DRAČIA PERLA - Schopnosti

Netvor pozrel na Moniku s opovrhnutím na tvári, pričom sa uškrnul, a začal niečo kričať. Uvedomila si, že jeho pohľad smeroval za ňu, do podchodu. Čakal na Houréna, ktorého bezvládne telo ležalo na druhej strane. Po chvíli vykrikovania netvor zneistel a prešiel vedľa dievčiny, akoby tam ani nestála.

Každučký kúsok Monikinho tela volal, aby bežala preč. Veď vôbec netušila, ako sa jej toho druhého podarilo zabiť. Teraz už také šťastie nemusela mať. Pri pohľade na Rena zahnala svoje panické myšlienky a podišla k nemu. Muž vyzeral veľmi zle, ledva dýchal a bol celý od krvi.

Vtom začula zlosťou presýtené kroky netvora, ktorý sa k nej blížil a nenápadne siahla pod Renov kabát, odkiaľ vytiahla dýku so širokou trojuholníkovou čepeľou. Keď zastavil tesne za ňou, Monika sa zvrtla v drepe a prebodla mu z celej sily topánku. Obluda s revom padla na koleno a dal jej facku chrbtom ruky, čo Moniku položilo na zem. Hourén si vytiahol z nohy dýku a pokúsil sa postaviť, ale keď na nohu položil väčšiu váhu, rana sa natrhla a on zase skončil na kolene.

Netvor na dievčinu začal kričať jazykom, ktorému nerozumela, ale z jeho zúriaceho tónu jej došlo, že šlo o nadávky. Schmatol dievčinu za nohu a pritiahol si ju k sebe. Monika začala divoko kopať, ale proti Hourénovi jej to vôbec nepomáhalo. Už jej chcel vraziť päsťou, keď zamrzol. Ren zdvihol pohľad a len s údivom hľadel na tú scénu. Netvor sa snažil celou silou pohnúť, priam sa pri tom potil, ale bolo to, akoby ho niekto pevne držal za paže. Hourén znovu začal niečo na Moniku kričať, keď medzitým začula i Renov slabý hlas.

„Na čo ešte čakáš? Bež preč. Choď za...“ ale keď na neho obrátila svoj jasnozelený pohľad, v šoku nedokázal dokončiť vetu.

Monika sa rýchlo spamätala a priplazila sa k Renovi. „Neviem, pokiaľ ho to udrží. Rýchlo, poď!“

Ren chcel namietať, keď mu pomáhala vstávať, ale zastavila ho skôr, než sa stihol ozvať. „Nemienim ťa tu nechať, sme blízko reštaurácie. Len už poď!“

Ťažko sa vyštverali po schodoch podchodu, a keď sa Monika z hora pozrela na Houréna, bol ešte stále pod jej kúzlom. Tušila však, že keď od neho budú vo väčšej vzdialenosti, čaro sa preruší a netvor pôjde za nimi. Síce mu rozrezala nohu, ale jeho hnev ho poženie.

Monika sa snažila Rena riadne podoprieť, aby mohli nabrať rýchle tempo, ale vyzeral, že melie z posledného. Bol úplne dobitý a dosekaný, pričom najhoršie boli prepichnuté pľúca. Ak by bol normálny človek, vôbec by sa nebol schopný postaviť, ale i takto cítil smrť na jazyku. Chcel Monike povedať, aby ho tam nechala, že ju len brzdí. No pri pohľade na jej bojovný výraz v tvári, vedel, že by ho aj tak nepočúvla.

Monika až príliš dobre tušila, ako na tom jej spoločník je. Mala ruku na jeho hrudi a pod prstami cítila jeho nalomené kosti. Odmietala však prijať pravdu.

Vtom sa za nimi ozval rev a oboch obarila hrôza. Vedeli, že obluda sa už dokáže hýbať a oni sa ledva dostali medzi domy ulice.

Monike hlavou prebehli zúfalé myšlienky a začala sa modliť. Nevedela k akému svätému sa práve prihovára, ideálne k takému, čo jej proste pomôže, ale úpenlivo ho prosila o to, aby to Ren vydržal k reštaurácii pána Longa. Skríkla v mysli: Nech je v poriadku!

V tom momente zaplavila mladíkovo telo obrovská bolesť a musel sa oprieť o budovu, vedľa ktorej prechádzali, aby nestratil rovnováhu. Chytil sa za hruď a po chvíli si uvedomil, že sa mu lepšie dýcha. Prekvapene pozrel na Moniku, ktorá na neho nechápavo hľadela s jasne zelenými očami.

Čo sa stalo? Ona ho uzdravila? Síce, nie úplne – stále bol dobitý a dorezaný, ale pľúca a hrudník mal v poriadku.


Ren pozrel za seba a v diaľke uvidel Houréna, ktorý sa práve vyštveral z podchodu. Všimol si ho aj jeden šofér auta, ktorý na moment kvôli oblude stratil kontrolu nad vozidlom a takmer narazil do pouličnej lampy. Renovi to stačilo na to, aby potlačil bolesť a rozbehol sa späť k netvorovi. Houréna jeho protivník najprv prekvapil, ale zároveň ho potešilo, že ich nemusí naháňať. Stačilo mu so sekerami v rukách počkať, kým ten blázon pribehne k nemu.

Keď bol jeho protivník dostatočne blízko, Hourén švihol sekerou. Ren sa útoku vyhol a vrhol sa na príšeru, pričom obaja zmizli. Monika pribehla k podchodu a vyplašene sa obzerala po okolí, keď si dole všimla mladíkove meče, tak zbehla k nim. V rohu uvidela i trojuholníkovú dýku, ktorú Hourénovi vrazila do topánky.

Tušila, že Ren zobral obludu do druhej dimenzie, do hmlovitého priestoru bez farieb, aby ich ľudia nevideli, ale bol v riadnej nevýhode. Už mal pri sebe len šabľu so zakriveným hrotom a dve malé dýky, proti dvom veľkým sekerám, ktoré mala obluda. Bála sa o neho, ale nevedela, ako prejsť do druhej dimenzie, aby mu dala jeho meče. No vedela, že ich tam nemôže len tak nechať ležať. Podišla najprv k dýke – bola pokrytá čiernou krvou – Monika zvraštila tvár, pretože to vyzeralo ako sliz. Chcela si dýku strčiť za opasok, ale rozhodla sa ju najprv utrieť do zvoncovitého spodku svojich riflí. Následne zdvihla Renove meče a rozhodla sa ich schovať v kríkoch na druhej strane podchodu.

Keď ale prešla podchodom, zdesene zastavila, pretože pri mŕtvom tele Houréna, ktorého zabila, stál mladý pár a muž volal na políciu.

Monika spanikárila. Ako si ľudia vysvetlia takú ohyzdnú bytosť z druhého sveta? Budú si myslieť, že ide o nejaký ľudský experiment? Že sa v Prahe schováva novodobý doktor Frankenstein? Vtedy si uvedomila, že drží v rukách dva meče s krvou mŕtveho netvora. Nevedela, na ktorú stranu má utekať a vtom sa jej niekto dotkol pleca. Takmer dostala infarkt a ledva udržala skríknutie – no našťastie to bol len Ren. Monika predýchavala, ako ju vystrašil, pričom muža prebehla pohľadom. Až na tie povrchové rany vyzeral, že je v poriadku, a to ju potešilo. Rýchlo mu strčila do ruky jeho meče, aby ich schoval pod kabát a znovu zablúdila očami k páriku, ktorý čakal pri tele Houréna.

„Už je neskoro, zavolali políciu,“ vzdychla si.

Rena to ale nezastavilo a vyšiel z podchodu. Párik na neho najprv len letmo pozrel, ale keď si chlap uvedomil, že Ren mieri priamo k nim, začal si ho nervózne premeriavať. Už takto bol dosť nesvoj z pohľadu na obrovské mŕtve telo, ktoré ležalo pred ním. No muž v dlhom zakrvavenom kabáte ho vydesil oveľa viac a okamžite aj s priateľkou zutekali.

„No tomu si teda dal!“ vybafla na neho Monika, keď k nemu podišla.

„Však som im nič neurobil,“ povedal obranne.

„Vydesil si ich, veď si celý od krvi!“ ukázala na neho rukou.

„Hlavne, že sú preč,“ skonštatoval a čupol si k Hourénovi.

Položil jednu ruku na mŕtvolu, druhú podal dievčine, ktorá mu ju s neochotným výrazom chytila a preniesol ich do druhej dimenzie.


Monika sa začala obzerať po okolí. Všetko bolo zahalené do šedej hmly. Jediné, čo videla, boli ďalšie dve mŕtve telá Hourénov, ktoré zabil Ren.

„Čo je vôbec toto za miesto?“ spýtala sa zvedavo.

„Toto je ochranná vrstva vášho sveta... Premenlivá dimenzia, ktorá bola vytvorená na to, aby neprepustila silné tvory do vášho sveta.“

„Veľmi teda nefunguje,“ odfrkla popod nos, pričom hľadela na netvora, pri ktorom čupel Ren.

„Houréni nie sú sami o sebe takí silní, oni len dokážu čerpať energiu z kostí zvierat, ktoré skolili. To ich robí tak nebezpečnými, a preto boli schopní prekročiť bariéru. A ako vidím,“ pozrel skúmavo na obludu, ktorú zabila Monika, „ty si použila ich ochranu proti nim.“

„Ako to myslíš?“ nepochopila jeho narážku.

„Zelený drak dokáže manipulovať so všetkým v čom je sila a neovláda ju myseľ. Dokáže napríklad ovládať rast stromov, alebo ako v tomto prípade, silu kostí. Tvory, ktoré zabíjajú Houréni, sú tak mocné, že keď si z nich vytvoria brnenie, ešte dlho z nich môžu čerpať ich nadprirodzenú energiu. Vďaka tejto sile v kostiach, si rozrazila tomuto lebku,“ ukázal na netvora od ktorého vstal, „a druhého si zajala v jeho vlastnom brnení, preto sa nedokázal pohnúť.“

Ren chytil Houréna za ruky a odtiahol ho na kopu k ostatným. Spoza opasku si vybral malú dýku, ktorá mu pomohla pri boji s prvým Hourénom a otočil ju v ruke tak, že teraz držal čepeľ. Oddelil koniec rukoväte a z malého dutého priestoru na konci nabral trochu modrého prášku, ktorý rozsypal na mŕtve telá oblúd. Ren natlačil koniec rukoväte späť na dýku, ustúpil od tiel, a tie akoby na povel začali horieť modrým plameňom.

„Očistný oheň spáli telá a ich duch sa vráti do sveta, z ktorého prišli,“ povedal vecne.

Chvíľu ešte hľadeli na plamene, ktoré konzumovali telá Hourénov, keď Monika obrátila pohľad na Rena. Hľadela hlavne na jeho hruď, pričom sa ticho spýtala: „Zelený drak je schopný teda i liečiť?“

„Práveže nie. Liečba iných je veľmi vzácna schopnosť a síce neviem, ako si to urobila, ale nemáš ju od Zeleného draka.“


Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie
Prinášam ďalšie fotky podchodu, kde sa príbeh odohráva:
Fotené z dola: 

Tiež fotené z dola, len tu vidieť ten samotný tmavý podchod:

A aby bola zbierka kompletá, tak takto to vyzerá z druhej strany:

Screenshoty komentárov:



Komentáre

  1. Tešila som sa, čo bude nasledovať ďalej a nesklamala si ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Téda docela zajímavý příběh a koukám, že je to na pokračování :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak konečně jsem se dostala k tomu pořádně si projít tento blog. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No páni, skvělé pokračování..   

    OdpovedaťOdstrániť
  5. [3]: presne tak a to som sa ešte ani nedostala k tým zaujímavým pasážam

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dneska se mi zdála v noci podobná divočina i když ta tvá, nemá konkurenci, skvěle píšeš.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Páni, takže Monika je len predsa niečo viac. Fakt napínavé, neviem ako to popísať.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Yes! Saya sa dokopala k pokračovaniu. (Ešte stále mám skúškové..ale who cares?!)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. [10]: tak to som poctená, že si si počas skúškového prečítala pokračovanie a držím palce so skúškami

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára