moje-farby

Ren sa uvelebil neďaleko Moniky a rozložil si pred seba svoje zbrane. Aby zabil čas, ktorý strávia vo voze, začal ich ostriť. Moniku to rozhodilo, pretože zvuk brúsenia čepelí v pozadí jej panických myšlienok a skákanie voza na nerovnej ceste v dievčine vyvolávali pocit skazy. Každým cinknutím sa dostávali bližšie k hradu kráľovnej Iris, ktorej meno v Monike vzbudzovalo nielen nenávisť ale i strach. Ren si po chvíli všimol, že kvety cheng začali cez svoje krabice prenikavo blikať a pozrel na dievčinu, ktorá hľadela cez malú škáru v plachte na vzdiaľujúce sa mestečko Hattapi. Monika mala pevne zopnuté pery a na tvári sa jej zračil napätý výraz. Ren ju chcel upokojiť, niečo jej povedať, možno poďakovať za to, že s ním prešla do jeho sveta, a tak sa postavil a podišiel k nej. Monika k nemu prekvapene otočila pohľad, keď jej chytil ruku, ktorú mala položenú na kolene. Čakala na to, čo z neho vypadne, ale Ren nedokázal nájsť tie správne slová a keď si uvedomil, čo robí, znervózne...

Oly s družkou si muža opatrne premeriavali očami, pričom sa k nemu Monika rázne otočila s otázkou, ktorá visela vo vzduchu. „Tak čo? Už im veríš?“ vyslovila tónom, že ak nie, tak ho asi zmláti. Ren sa na dievčinu po svojom boku neochotne pozrel a jemne prikývol hlavou. „Najprv sa pokojne najedzme, potom môžeme prebrať plán,“ usmiala sa milo Nina a všetci okolo stolu poslúchli. Oly si popritom premeriaval Rena, ktorý sedel oproti nemu. Pripadal mu iný, než predtým. Vždy bol strašne chladný a odmeraný, pričom nepreukazoval svoje pocity, ale teraz… Fakt, že ho Ninin pôvod tak strašne nahneval, pre neho vôbec nebol typický. Rinku očakával, že z toho nebude mať Ren radosť, ale to, ako zareagoval… Už v meste si všimol starostlivé pohľady, ktoré venoval Monike, a keď mu zmizla v dave – taký des na jeho tvári ešte nevidel. Bál sa ale o moc Zeleného draka, alebo o to dievča? Oly vtedy pozrel kútikom oka na Moniku, ktorá jeho pohľad vycítila, venovala mu neistý úsmev a Rinku...

Oly sa pozrel na Moniku s neistým úsmevom a pohľadom na moment zablúdil k stromu, kde bolo pripútané mŕtve telo opilca. Monika skoro zabudla dýchať pri pomyslení, že Rinku vycítil, čo urobila. No vtedy im Ren dal pokyn, aby sa vybrali na cestu, a Oly len súhlasne prikývol. Monika trochu nesvoja zaujala miesto po Renovom pravoboku a blonďatý mladík šiel po jeho ľavej strane. Dievčina si Olyho nenápadne premeriavala očami tak, aby si to Ren nevšimol. Bola presvedčená, že sa pozrel priamo na to miesto – prečo ale nič nepovedal? Olyho výzor prišiel Monike tiež dosť zvláštny, mal z polovice vyholenú hlavu, pričom mal milý výraz na tvári a veľké modré hravé oči. Bol celkom fešný a modrá vesta, ktorú mal na sebe, sa mu naozaj hodila. Ale Monika očakávala, že ako Rinku, bude vyžarovať tú zvláštnu okúzľujúcu silu, akú mala i Nova, no nič. Bolo to preto, lebo nezdelil plnú moc svojho otca? Do Moniky vtom niekto vrazil a ona si chytila boľavé rameno. „Hej! Dávaj pozor kam ide...