DRAČIA PERLA - Oči v stenách

Z hrdla jej nevyšiel ani jeden hlások a jediné, čo počula, bolo búšenie vlastného srdca.

„Teba som videla s liečiteľom. Prečo si na tejto chodbe?“ dožadovala sa staršia žena odpovede a podišla k nej bližšie. Všimla si, že má v debni kvetináč s burinou, a napriek tomu, že tomu nerozumela, nepáčilo sa jej to.

Odkedy prišiel liečiteľ na hrad, niečo sa jej na ňom nezdalo. To, že nepochádzal z ich kraja bolo na prvý pohľad jasné - toľko úsmevov na rozdávanie nemal nik. Tvrdil, že pochádza od hraníc, no viac o sebe neprezradil, a jeho vyhýbajúce odpovede v nej vzbudzovali podozrenie. TOTO však nemienila nechať len tak - to dievča bolo na chodbe, kde nemalo nič robiť!

Kuchárka pobúrene položila veľkú ťažkú misku k stene a schmatla Moniku pod pazuchou. Dievčina to vôbec nečakala a pri tom upustila krabicu s burinou. Chodbou sa ozval rachot, ktorý Moniku prebral z paniky, a uvedomila si, že ju žena ťahá smerom, ktorým prišla.

„Celý čas som tušila, že niečo nie je s tým liečiteľom v poriadku - a ešte on spochybňuje moju lojalitu! Toto vám neprejde,“ sykla dozadu na Moniku. No vtom jej niečo potiahlo obe nohy za členky, dievčina sa jej vyšmykla zo zovretia a ona tvrdo dopadla na kamennú zem. Kuchárka sa nechápavo obzrela okolo seba a vtedy si všimla Monikine zelené žiarivé oči. Stála nad ňou s prázdnym vražedným pohľadom, pričom nohy kuchárky držala rastlina z rozbitého črepníka na zemi.

„Oly mi hovoril, že rada robíš problémy, ale už nie nadlho,“ usmiala sa Monika a predtým, než by žena na zemi stihla skríknuť pre pomoc, sa jej okolo úst silne ovinula popínavá rastlina. Burina následne vyliezla zo svojho črepníka a ako chobotnica sa postavila na svoje vetvy. Bez toho, aby jej Monika musela poručiť, rastlina spútala kuchárku vytvoriac okolo jej tela akúsi kuklu.

„Tu ju nezabíjaj, nech podlaha nie je od krvi,“ poručila Monika burine a tá trochu uvolnila svoje objatie. Oči dievčiny zablúdili k miestnosti, z ktorej predtým vyšla kuchárka a rýchlo do nej nakukla. Bol to menší sklad so štyrmi regálmi siahajúcimi až k stropu.

„Sem,“ ukázala a rastlina už ťahala svoju korisť do miestnosti. Dievčina ešte rýchlo zobrala kuchárkinu veľkú misu z chodby a tiež zapadla do komory.

Monika prešla k zadným regálom, kde nedopadalo svetlo sviečok, ktoré boli na stene vedľa dvier. Aj jej rastlina si to tam mierila a ich korisť schovala pod poslednú poličku regálu vedľa steny. Svoje vetvy následne odtrhla od kukly a podišla k Monike, ktorá si sadla pod malé okno vysoko na stene.

Dievčina si sťažka vydýchla a so svojím zeleným pohľadom skúmala burinu, ktorá vyzerala ako malá chobotnica, no tisla sa k svojej panej ako milujúci psík. Monika sa na rastlinu usmiala, mala z nej dojem, že naozaj žije. Bola prekvapená, čo všetko dokáže moc Zeleného draka. V jej očiach tento už tvor, predstavoval čosi nepochopitelné. O tejto schopnosti sa jej Ren, pán Long ani Tomen nezmienili. Žeby o tom nevedeli? Alebo to pred ňou z nejakého dôvodu tajili?

Moniky sa zmocnil neistý pocit a zamračila sa. Konečne bola v hrade kráľovnej Iris, aby zachránila dediča moci Zeleného draka, a teraz začala pochybovať o svojej misii? Veď po tomto sa môže vrátiť domov a prípadné tajomstvo sily draka už nebude jej problém.

Vystrela teda ruku k rastline pred sebou a tá akoby na rozkaz vyliezla na regál hľadajúc v stene škáru, do ktorej by sa zmestila. Keď zastavila pri tretej poličke, Monika si privrela oči, stiahla k sebe kolená a položila na ne lakte tak, aby si mohla podoprieť hlavu.

Pred očami najprv videla len tmu, ale cítila sa akoby bola v tele tej rastlinky. Jej chápadlovité vetvy sa postupne predlžovali a s ľahkosťou si razili cestičku v stenách. Miestami to Moniku šteklilo, pričom to bol zvláštny príjemný pocit, ako keď sa človek ráno po prebudení riadne ponaťahuje.

Kým sa rastlina len rozpínala, tak nebol problém, ale keď na rôznych miestach nenápadne prerazila na povrch, aby VIDELA okolie, tak sa Monike začali pred očami naraz premietať rôzne obrazce a strašne ju rozbolela hlava. Cítila, ako sa jej myseľ naplnila hrozným množstvom informácií a nedokázala sa v nich vyznať. V tej chvíli si uvedomila, že to takto nepôjde a bude sa musieť sústrediť len na podzemie.

Monika teda poručila rastline, aby sa vetvila smerom dole, no i takto to bolo na ňu veľa a po chvíli musela prerušiť spojenie s burinou, lebo jej prišlo zle. Točila sa jej hlava akoby práve vystúpila z kolotoča. No rastlina i bez jej priameho napojenia pokračovala v raste a bádala časti magmatickej hory.

Dievčinu to dosť vyčerpávalo a uvedomila si, že takýmto spôsobom udržiavať rastlinu pri živote je veľmi náročné. Pripomínalo jej to preťaženie, ktoré cítila, keď vytiahla duchov z kostí Hourénov v dedine Zeleného draka a spojila ich do šelmy. Na moment teda radšej prestala, aby znovu nabrala silu, a burina v stenách ochabla.

Monika sedela na studenej kamennej podlahe a zhlboka dýchala, pričom pobavene sledovala kuchárku, ktorá sa vo svojej kukle snažila pohnúť. Nebola si istá, či to vzdala, alebo sa tam udusila, ale po čase sa už nepohla a vtedy Monika znovu vdýchla burine v stene život. Tentokrát jej rast už nesledovala, len ho cítila.  

Po dlhšej dobe premkol dievčinou zvláštny pálivý pocit a sústredila sa naň. Pred jej očami sa vybavila priestranná chodba, kde mal Lucius komnatu. Na koridore práve prebiehal boj a uvedomila si, že vetve jej rastliny zasiahli plamene strážcov, ktoré náhodou trafili stenu - to bola tá pálčivá bolesť.

Monika videla, ako práve nejaký obrovský muž vo výzbroji stráže, prebodol jedného zo svojich druhov dlhým oštepom, pričom mu prikryl ústa, aby nemohol od bolesti vykríknuť. Došlo jej, že to musel byť Torn, pretože vedľa neho pokojne prešiel Ren, ktorý vláčil mŕtve telo druhého muža v stráži do Luciusovej komnaty. Tam si Oly práve odkladal nejaké bylinky do tašky a princ pokojne ležal vo svojej posteli. Rinku totiž Luciusa uspal, aby sa im neplietol do cesty.

Vtedy si Monika otvorila oči a rýchlo sa postavila. Pribehla k dverám komory a v hlave, vďaka spojeniu s rastlinou, sa obzrela po okolí pred skladom, v ktorom sa schovala. Zistila, že je na úzkej chodbe hneď vedľa kuchyne - takže sa predsalen nezatúlala ďaleko.

Počkala, kým v blízkosti prešla výpomoc a rýchlo prebehla tmavou chodbou. Keď prechádzala pred kuchyňou, tak míňala dvojicu mladých pomocníkov, ktorí odtiaľ práve vyšli, ale vôbec jej nevenovali pozornosť a pokračovali vo svojom rozhovore.

Na chodbe Luciusovej izby bolo hrobové ticho a jediné, čo sa dalo počuť, boli Monikine rýchle kroky. Pri dverách princa ju zrazu niekto schmatol a vtiahol dnu tak, že sa ocitla chrbtom k svojmu útočníkovi, ktorý jej jednou rukou držal ústa, pričom v druhej držal dýku pritisnutú k jej krku.

„Torn, pusť ju!“ vyzval muža Ren a ten okamžite poslúchol. Monika sa zamračene otočila k obrovskému mužovi, no jej pohľad rýchlo zjemnel, keď uvidela jeho chorobne zapadnutú tvár a modré oči bez iskry života. V skutočnosti to bol dobre stavaný holohlavý muž, z ktorého normálne sršala sila a odhodlanie, ale teraz bol len slabým odrazom svojej veľkoleposti.

„To je Monika, dievča z druhého sveta, ktoré má v sebe moc Zeleného draka,“ predstavil ju Ren Tornovi, ktorý okamžite padol na koleno. Moniku jeho prístup veľmi prekvapil - doteraz sa jej nikto neklaňal.

„Prepáč mi to, Zelený drak. Nevedel som, kto si,“ ospravedlnil sa Torn s mohutným hlasom vo výzbroji stráže Ohnivého draka.

„Rozumiem, v pohode,“ vypadlo z dievčiny a nervózne sa usmiala, keď mu rukou ukázala, aby sa postavil.

„Ako si vedela, že sa máš vrátiť? Podarilo sa ti rozvetviť tú burinu?“ opýtal sa Ren naliehavo.

„Myslím, že som sa dostala do veľkej časti podzemia, ale príde mi obrovské. Neviem odhadnúť jej skutočnú veľkosť,“ odvetila stroho Monika pohľadom prísne skúmajúc Torna. Rozmýšľala nad tým, či by mu vedela pomôcť. Loren jej vysvetľovala v krčme madam Madlen, že sa dračí potomkovia nemôžu dlho zdržiavať na území iného draka, lebo cudzia sila vo vzduchu ich časom zabije. Teraz ale bola v Tornovej blízkosti ONA, s mocou Zeleného draka, ku ktorému rodu patril - pôsobilo to na neho? Nevyzeral totiž najzdravšie a mala obavy, že nadchádzajúci boj neprežije.

 Prvá časť. Predošlá časť. Pokračovanie