DRAČIA PERLA - Prebdená noc
Ubehlo pár tichých minút, kým
sa Monika spamätala a zvrtnutím na päte vyšla na chodbičku. Tam z jednej
zabudovanej skrine vyhrabala lekárničku a trochu nesvoja sa potom vrátila do
svojej izby. S tichým výdychom si následne sadla na kraj dvojpostele tak, aby
bola čo najbližšie k Renovi. Bola z neho nervózna, ale chcela pre neho aspoň
niečo urobiť.
„Podaj mi ruku,“ povedala, čím
ho vytrhla z utrápených myšlienok. Muž letmo pozrel na otvorenú lekárničku
vedľa nej a bez slova poslúchol.
Keď mu Monika dala dole z rany
zakrvácané vreckovky, s prekvapením na neho pozrela, ale on už zase hľadel von
oknom. Rana na jeho ruke už nekrvácala a bola skoro zavretá – hojil sa
rýchlejšie, než normálny človek. Dievčina následne vybrala z lekárničky dezinfekciu.
Renova ruka sa pri čistení namočenou vreckovou mierne mykla, ale na tvári sa mu
neobjavila žiadna bolestivá reakcia.
Vonku už sadla tma a z okna
otvoreného na ventilačku vstupoval do izby chladný vzduch. Monika sa vtedy
zahľadela na Renov smútkom presýtený výraz. Dlhé neupravené hnedé vlasy mu
padali do tváre a spolu s hustým strniskom zvýrazňovali jeho temný pohľad.
Našťastie, si vôbec
neuvedomil, že na neho Monika civela, no keď sa pri tom prichytila ona,
sčervenala a rýchlo pokračovala v ošetrovaní jeho ruky, kde mu dala náplasť.
Keď sa o jeho ranu postarala,
zobrala lekárničku späť do skrine na chodbe a na moment sa zastavila. Vybavila
si znovu Renovu tvár a srdce jej zovrelo. V očiach sa mu zračil hnev s
beznádejou a Monika si uvedomila, že je za jeho bolesť čiastočne zodpovedná.
Pokrútila hlavou, akoby sa
snažila zabrániť svojím myšlienkam aby ju ďalej týrali a vrátila sa do izby,
kde sa hodila na sedací vak pod oknom, vedľa dvier balkónu. Pozrela na Luciu,
ktorá nehybne ležala na jej posteli – mala o ňu obavy. Po tom, čo jej Ren tak
silno tresol hlavu do steny, mohla mať otras mozgu, ale nemohli ju zobrať do nemocnice.
Ak sa totiž kliatba nezlomila, mohla by niekomu ublížiť. Aj tak, čo by povedali
záchranárom tentokrát? Ďalší pád zo schodov by im neprešiel.
Monika letmo pozrela na Rena,
bol úplne ponorený do svojich myšlienok. Určite myslel na svojho brata a ten druhý
svet – pán Long jej už o ňom niečo povedal, ale čo? Celý čas sa snažila
starcove slová vytesniť z hlavy a teraz si na ne chcela spomenúť. Neveriacky
vzdychla a sústredene sa zahľadela na stenu oproti. Hrdlo jej najprv zovrelo
pri pomyslení na zelený dym, ktorý ju dusil, ale tú spomienku rýchlo zahnala.
Presunula sa vo svojich myšlienkach o dva týždne dozadu, na čas, keď sa vrátila
pre bundu do reštaurácie Jackyho starého otca. Pamätala si, že jej pán Long
najprv v pivnici ukázal železného draka, bolo tam niečo o iných svetoch, perle,
a že si pre ňu prídu... po chvíli si to celé vybavila.
***
Monika poslušne
nasledovala pána Longa dole do tmavej pivnice, pričom jej naskočili z toho
miesta zimomriavky. Nešlo jej do hlavy, prečo tam vôbec včera liezla s dvomi
cudzími chalanmi. Pravda, už s nimi bola párkrát v meste, ale predsa, musela
byť veľmi opitá, keď jej to prišlo ako dobrý nápad.
„Vidím, že ste to tu
včera preorganizovali,“ povedal milo pán Long pri pohľade na rozhádzané
krabice. Dievčina sa začervenala, ale vo svetle jedinej žiarovky, ktorá visela
zo stropu, to nebolo vidieť.
„Tak už viem, čo
bude Jacky robiť, keď sa vráti zo školy. Pokojne sa poobzeraj,“ ukázal na
roztvorené krabice a Monika len zahanbene prikývla.
Kým hľadala, starý
pán upieral pohľad na veľkého železného draka, ktorého včera odkryla.
„Slečna Monika,“
ozval sa po chvíli a ukázal na výtvor pred ktorým stál. „Tiež si už obdivovala
toto nádherné dielo, nemám pravdu? Ten neuveriteľný zmysel pre detail.
Nečudujem sa, že si ho vybral za svoje útočisko.“
Monika na neho
nechápavo pozrela: „Útočisko? Nerozumiem.“
„Za týmto svetom,
ktorý poznáš, sa nachádza veľa ďalších. V tom, ktorý je najbližšie, vládnu
štyri kmene dračích potomkov. Vládcovia čerpajú moc priamo zo svojich praotcov,
drakov, ktorí už nemajú hmotné telá. Vďaka sabotáži bola prerušená ceremónia
predania sily Zeleného draka. Preto, aby jeho moc nepadla do nesprávnych rúk,
Zelený drak uložil svoju silu do dračej perly a preniesol ju do tohto sveta, do
tohto draka.“
Monika na neho len s
údivom hľadela, vôbec si neuvedomovala, že to myslí vážne. Prišlo jej to, ako
nejaká rozprávka, možno nejaký nový reklamný ťah, ktorý použije pre svoju
reštauráciu, ale potom jej venoval hlboký pohľad. Bol hypnotizujúci a po chvíli
si s desom uvedomila, že sa nedokáže pohnúť.
„Prišiel som sem,
aby som vybral osobu z tohto sveta, ktorá mi pomôže preniesť moc Zeleného draka
späť. Mal to byť Jacky a nie ty. Ale pre nejaký, mne neznámy dôvod, sa perla
ukázala len tebe,“ pomaly k nej podišiel.
Monikino srdce sa
rozbúšilo, cítila sa, ako v zlom sne. Nemohla sa ani pohnúť. „O čom to
hovoríte? Čo sa to deje?“
„Včera si našla
perlu Zeleného draka – ten dym, ktorý ťa napadol nebol výplod tvojej fantázie.
Nasala si do seba silu jedného z vládcov druhého sveta,“ povedal starec
smrteľne vážnym tónom.
Dievčina trhane
dýchala – ako mohol vedieť o tom dyme? Bola si istá, že v miestnosti bol len
Han, ktorý spal. K tomu to predsa ani nebolo reálne!
No starec pokračoval
ignorujúc des, ktorý sa jej zračil na tvári. „Pre tú moc pošlú tvory, ktoré
dokážu prejsť bariérou tohto sveta. Preto som vybral Jackyho, ten by sa bez
problémov ubránil. Neviem, prečo chce Zelený drak teba.“
V momente, keď pán
Long prerušil s Monikou očný kontakt, už sa vedela pohnúť a bez váhania zobrala
nohy na plecia. Ako utekala z pivnice, ešte počula starca kričať, že si pre ňu
prídu, ale to ju už nezaujímalo.
***
Monika sa pozrela na Rena. Už
si na všetko spomenula, ale ešte nemala všetky odpovede.
„Prečo hľadajú tvojho brata?“
spýtala sa opatrne.
Mladík k nej otočil pohľad a
chladným tónom odpovedal: „Lebo moc, ktorú má mať on, máš ešte stále ty.“
Dievčinu to zasiahlo ako
facka, to vôbec nečakala. Renovi sa na tvári objavil pohŕdavý výraz a
pokračoval: „Ak by si pred Longom, hneď nazačiatku neušla, nevadilo by, že si
Zelený drak vybral teba, namiesto Jackyho. Prešla by si do druhého sveta, dala
by si moc následníkovi – môjmu bratovi a nebol by teraz v nebezpečenstve.“
Ren sa vtedy skľúčene postavil
a prešiel do obývačky. Nahromadilo sa v ňom veľa pocitov neistoty a strachu,
ktoré ho vyčerpali viac, ako boj. Podišiel k oknu v Luciinej izbe a zahľadel sa
na mesiac v splne.
Myslel na svoju dedinu, na
všetky východné kmene, ktoré jeho brat nevie ochrániť bez moci Zeleného draka.
Od ceremónie už ubehli dve fázy mesiaca – tak dlho bol jeho brat na úteku. Ako
dlho to ešte vydrží? A Samelina kliatba na Luciinej ruke? Šlo o pascu? K tomu
tá Monika… Prečo si ju Zelený drak vybral? Bol tam predsa Longov vnuk, schopný
bojovník, síce pozemský, ktorý ešte skutočné nebezpečenstvo nezažil, ale
predsa. Prečo mu to musel sťažovať práve s týmto dievčaťom?
Chudák Ren. Nezávidím mu.
OdpovedaťOdstrániť[1]: To aj ja som zvedavá čo bude ďalej, ešte to totiž nemám vymyslené, ale do stredy to dám dokopy
OdpovedaťOdstrániťĎaľší článok u mňa bude Dračia perla, tak nebudem sa teraz vyjadrovať.
OdpovedaťOdstrániť[3]: tak to som potom zvedavá na tvoju recenziu
OdpovedaťOdstrániťPekná časť, taká odpočinková po tej akcii :)
OdpovedaťOdstrániť[5]: Do toho druhého sveta určite nakukne, akurát tomu musím dať trochu "realistický" vývoj udalostí, čiže to ešte trochu potrvá...
OdpovedaťOdstrániť[6]: To nevadí, teraz budem čakať napätá :)
OdpovedaťOdstrániťEtooo.. zdá sa mi to, že už som to čítala, tak neviem, prečo tu nie je môj komentík Ale zase parádna časť, ja toho Rena žeriam stále viac a viac ♥
OdpovedaťOdstrániť