DRAČIA PERLA - Strážca labyrintu

Monika padla na kolená, krv jej stuhla v žilách. Bola v šoku a nedokázala spracovať, čo sa stalo. V srdci ju sužovala bolesť, ktorá v jej mysli akoby zmrzla. Začala úplne ináč vnímať čas a niekde v tom nekonečnu tlkotu srdca uvidela spomienky, ktoré nepatrili jej.

„Moja ponuka stále platí,“ povedal muž, ktorý stál víťazne neďaleko nej. „Chodby ťa vyvedú z labyrintu,“ dodal a otočil sa na odchod.

Lenže Monika ho nepočúvala, spracovávala pred očami útržky spomienok Zeleného draka ohľadom chlapa s desivým psiskom.

„Sain,“ vyslovila tíško hľadiac do zeme a muž prekvapene zastavil. Pozrel dozadu na dievčinu, ktorá zlomene kľačala pri pasci, kam padol jej spoločník. Vzduch sa v temnej chodbe zmenil, niečo nesedelo.

Monika pomaly zdvihla hlavu a muž vytreštil oči, keď v jej pohľade uvidel moc Zeleného draka. Dievčina bezducho vstala a pozrela na neho pohľadom, ktorý už dávno nevidel. Sain sa uškrnul a vzdychol si.

„Teba asi neoblafnem. Poď za mnou,“ povedal a vybral sa chodbou, ktorou prišli.

Moniku jeho slová zmiatli, pokrútila hlavou a sťažka vydýchla. Rukou sa dotkla hrude a snažila sa pretrpieť ten zvierajúci pocit, ktorý ju sužoval.


Po chvíli sa rozbehla za Sainom, ktorý ju zaviedol do kruhovej siene. Na rozdiel od tej predošlej, sem viedli len tri cesty a bola o dosť menšia. Na týchto stenách boli fakle, ktoré sa rozsvietili okamžite, keď vstúpili.

Monika vďaka spomienkam Zeleného draka vedela presne, kde sú – v Sainovej komnate. Sem si muž dokázal cez blatnaté steny previesť svoju korisť, bez toho aby musel vyvinúť hocijakú námahu. V stenách boli preto vnorené už skostnatené telá rôznych tvorov, ktorým väčšinou trčala len hlava.

Monika vedela, že Sain strčil do Rena pri pasci práve preto, aby si myslela, že ho zabil, a ona konečne odišla. Muž však jej spoločníka previedol vďaka svojej schopnosti práve sem. Dievčina teraz teda očami hľadala Rena na stenách a po chvíli ho i našla. Opatrne k nemu pristúpila a pohladila ho po tvári. Bol v bezvedomí a veľmi studený.

„Pusť ho,“ povedala pokojne hľadiac do Renovej tváre.

Sain sa opieral o stenu s prekríženými rukami a zamračene sa ksichtil, keď mu poručila. „Ale no tak,“ zakňučal, „aspoň trošku... Vieš, ako dlho som tu nemal návštevu?“

„No asi pre toto,“ odsekla Monika.

Mužovi to nedalo a po chvíli podupávania nohou začal vyzvedať: „Čo všetko vieš?“

„Ako to myslíš?“ otočila sa k mužovi.

„Podľa toho, čo je napísané na tom náramku, som si myslel, že máš obmedzený prístup k Sokarovej sile, a predsa... vieš, kto som.“

„Neviem presne, ako ten náramok funguje. Viem len toľko, že mi má dovoliť moc draka rozvíjať, aby som ju potom v plnej sile mohla odovzdať následníkovi.“

Sain sa schuti zasmial: „To vážne? Následníkovi, ktorý mal mať moc ZELENÉHO draka?“

Monika cukla ústami, nechápala o čo mu ide. „Áno.“

Muž si pretrel tvár, na ktorej sa mu zračil zvláštny úsmev. „A čo vieš o mne?“

„Mám pocit, že ťa poznám. Viem, že nie si zlý. Bol si stvorený pre ochranu toho labyrintu – z jeho vlastných stien. Si z bahna ako Baltazar a predsa iný.“

„Áno, ja neslintám,“ podotkol Sain, ale Moniku to nerozhodilo.

„Videla som, ako sa mi klaniaš... teda nie mne, ale Sokarovi. Prisahal si mu vernosť a sľúbil si mu, že dedinčanov nepochytáš ako jedlo!“ a ukázala na Rena.

„Ale prosím ťa, nič sa mu nestane,“ kývol flegmaticky rukou.

„Sain! Živíš sa spomienkami tých, ktorých pochytáš. Ide o dosť zdevastujúci zážitok, pri ktorom tvoja korisť prežíva znovu svoju minulosť. Ešte k tomu si pochutnávaš na tých najhorších spomienkach, ktoré dotyčný má, a prehrávaš si ich dokola, kým sa z toho tvoja obeť nezrúti!“

Sain sa zamračil, odhrnul si rukami vlasy z tváre a zdvihol nos. „Prečo ti na ňom tak záleží? Veď je to len nejaký bojovník. V Severnom kmeni ich nájdeš kopu!“

„Ren je brat následníka moci Zeleného draka. Žiadny iný bojovník nebude tak motivovaný nájsť dediča ako on!“ odbila jeho argument Monika.

„A si si istá, že je skutočne tak motivovaný, ako si myslíš? Presvedčme sa!“ zablysli mu oči. Sain vtom schmatol jednou rukou Monikino zápästie a ukazovákom druhej ruky sa dotkol Renovho čela.


Monika mala pocit, akoby ju niekto zozadu udrel do chrbta a vyrazil dych. Keď sa obzrela, v šírave tmavosivej hmly videla vedľa seba akurát Saina. Zvieral ju silno za zápästie a ona ním naštvane trhla.

„To by som nerobil,“ poznamenal muž, „len ak sa chceš stratiť v jeho spomienkach.“

„Čo si urobil?“ pozrela na neho prísne.

„Len sa chcem presvedčiť, či sa o Renovi nemýliš. Chcem ti pomôcť,“ zatváril sa nevinne.

„Chceš sa nakŕmiť,“ odfrkla Monika naštvane.

„To je taký bonus,“ usmial sa diabolsky. „Pozri, bude to len chvíľka, a keď máš pravdu, tak ho pustím. Alebo v ňom už neveríš?“ premeral si ju malými očami.

Monika nemala inú možnosť, bola vo svete, kde pravidlá určoval Sain. Kým on nebude chcieť z Renovej mysle, nikam nepôjdu. Takže len neochotne prikývla na súhlas, pričom dúfala, že Ren bude mať spomienku, ktorá Saina presvedčí o lojalite k bratovi. Ináč sa z neho stane žrádlo.    

Prvá časťPredošlá časť. Pokračovanie

Screenshot komentárov:

Komentáre

  1. Troška krátke, ale o to pútavejšie. Inak, Sain je parádne meno

    OdpovedaťOdstrániť
  2. [1]: Díky, ináč si zabudla napísať, či si sa trafila - že prečo Moniku počúval Baltazar

    OdpovedaťOdstrániť
  3. [2]:Jáj, hej, z časti som sa trafila Mala som takého tucha, že zelený drak má s tým niečo spoločné a preto ju počúvol :) Aj keď som nečakala to so Sainom :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Živíš sa spomienkami.. Si stvorený zo stien. :O TOP! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  5. [4]: To som rada, že si to dobehla, lebo väčšinou mám vymyslené čo chcem napísať, ale niekedy ma komentáre/reakcie na príbeh inšpirujú prikloniť sa nejakým smerom - a tvoje reakcie ma fakt bavia

    OdpovedaťOdstrániť
  6. [5]: Mám to podobne, takže chápem.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára