek tomu, že
bola zväčša pokrytá čiernou farbou. Ren ju teda okamžite schmatol za pažu, aby
jej pomohol ustáť bolesť, no ich nezvyčajné chovanie si všimol i jeden z mužov
v stráži a pristúpil k nim.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa
stroho a Monika od neho odvrátila tvár, lebo cítila, ako v nej vrie moc
Zeleného draka. V jej vnútri prebiehal boj, pri ktorom sa snažila dať ich
spoločníkom pri Luciusovej komnate znamenie, pričom sa bránila tomu, aby ju
zložila bolesť.
„Zabi ho,“ šepla dievčina
Renovi, ktorý na ňu zhrozene pozrel. Vyzerala, že skolabuje, a nechcel ju
nechať spadnúť, ale zrazu stráž pred nimi skríkla.
„Zadržte ich!“
Co to? Tahle část mi nějak moc rychle utekla! Nuuu! 😣
OdpovedaťOdstrániťKoukám a vidím, že se obálka opět změnila! Je vážně nádherná!💚
Som rada, že sa ti páči obálka, ale toto ešte stále nie konečná verzia. 😈😇
Odstrániť